BRATISLAVA – Súdnictvo čakajú korekcie, ktoré pripravilo ministerstvo spravodlivosti pod vedením Lucie Žitňanskej (Most-Híd). Návrh noviel sudcovských zákonov by mala vláda prerokovať už v stredu (1. marca).
Ministerka predkladá materiál s rozpormi. Úplnú zhodu sa jej nepodarilo dosiahnuť s Najvyšším súdom (NS), Súdnou radou (SR) a Združením sudcov Slovenska (ZSS). Rezort počas pripomienkovania neakceptoval celkom 19 zásadných pripomienok. Zástupcovia sudcov na rokovaniach okrem iného zhodne požadovali, aby sa vláda vzdala svojho zámeru posilniť zastúpenie nesudcov v Súdnej rade. Návrh na zmenu obsadzovania hlavného orgánu sudcovskej samosprávy prichádza pred jeho tohtoročnou veľkou personálnou obmenou.
Žitňanská navrhuje, aby Národná rada SR, prezident SR a vláda „ustanovili za člena súdnej rady spravidla osobu, ktorá nie je sudcom“. V súčasnosti sú v 18-člennej rade iba dvaja nesudcovia, obaja nominanti prezidenta. V budúcnosti by ich mohla byť až polovica - deväť. Zmenu ministerka odôvodnila programovým vyhlásením vlády.
Vo svojom programe sa vláda totiž zaviazala, že bude presadzovať, aby nominanti politických mocí neboli sudcovia. Tento záväzok sleduje cieľ eliminovať apriórne podozrievanie sudcov nominovaných do pozície člena Súdnej rady politickou mocou zo spriaznenosti s tou ktorou politickou stranou.
Predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková je presvedčená, že ústava takýto zásah neumožňuje. „Vo svojom zmocňovacom ustanovení nepripúšťa, aby zákon takýmto spôsobom zasahoval do kreácie členov Súdnej rady,“ vysvetlila. Najvyšší súd podobne v svojej zásadnej pripomienke argumentuje, že nemožno len pre profesiu zákonom vylúčiť okruh osôb, ktoré možno ustanoviť za členov Súdnej rady, ak spĺňajú ustanovenia dané ústavou.
„Išlo by o neprípustnú diskrimináciu a porušenie ústavného práva,“ uviedol NS. Zhodne so Súdnou radou tiež upozorňuje, že dnes nič nebráni, aby parlament, prezident a vláda posielali do Súdnej rady nesudcov, iba túto možnosť plne nevyužívajú.
Možnú paritu medzi sudcami a nesudcami, ktorá by v Súdnej rade mohla nastať jej šéfka odmieta. „Dôležité je, aby o súdnych záležitostiach rozhodovali sudcovia. A výkonná a zákonodarná moc by mala vykonávať len dohľad. Dohľad ale neznamená paritu. Dohľad je vždy niečo také, čo len sleduje, ako súdna moc rozhodla,“ uviedla Jana Bajánková.
Sudcovia neuspeli ani s niektorými ďalšími pripomienkami. Najvyšší súd napríklad v rámci pripomienkovania neúspešne požadoval, aby sudcovia absolvujúci výberové konanie na súd vyššieho stupňa nemuseli prejsť psychologickým posúdením. Neúspešne protestoval proti navrhovanej zmene posudzovania otázky zavinenia pri disciplinárnych prehreškoch sudcov a neuspel ani s návrhom zvýšiť možnú odmenu pre sudcov až na dvojnásobok ich funkčného platu. Naopak, podarilo sa mu presadiť výnimku z nových pravidiel hodnotenia sudcov, ktoré sa nemajú vzťahovať na sudcov Najvyššieho súdu.
Okrem riešenia požiadaviek aplikačnej praxe rieši novela statusových sudcovských zákonov tri hlavné okruhy - výberové konania na funkciu sudcu, hodnotenie sudcov a disciplinárnu zodpovednosť sudcov. V oblasti výberových konaní sa navrhuje zavedenie hromadného výberového konania pri obsadzovaní voľných miest sudcov na okresných súdoch, v oblasti hodnotenia sudcov zriadenie hodnotiacich komisií a v oblasti disciplinárnej zodpovednosti zmeny, ktoré majú zefektívniť postihovanie prehreškov sudcov.
