BRATISLAVA - Bez masívneho dofinancovania školstva nie je možná akákoľvek reforma. Vyhlásila to ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS), ktorá tento týždeň predstavila základné východiská pre Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVaV) na Slovensku. Opatrenia by za 10 rokov mali stáť deväť miliárd eur.
Lubyová sa inšpirovala fínskym modelom a zastáva názor, že treba podporovať inkluzívne vzdelávanie. "Inkluzívny model prináša najlepšie výsledky. A to je to, čo Slovensko potrebuje," uviedla ministerka v diskusnej relácii TA3 V politike. Odvolávala sa na medzinárodné porovnávania. "Fínske deti sa dlhodobo umiestňujú na popredných miestach v rebríčkoch PISA," poukázala.
Zmeny sa podľa ministerky musia zavádzať postupne. V súvislosti s inklúziou uviedla aj to, že nadpriemerne talentované deti by nemali byť vyčleňované od ostatných. Inkluzívne vzdelávanie má podľa ministerky ponúknuť rovnaké šance pre všetky deti. Zdôraznila potrebu zatiahnutia detí z marginalizovaných komunít do vzdelávacieho systému. "Potrebujú byť viac zainkluzované," poznamenala ministerka.
"Samotné smerovanie k inklúzii mi je blízke," uviedol poslanec NR SR Miroslav Sopko (OĽaNO), ktorý si chce ale počkať na konkrétne opatrenia ministerstva školstva. "Učiteľská verejnosť potrebuje, aby sa dané sľuby začali napĺňať. Aby dieťa bolo centrom pozornosti a opatrenia, ktoré budú prijaté, urobili maximum pre budúcnosť. Aby sme deťom, a tým celej krajine zabezpečili budúcnosť. Inak nám tu nikto nezostane," doplnil.
Podľa Sopka by reforma školstva mohla z hľadiska financovania školstva znamenať revolúciu. "Akákoľvek zmena sa prijme, bude si vyžadovať výraznú finančnú injekciu," poznamenal. Treba podľa neho nastaviť systém tak, aby peniaze išli reálne do vzdelávania a nestrácali sa inde.
Lubyová zdôraznila aj postavenie učiteľov v reforme. "Učitelia sú v rámci našej reformy pokladaní za kľúčovú skupinu a motor zmeny," uviedla. Je za to, aby sa platy učiteľov naďalej navyšovali. Sopko zdôrazňuje potrebu takej zmeny, aby viac zarábali aj mladší učitelia. Zároveň by malo byť zohľadňované to, ako učiteľ pracuje a čo prináša. "Treba podporovať aktívnejších učiteľov. Mal by platiť princíp robíš viac, dostaneš viac," doplnil.
Ministerka súhlasí, že do systému treba pritiahnuť mladých učiteľov. Hovorí, že na tom pracuje. "Zaoberáme sa myšlienkou, aby novozačínajúci učitelia sa dostali hneď na druhú mzdovú úroveň," uviedla s tým, že mladý človek by mal dostať pri nástupe viac, aby to bolo pre neho zaujímavé. So Sopkom sa zhodujú, že učitelia by sa mali aj medzi sebou vzdelávať.
Financovanie VŠ by malo zohľadňovať potreby trhu práce
Financovanie vysokých škôl by sa malo zásadne zmeniť a významné miesto v ňom by malo mať kritérium uplatniteľnosti absolventov na trhu práce. Zhodli sa na tom účastníci konferencie v parlamente, na ktorej zamestnávatelia hovorili o reforme terciárneho vzdelávania. Sedem podnikateľských zväzov a asociácií zároveň podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré išlo ministerke školstva Martine Lubyovej (nom. SNS) a tá prisľúbila vytvorenie komisie, ktorá má prísť s riešeniami pre vysokoškolské vzdelávanie. Zastúpenie by v nej mali mať zamestnávatelia, akademická obec, ministerstvo školstva aj zástupcovia parlamentu. Informoval o tom predseda parlamentného školského výboru Ľubomír Petrák (Smer-SD).
"Treba urobiť rez a povedať, že ideme výraznejšie diferencovať financovanie odborov, ktoré sa dnes javia ako nepotrebné. Aby sami zvážili, či majú ekonomickú opodstatnenosť svojej existencie," povedal Petrák. Nový systém by mal podľa neho vedieť pružne reagovať na zmeny, teda na to, aké odbory práve potrebujeme viac.
Pripúšťa, že zmena financovania povedie zrejme k zániku niektorých dnes menej potrebných odborov. "Ak budú menej financované, tak pravdepodobne budú smerovať k zániku, alebo sa budú pedagógovia aj študenti prelievať do odborov, ktoré budú lepšie financované," poznamenal.
Okrem výraznejšieho zohľadňovania kritéria uplatniteľnosti na trhu práce pri financovaní vysokých škôl treba podľa Petráka začať aj jasne prognózovať potreby priemyslu na základe európskych a svetových dát. Ďalej sledovať vývoj ekonomiky a zohľadňovať slovenské špecifiká. "Na základe toho predikovať aj potrebu absolventov. To by mal byť druhý prvok, ktorý bude vstupovať do vzorca pri financovaní škôl," doplnil Petrák.
Na výraznú disproporciu medzi spoločenskou potrebou a tým, akých absolventov vysoké školy produkujú, upozorňovali podľa poslanca aj zamestnávatelia na konferencii. "Prezentovali trendy vývoja priemyslu, očakávaní podnikateľského sektora a toho, čo produkujú vysoké školy," uviedol.
Akútny problém vidí Petrák práve v tom, že mnohí absolventi končia na úradoch práce, alebo sa zamestnávajú v iných odboroch, ako vyštudovali. A tiež, že často pracujú na stredoškolských pozíciách. "Toto je problém, ktorý hovorí o tom, že množstvo finančných prostriedkov sa vynakladá zbytočne, lebo tých ľudí je treba rekvalifikovať," povedal.
Petrák zároveň poukázal na systém, ktorý funguje v zahraničí. "V krajinách OECD je významný podiel na vysokoškolskom štúdiu bakalárov, ale takých, ktorí sú profesijne orientovaní. Sú to hotoví ľudia do stredného manažmentu firiem s príslušným vysokoškolským vzdelaním, ktoré ale trvá o rok alebo dva menej, čo znamená úsporu," vysvetlil. Zamestnávatelia podľa jeho slov vyčíslili, že by sa dalo ušetriť 100 až 170 miliónov eur. Peniaze by sa potom dali využiť na vybavenie škôl či platy pedagógov.
Na Slovensku je však bakalársky titul podľa Petráka len akoby priebežný produkt, počíta sa s automatickým pokračovaním v magisterskom štúdiu. "Vysoké školy sú financované od počtu študentov. Ich prioritným záujmom je preto, aby bakalár pokračoval v štúdiu," doplnil.
