ROZHOVOR Nová nádej Siete prehovorila o návrate na vrchol: TOTO je muž, ktorý nahradil Procházku

Čo by ste o sebe povedali širšej verejnosti o sebe, aby ľudia mali základnú predstavu, kto je novým predsedom #Siete?

Najprv niekoľko základných životopisných údajov: Mám 62 rokov, Vyštudoval som fyziku, v rámci dizertácie som sa venoval matematickému modelovaniu znečistenia ovzdušia.

Mám negatívne lustračné osvedčenie, ktoré mi podpísal v roku 1991 vtedajší federálny minister vnútra Ján Langoš.

Skoro 34 rokov som ženatý, mám dve dospelé deti. Bývam v Bratislave v paneláku na sídlisku.

Od promócie v roku 1979 do roku 2000 som (s výnimkou rokov 1991 a 1992) pracoval na SHMÚ, začínal som ako výskumný pracovník v Jaslovských Bohuniciach v rámci meteorologického zabezpečovania jadrovej energetiky, pracoval som na predpovedi počasia ako synoptický meteorológ, neskôr na leteckej meteorológii a svoju kariéru na SHMÚ som ukončil v pozícii štatutárneho námestníka riaditeľa so zodpovednosťou za úsek ochrany prírodného prostredia.

V rokoch 1991 a 1992 som bol poradcom predsedu (predsedov) vlády. Do tejto funkcie som sa dostal na základe konkurzu, ktorý vtedajšia vláda VPN vyhlásila v roku 1990 pre ľudí do 35 rokov s cieľom obmeniť dovtedajšiu komunistickú štátnu správu. Prijímal ma premiér (nominant VPN) Mečiar, po jeho odvolaní koncom apríla 1991 som s ním na rozdiel od niektorých kolegov nešiel budovať HZDS. Nový predseda vlády Čarnogurský akceptoval to, že som funkciu vykonával na základe konkurzu, a vo svojej činnosti som mohol pokračovať. Po voľbách v roku 1992, kedy sa premiérom opäť stal V. Mečiar, teraz už ako predstaviteľ HZDS, som dal výpoveď a vrátil som sa na SHMÚ. Moje aktivity na Úrade vlády sa predovšetkým týkali problematiky životného prostredia, prioritne budovania, prevádzky a environmentálnej bezpečnosti VD Gabčíkovo.

Po odchode z SHMÚ som takmer dva roky pracoval na Výskumnom ústave závlahového hospodárstva, v roku 2001 som sa na základe konkurzu stal riaditeľom Recyklačného fondu. Zaujímavosťou snáď je, že konkurz sa konal 12. 9. 2001, deň po útoku na newyorské Dvojičky. Po konkurze som bol jediným zamestnancom fondu, pričom ten, aspoň podľa zápisu v obchodnom registri, fakticky neexistoval. Nemal IČO, nemal prostriedky, priestory, techniku, chýbali vnútorné predpisy, zamestnanci. Tí, ktorí vedia, ako majú fungovať finančné inštitúcie nakladajúce so stovkami miliónov korún (vtedy sa platilo korunami), iste ocenia úsilie, ktoré sme s kolegami, ktorí postupne prichádzali, vynaložili, aby fond mohol od 1. 1. 2002 riadne plniť úlohy, ktoré mu ukladal zákon o odpadoch. A to všetko bez koruny zo štátneho rozpočtu.

Od roku 2006 pôsobím v súkromnej poradenskej a projekčnej firme zameriavajúcej sa na environmentálnu problematiku, predovšetkým na problematiku nakladania s odpadmi.

Svoje vedomosti a skúsenosti zúročujem aj ako vysokoškolský pedagóg a viacero predmetov s environmentálnym zameraním prednášam na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici a na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach.

Prečo ste sa rozhodli ísť do politiky a prečo ste nezvolili cestu napríklad  cez vznik  novej strany? Mohli ste sa vyhnúť určitým negatívam spojeným s históriou strany #Sieť.

Na túto otázku začnem odpovedať od konca. Už podľa stanov strany prijatých na zhromaždení zakladajúcich členov v Bratislave dňa 25. mája 2014 a v tomto bode platných dodnes sa členovia #Siete hlásia k hodnotovým východiskám európskej civilizácie, osobitne k jej kresťanskej a humanistickej tradícii. Ukázalo sa však, že nie všetci funkcionári a členovia strany sa boli ochotní s takýmto odkazom stotožniť a v praxi začali presadzovať niečo iné. Závažnou chybou bol podľa mňa aj masívny marketing. Strana zabudla na hodnoty, konzistentná politika sa vymenila za ad hoc tlačovky prakticky k čomukoľvek. Výsledkom bol nesúlad a v konečnom dôsledku aj negatívny vývoj, ktorý ste spomenuli. Na ostatnom sneme delegáti schválili novelu stanov, v ktorých sú zreteľne zakotvené princípy a priority strany #Sieť a verím, že sa nám ich s členmi strany, súčasnými a aj s budúcimi, podarí presadzovať. Tým som odpovedal aj na otázku, prečo som sa rozhodol vstúpiť do politiky. Chcem sa podieľať na presadzovaní ideí, s ktorými som stotožnený, a na realizácii krokov, na formulácii ktorých som sa podieľal.

Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, značka #Sieť už má v očiach našej verejnosti určitú váhu. Po jej vypočutí alebo prečítaní nikto nepovie, že ide o rozhlasovú či televíznu stanicu, o značku rybárskych potrieb a pod. Vedia, že ide o politickú stranu, hoc aj s pohnutou minulosťou.  

Na sneme strany #Sieť, kde ste sa stali jej predsedom, ste hovorili o  vízii strany pre budúce Slovensko. Kedy predstaví #Sieť svoju víziu Slovenska a aké by mali byt jej základne črty?

Moje predstavy o smerovaní strany #Sieť som predstavil delegátom snemu v príhovore, ktorý si prípadní záujemcovia môžu prečítať na našom webovom úložisku. Prirodzenou snahou a aj úlohou nového vedenia strany je v spolupráci s miestnymi centrami a s pracovnými skupinami pripraviť dokument, v ktorom bude jasne sformulovaná ponuka strany pre súčasné a pre budúce Slovensko. Považujem za prirodzené, že takýto dokument ponúkneme na prerokovanie najprv našim členom a až potom s ním vystúpime pred verejnosť. Verejnú prezentáciu komplexného programového dokumentu strany #Sieť predpokladám v prvom štvrťroku 2018.

Už dnes však môžem povedať, že činnosť strany bude vychádzať z troch základných tém, ktoré považujeme pre Slovensko za kľúčové: bezpečnosť, rozvoj, prosperita. Tieto „horizontálne“ základy našej činnosti sa budú opierať o tri „vertikálne“ piliere. o tri základné dimenzie všeobecne akceptovanej koncepcie udržateľného rozvoja – o dimenziu ekonomickú, o dimenziu sociálnu a o dimenziu environmentálnu. Kombináciou spomenutých horizontálnych a vertikálnych prvkov našej politiky dostaneme pomerne jednoduchú schému deviatich tematických okruhov, ktorým sa v budúcnosti chceme venovať:

Problematika	Dimenzia
	Ekonomická	Sociálna	Environmentálna
Bezpečnosť	Potravinová sebestačnosť. Maximálna možná surovinová sebestačnosť.	Demografická kríza, starnutie populácie. Aktívne zapájanie rómskeho etnika do života väčšinovej spoločnosti.	Migrácia súvisiaca s klimatickou zmenou. Ochrana kvality povrchových a podzemných vôd. Ochrana pôdy. Ochrana zdrojov pitnej vody na Slovensku.
Rozvoj	Investičný plán rozvoja Slovenska. Rozvoj striebornej (na seniorov orientovanej) ekonomiky.	Regionálny rozvoj. Rozvoj nájomného bývania. Zvyšovanie občianskej participácie.	Problematiky nakladania s odpadmi s cieľom maximálneho využívania odpadov ako zdroja energie.
Prosperita	Znalostná ekonomika s vyššou pridanou hodnotou. Celoživotné vzdelávanie.	Kvalita života porovnateľná s vyspelými krajinami. Zastavenie úniku mozgov do zahraničia.	Návrh a realizácia adaptačných opatrení súvisiacich s klimatickou zmenou.

 V uznesení zo snemu sa spomína snaha strany #Sieť zaviesť opätovne na Slovensku pre voľby do NR SR štyri volebné obvody, Čo si od toho sľubujete? Nemyslíte si, že je to príliš vzdialená a nie dôležitá téma pre ľudí?

Zmenu volebného systému zaviedol pred voľbami v roku 1998 vtedajší premiér Mečiar. Štyri volebné obvody sa zlúčili do jediného a Mečiar sa na celom Slovensku na kandidátkach objavil na prvom mieste. Možno aj vďaka tomu HZDS voľby v roku 1998 vyhralo, no vládu aj tak nezostavilo.

Dedičstvo z čias mečiarizmu u nás stále pretrváva a pri zostavovaní kandidátskych listín je spravidla rozhodujúci názor centrál politických strán (resp. ich konkrétnych predstaviteľov), čo poskytuje priestor na netransparentné a subjektívne rozhodovanie. V prípade štyroch volebných obvodov musia byť politické strany schopné predložiť štyri odlišné kandidátky, takže priestor prezentovať sa dostáva oveľa viac osobností. Kritériom na získanie parlamentného kresla sa okrem celoštátneho výsledku strany, ktorý musí prevýšiť 5 %, stávajú aj voličské hlasy v konkrétnom volebnom obvode. V parlamente sú tak vo väčšej miere zastúpené regióny, ktoré hlasovaním uprednostnili „svojich“ kandidátov. Takáto voľba nielenže otvára priestor pre viac záujemcov o politiku, ale poskytuje priestor najmä tým stranám, ktoré vykonávajú činnosť vo všetkých volebných obvodoch a ktoré sú schopné poskytnúť dostatok kvalifikovaných a dôveryhodných kandidátov. Je celkom prirodzené, že tak klesá šanca pre extrémistické zoskupenia a pre strany bez dostatočnej podpory v regiónoch. 

Od snemu je na  web stránke siete aj FCB strany  vidieť zmenu v logu aj v doplnení textu. Hashtag je v inverznej forme v obkľúčení deviatich kociek v troch farbách, doplnený sloganom Bezpečnosť – Rozvoj – Prosperita. O čo ide?

O dôvodoch, ktoré nás viedli ku zmene loga, hovorím už v niektorej z predchádzajúcich odpovedí. Deväť kociek symbolizuje spomínaných deväť základných tematických okruhov a vlastný hashtag naznačuje horizontálne a vertikálne členenie našich záujmov. Mimochodom aj slogan „Bezpečnosť – Rozvoj – Prosperita“ má deväť slabík.

Ku zmene grafického výrazu nášho loga a ku zmene jeho farebnosti sme pristúpili tiež preto, aby sme aj takto demonštrovali reštart #Siete a návrat k princípom, ktoré stáli pri jej zrode.

Čo hovoríte na fungovanie koalície, ktorá by bez #Siete nikdy nevznikla a ako hodnotíte jej prácu a jej posledné turbulentné obdobie? Aj vy si myslite, že to nebola koaličná ale komunikačná kríza?

Tu by som si pomohol parafrázovaním výroku prvého československého prezidenta TGM, podľa ktorého sú štáty ovplyvnené ideami, na základe ktorých vznikli. Povedal by som, že aj terajšia vládna koalícia je ohraničená očakávaniami a okolnosťami, ktoré jej vznik a fungovanie charakterizujú. Súčasná koalícia vznikla ako jediný reálny matematicky možný výsledok parlamentných volieb v roku 2016. Mottom tejto koalície sa však veľmi skoro stalo: „Koľko máš poslancov, taký je tvoj vplyv“ a platí to doteraz. Na prvý pohľad to znie logicky, no zároveň to, ako ukazujú aj skúsenosti #Siete, otvára cestičky pre ľubovôľu konkrétnych jednotlivcov aj s možnými pochybnosťami o morálnosti takéhoto systému. Myslím si, že podstatnou krízou súčasnej politickej reprezentácie je morálna kríza a snaha o relativizáciu pojmov akými sú čestnosť, pravdovravnosť, vernosť a pod., ktoré by mali byť nevyhnutnou výbavou nielen každého politika, ale každého verejne činného občana.

Výsledkom je čoraz častejšie sa vyskytujúci názor, že všetci politici sú rovnakí (rozumej rovnako zlí), že poctivosť a čestnosť sa neopláca, že „tým šikovnejším“ sa všetko prepečie a pod. Otvára to cestu hľadaniu jednoduchých, radikálnych a spravidla aj totalitných riešení.     

Stranu opustili všetci jej poslanci, najprv Beblavého skupina, ktorá má už vlastnú stranu, Hrnčiarova skupina, ktorá funguje v Moste – Hid, Bašistová ako nezávislá poslankyňa a Procházka ako poslanec sa vzdal druhýkrát dobrovoľne tejto funkcie. Čo na to hovoríte?

Vývoju v strane #Sieť po voľbách v roku 2016 bude celkom iste venovaných niekoľko kapitol v budúcich učebniciach politológie. V prvom rade treba skonštatovať, že je to predovšetkým dôsledok nekonzistentnej politiky strany už pred voľbami a aj po voľbách, nedodržiavania princípov zakotvených v stanovách a nedôsledného vyžadovania prirodzenej straníckej disciplíny. Jednoducho povedané viacerí ľudia (a aj z najvyššieho straníckeho vedenia) si robili čo chceli, prispôsobovali sa okamžitým náladám a požiadavkám kohokoľvek – bez konzultácií a prípadných dôsledkov - a bežní členovia strany a jej sympatizanti to veľmi často nedokázali pochopiť a ostávali bezradní.

Pán Beblavý a jeho kolegyne (pôvodne zo strany #Sieť) sa ani netaja názorom, že túto stranu použili ako výťah k parlamentným funkciám a konštatujú, že nebyť ich členstva v najvyššom zákonodarnom zbore nemohli by ani uvažovať o založení vlastnej strany. To im nevyčítam, je to vec ich svedomia, čo im vyčítam, je, že dostatočne nevyužili možnosti, ktoré podľa stanov a na základe svojich funkcií mali, aby na pôde #Siete jasne deklarovali svoj nesúhlas so vstupom strany do koalície so Smerom, prípadne sa iniciovaním mimoriadneho snemu pokúsili o zvrat. Vyčítam im, že miesto toho zvolili stratégiu úteku pred zodpovednosťou. O nefunkčnosti nášho volebného systému však v prípade pána Beblavého a jeho kolegov svedčí to, že strana, ktorá ani nevznikla, má v parlamente k dispozícii šesť kresiel.

Skupina našich bývalých poslancov, ktorí sú dnes oporou poslaneckého klubu strany Most – Híd, ani nepredstierala žiadne hodnoty, jednoducho na základe toho, že sa nedokázali v strane #Sieť mocensky presadiť, zmenili stranícke tričká. Je otázkou na pána Bugára, ako sa s jeho proklamovanými morálnymi zásadami spája vplyv tohto poslaneckého klubu, nezodpovedajúci výsledkom volieb. Pochybujem, že ktorýkoľvek z našich voličov volil a krúžkoval piatich hrnčiarovcov na kandidátke Mostu – Híd.

Rozhodnutie pána Procházku a pani Bašistovej nebudem komentovať, nepoznám dopodrobna osobné pohnútky, ktoré ich k opusteniu našej strany viedli. Zo strany #Siete na nich žiadny nátlak vyvíjaný nebol.

V každom prípade však nepovažujem za normálne, že strana, ktorá vo voľbách presvedčila viac ako 5 % voličov (v našom prípade takmer 150 tisíc dospelých občanov) a dostala od nich mandát presadzovať svoje zámery v parlamente, jednoducho osobným rozhodnutím desiatich konkrétnych ľudí o toto poverenie môže prísť.    

Čo hovoríte na premiérovu snahu včleniť Slovensko do akéhosi jadra Európy, ktorej základom by mala byť užšia spolupráca z Macronovým Francúzskom a Merkelovej Nemeckom?

Odhliadnuc od toho, že nám doteraz nikto poriadne nevysvetlil, čo tieto „jadrové“ aktivity pána premiéra znamenajú, v konečnom dôsledku si Slovensko pravdepodobne bude musieť vybrať z dvoch scenárov:

1. Aktívna spoluúčasť v nemecko-francúzskom projekte, ktorá bude určite znamenať obmedzenie súčasnej suverenity Slovenska a odovzdanie značnej časti jeho kompetencií na jednej strane, na druhej strane vzrast životnej úrovne. Dve najbohatšie krajiny EÚ dokážu predsa garantovať vzostup platov, dôchodkov, sociálnych dávok a pod. v poslušnom 5,5-miliónovom „regióne“.
2. Pokračovanie v doterajšej ceste, na ktorú sme na základe výsledkov referenda nastúpili v roku 2004, t. j. plnoprávne členstvo Slovenskej republiky v trápiacej sa EÚ so všetkými pozitívami a negatívami, ktoré z toho vyplývajú.

Obidva naznačené scenáre sú reálne a uskutočniteľné. Prijatie toho prvého si však - na rozdiel od pána premiéra - neviem predstaviť bez referenda. O životných záujmoch našej vlasti nemožno predsa rozhodovať na Súmračnej.

Čo by ste chceli odkázať občanom Slovenska ako nový predseda Siete?

Že strana existuje, že má snahu rozvíjať sa a že má čo ponúknuť ľuďom, ktorí považujú za prirodzené, že za svoje šťastie a spokojnosť a za šťastie a spokojnosť svojich blízkych zodpovedajú predovšetkým oni sami. Ľudí, ktorí od štátu očakávajú, že im vytvorí férové podmienky na to, aby sa o seba mohli postarať. Ľudí, ktorí veria, že usilovnosť prináša plody a že poctivosť sa vypláca. Im je adresovaná politika strany #Sieť, ktorej cieľom je vytvárať také pravidlá, aby sa snaživí a čestní ľudia neocitli na okraji záujmu.