BRATISLAVA - Časť opozície nečaká na zriadenie skupiny, ktorá má pripraviť návrh na sprísnenie majetkových priznaní verejných funkcionárov a prichádza s vlastnými návrhmi.
O zriadení skupiny chce hovoriť predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) na poslaneckom grémiu. V komisii majú mať zastúpenie všetky parlamentné strany a majú vytvoriť spoločný koalično-opozičný návrh zmeny zákona o konflikte záujmov, ktorý rieši aj majetkové priznania verejných činiteľov. Keďže ide o ústavný zákon, plénum ho schváli len ak sa spojí koalícia s opozíciou, potrebných je totiž aspoň 90 hlasov.
Napriek tomu OĽaNO a nezaradený poslanec Miroslav Beblavý predložili na októbrovú schôdzu parlamentu vlastné novely zákona o konflikte záujmov. OĽaNO navrhuje rozšíriť zoznam verejných funkcionárov, ktorí by museli podávať majetkové priznania. Súčasný zákon síce presne vymenúva verejné funkcie, ale dnes už viaceré z nich nie sú aktuálne.
Ďalej chcú zaviesť nový a rozšírený formulár majetkových priznaní pre všetkých verejných funkcionárov vrátane tých zo samosprávy. Podľa ich novely by mali byť jasnejšie popisované príjmy a tiež by malo byť možné porovnávať majetkové prírastky. Novela má riešiť zverejňovanie na webe majetkových priznaní v samospráve aj zverejňovanie darov. OĽaNO tiež volá po zriadení úradu pre etiku, ktorý by dohliadal na majetky či správanie verejných funkcionárov. Chce, aby ho zriadila vláda.
Beblavý tiež navrhuje rozšíriť okruh verejných funkcionárov. Ďalej upraviť odmeňovanie verejných funkcionárov v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vo verejnoprospešnom záujme. Funkcionár by tiež podľa Beblavého mal pred hlasovaním o veci, pri ktorej je v konflikte záujmov, mal tento konflikt oznámiť. Chce tiež precíznejšie vykazovanie majetku verejných funkcionárov. V tejto súvislosti žiada, aby tlačivo oznámenia verejných funkcionárov bolo prílohou ústavného zákona.
Beblavého novela má upraviť aj otázku zverejňovania pasívnych príjmov. Súčasný zákon podľa neho nedostatočne zohľadňuje pasívne príjmy, napríklad z dividend či prenájmu. "To znemožňuje reálny výkon kľúčovej úlohy ústavného zákona – porovnávanie majetkových prírastkov a legálnych príjmov verejného funkcionára," vysvetlil poslanec. Zmeny sa majú dotknúť aj oznámení o prijatí daru. Novela má umožniť kontrolu majetkových prírastkov a tiež opakované pokutovanie verejného funkcionára, ktorý nereaguje na právoplatné rozhodnutie.
Beblavý tiež navrhuje, aby sa proti rozhodnutiu o zastavení konania mohla odvolať okrem verejného funkcionára aj 1/3 členov orgánu, ktorý o veci rozhoduje. Konečné slovo má Ústavný súd, na ktorý sa môže verejný funkcionár nespokojný s rozhodnutím výboru obrátiť. Zákon o konflikte záujmov spadá do kompetencie parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ak sa v ňom väčšina poslancov rozhodne zastaviť konanie voči verejnému funkcionárovi, hoci ten zákon porušil, konanie sa končí napriek nevôli menšiny.
Sprísnenie majetkových priznaní sa spomína už roky, zriadené boli viaceré pracovné skupiny. Jedna tvorila zmenu ústavného zákona o konflikte záujmov aj v minulom volebnom období. Hoci sa dohodla na zmenách, Smer-SD od nich odstúpil. Následne prišli ďalšie návrhy od opozície aj vládnej strany, ale ani jeden pre nedostatok hlasov neprešiel.
Predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Martin Poliačik (SaS) už dávnejšie šéfa NR SR Danka žiadal o zriadenie komisie. Danko uviedol, že zmeny zákona by mohli byť známe túto jeseň. V auguste, kedy bola koalícia v kríze a SNS prichádzala s rôznymi požiadavkami, Danko oznámil, že SNS bude na rokovaní Koaličnej rady (25.8.) žiadať prísnejšie pravidlá pre zverejňovanie majetkových priznaní verejných funkcionárov. Koalícia o tom neskôr neinformovala.
O zriadení pracovnej skupiny má hovoriť poslanecké grémium. Danko tvrdí, že sa zmenám zákona nebráni, súčasná právna norma má podľa neho "veľa nezrovnalostí z hľadiska identifikácie majetku". Za potrebné považuje sledovanie majetkových prírastkov.
