BRATISLAVA - Hlasovanie o novele zákona o politických stranách z dielne Ondreja Dostála (SaS), ktorá stranám zakazuje zakladať si domobrany a iné ozbrojené zložky, malo podľa publicistu Juraja Hrabka prekvapujúci priebeh.
Hoci sa očakávalo, že proti posunutiu novely do druhého čítania bude najmä Kotlebova Ľudová strana – Naše Slovensko, všetci jej prítomní poslanci zákaz v prvom čítaní podporili, podobne ako drvivá väčšina parlamentu. Naopak, postup novely do druhého čítania nepodporil ani jeden poslanec strany Sme rodina Borisa Kollára.
„Kotlebovci hlasovali všetci za posunutie tohto návrhu zákona, zo Sme rodina to nepodporil ani jeden poslanec. Podľa tohto hlasovania sa zdá byť radikálnejšia strana Sme rodina – Boris Kollár ako kotlebovci,“ povedal Hrabko v diskusnej relácii na TABLET.TV.
V priebehu diskusie komentoval cestu vládneho kabinetu do Bruselu na rokovania o nastávajúcom predsedníctve SR v Rade Európskej únie, nové kompetencie podpredsedu vlády pre investície, vznik opozičnej rady a diskusie medzi predstaviteľmi opozičných strán, návrh na odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aj situáciu troch poslancov Sme rodina, ktorí avizovali vznik straníckej platformy.
Očakávanie od Slovenská sú vysoké
„Určite mal na mysli hlavne referendum vo Veľkej Británii a migračnú krízu,“ reagoval Hrabko na vyhlásenie predsedu Európskej rady Donalda Tuska, podľa ktorého sú očakávania od nášho predsedníctva vysoké, lebo prichádza v "rozhodujúcich chvíľach pre Európu".
„Sprostredkovať debatu na vrcholných úrovniach, to znamená aj na úrovni jednotlivých ministrov, a obstarať celú agendu, ktorú Európska únia má,“ špecifikoval Hrabko úlohy predsedajúcej krajiny. „Práve preto tam podľa môjho názoru premiér Robert Fico zobral celú vládu s výnimkou ministra obrany, ktorý musí byť na Slovensku, aby sa zoznámili s prostredím. Nie všetci na takejto úrovni v Bruseli už boli,“ dodal.
Na druhej strane, Slovensko podľa Hrabka ani v čase nadchádzajúceho predsedníctva nezmenilo politiku smerom k migrantom. „Veď ani žalobu Robert Fico nesťahuje,“ pripomenul kroky Slovenska po schválení povinných migračných kvót. Na otázku, či môže situáciu v strategických investíciách zlepšiť posilnenie kompetencií zodpovedného podpredsedu vlády, Hrabko odpovedal, že môže, ale on osobne to neočakáva. „Úrad môže byť výhodný skôr pre Smer ako stranu, než pre spoločnosť ako takú,“ povedal Hrabko. „Ten úrad bol vymyslený pre podpredsedu vlády Petra Pellegriniho. Bolo treba umiestniť vychádzajúcu hviezdu, v minulom volebnom období urobil naozaj raketovú kariéru,“ dodal.
Ťieňová vláda nebude
Opozičnú radu, ktorú vytvorili SaS a OĽaNO, označil Hrabko za prevažne marketingový produkt. „Požiadavka na vytvorenie tieňovej vlády, ktorá by bola prirodzenejšia, jednoducho neprešla. Veď aj Robert Fico mal v opozícii tieňovú vládu, len to je oveľa viac práce ako vytvorenie rady,“ poznamenal Hrabko. „SaS a OĽaNO iba vyhoveli určitej nálade alebo požiadavkám svojich voličov,“ povedal.
Komentoval aj ostrý spor, ktorý na sociálnych sieťach prebehol medzi nezaradeným poslancom Miroslavom Beblavým a lídrom OĽaNO Igorom Matovičom pre post v Dozornej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne.„Beblavý bol ochotný tú funkciu vziať. Minister zdravotníctva Drucker ponúkol dve funkcie v dozorných radách, vo VŠZP a Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Dve najsilnejšie mimovládne strany, SaS a OĽaNO sa rozhodli, že si ich rozdelia,“ povedal Hrabko. „Akým spôsobom budú vyberať nominantov, je na nich. Miroslav Beblavý im navrhol výberové konania, Igor Matovič to odmietol,“ dodal.
Druhá vec je, že politické cesty Matoviča a Beblavého sa rozchádzajú. „Politické záujmy Igora Matoviča a Miroslava Beblavého sú rozdielne. Matovič má svoj poslanecký klub, Miroslav Beblavý si musí hľadať svoje zaradenie nanovo potom, ako opustil SDKÚ, vstúpil do Siete a potom z nej odišiel,“ upozornil Hrabko.
Kaliňáka neodvolajú
Na margo opozičnej iniciatívy na odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka Hrabko poznamenal, že „ak mimovládne strany predložia návrh na odvolanie ministra Kaliňáka, minister odvolaný nebude“. Samotné podnikanie Ladislava Bašternáka, v ktorého bytovom komplexe má prenajatý byt aj premiér Robert Fico, však podľa Hrabka vzbudzuje veľké otázniky.
Opozícia, ktorá žiada ministrovu hlavu preto, že nedôveruje objektívnosti vyšetrovania kauzy, podľa Hrabka využije diskusiu v parlamente nato, aby medializovala svoje argumenty. „Tá kauza smrdí a smrdí veľmi. Bolo tam veľa podozrení na machinácie cez finančnú správu. Ale som veľmi zvedavý, či sa ju niekedy podarí vyšetriť,“ povedal Hrabko. „A predpokladám ešte jednu vec, obrana môže byť aj taká, že všetko sa mohlo stať iba preto, že Ivan Mikloš spackal systém. Systém vtedy zlyhal a viacerí v úvodzovkách podnikatelia to vtedy využili. Aj tento argument možno v tejto debate zaznie,“ dodal.
Hrabko komentoval aj medializované informácie o tom, že trojica poslancov Sme rodina Martina Šimkovičová, Peter Marček a Rastislav Holúbek plánujú vytvoriť stranícku platformu. „Keď vznikne platforma, vznikne, ale u nás to zatiaľ vždy skončilo tak, že sa z platformy nakoniec vykľul nový politický subjekt,“ povedal Hrabko.
Boris a jeho poriadky v strane
Argumenty Borisa Kollára o tom, že uvažuje o vylúčení poslancov zo strany pre ich nízku pracovnú aktivitu v parlamente považuje Hrabko za účelové. „Možno si Boris Kollár chce vyčistiť stranu. Chce si urobiť poriadok v poslaneckom klube. Ale ak by títo traja odišli, Boris Kollár by mal iba osem poslancov. Ak by mu potom odišiel ešte jeden, prišiel by o poslanecký klub,“ poznamenal Hrabko. „Niektoré veci môže v rámci parlamentnej taktiky urobiť len trojica poslaneckých klubov,“ dodal s tým, že opozícii by sa stratou jedného klubu znížil manévrovací priestor.
Naopak, ak by sa títo traja poslanci pridali k #Sieti, procházkovci by získali dostatok poslancov na vytvorenie vlastného poslaneckého klubu. „Aj keby vystúpili z klubu Sme rodina, nepredpokladám, že by okamžite vstúpili do #Siete. Procházka je dosť skúsený politik, aby tomu zabránil. Ale môžu potichu vstúpiť o pol roka. Tým by umožnili vznik poslaneckého klubu #Siete, samozrejme, musí o tom hlasovať parlament,“ uzavrel Hrabko.
