MOSKVA - Ruská rétorika sa už v rámci Európy nezaoberá len jedným problémom, ktorý predstavuje vojna na Ukrajine. Moskva dala jasne najavo, že jej ide o záruky, kedy by už nemusela opäť na Ukrajinu zaútočiť. Minister zahraničných vecí z tohto stavu obvinil NATO a jeho ďalšie rozširovanie. Vrátil sa k požiadavkám spred niekoľkých rokov. Ich splnenie by ohrozilo aj obrannú schopnosť Slovenskej republiky.
Minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov sa v nedávnom rozhovore pre ruskú spravodajskú stanicu TASS vyjadril, že s druhou stranou (USA) sa dá rokovať len o "právne záväzných dohodách", ktoré by boli schopné "odstrániť príčiny konfliktu na Ukrajine". Zároveň by boli opatrené mechanizmom, ktorý by znemožnil ich porušenie.
Späť k roku 1997
Špeciálna ruská operácia na Ukrajinu bola podľa Lavrova spustená pre "diskrimináciu etnických Rusov a ruského jazyka". Za ďalší problém považuje politiku Severoatlantickej aliancie, ktorú vníma ako agresívny nástroj na presadzovanie amerických záujmov. Definoval to slovami, že "NATO sa rozširuje o ďalšie územia pri hraniciach s Ruskou federáciou".
Kremeľ opakovane už dlhšiu dobu žiada, aby sa Ukrajina nestala ďalším členom NATO. Svoje požiadavky rozšíril aj na región Európskej únie. Ruský rezort zahraničia zhruba pred týždňom zverejnil požadované záruky, ktoré sa týkajú aj Slovenskej republiky.
NATO má podľa nich ukončiť všetky vojenské aktivity strednej a východnej Európe, na Kaukaze a v strednej časti Ázie. Pri Európe Kremeľ dokonca stanovil maximálny počet vojakov, ktorý by "nepresiahol počty z roku 1997", teda dobe, keď ešte krajiny z týchto regiónov neboli členmi NATO. Slovenská republika vstúpila do Severoatlantickej aliancie dňa 29. marca 2004.
Platné len pre Nemecko
Inými slovami Rusko žiada, aby americkí vojaci opustili región strednej a východnej Európy. Kremeľ sa opiera o sľub, že NATO sa nebude rozširovať smerom na východ. Toto bolo síce vyslovené počas rozhovorov so ZSSR (vtedajší prezident Michail Gorbačov), ale malo sa to týkať len samotného Nemecka pri zjednotení.
Vo východnej časti, NDR, nemali byť žiadne vojská ani základne NATO. Nikdy však nebol podpísaný žiadny oficiálny dokument o "nerozširovaní NATO smerom na východ, ktorý by zahrňoval aj ďalšie krajiny".
NATO vzniklo ako priamy oponent Varšavskej zmluvy. Jej rozpadom stratila táto obranná spolupráca hlavné opodstatnenie. Ďalším vývojom svetového diania sa ale ukázalo, že je prospešná. Vojny v Perzskom zálive a v Juhoslávii boli ukončené aj vďaka spolupráci krajín v rámci Severoatlantickej aliancie. Rusi žiadajú, aby sa NATO nerozširovalo, ale práve ich vojenskou aktivitou na Ukrajine sa táto obranná spolupráca rozrástla o Fínsko a Švédsko.
