BRATISLAVA – Mal by šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič vyhľadať odbornú pomoc? Viacerí politici ho na základe osobnej skúsenosti nazvali psychopatom alebo politickým schizofrenikom, ale v tejto súvislosti sa objavilo aj ďalšie kuriózne tvrdenie. Topkám sa totiž podarilo získať kompletný dokument popisujúci výsledok detektoru lži, na ktorom sa Matovič zúčastnil pred pár mesiacmi.
Matovič sa v júni rozhodol súhlasiť s výzvou Nového Času s účasťou na detektore lži v súvislosti s kauzou predvolebnej inzercie. Kým sa krátko po teste objavil výsledok troch najdôležitejších otázkach o tom, či klamal v prípade nahrávky, oveľa dôležitejšie veci zostali utajené.
Zo škandalizovaných informácii sa mohol pochváliť s kladným výsledkom, zaujímavé však je, že politik „neprešiel“ základnými otázkami. Do redakcie nám dorazila kompletná správa výsledkov z detektora, jej autenticitu nemôžeme sto percentne potvrdiť, ale vyzerá dôveryhodne. Podľa záverečnej časti dokumentu to môže znamenať aj duševné problémy. Veď posúďte sami. Matoviča vyhodnotil prístroj za klamára pri týchto troch otázkach.
Nachádzame sa teraz v Bratislave? Klamali ste do roku 2009? Vydierali ste niekoho? Na prvé dve pritom politik odpovedal kladne, teda áno. Na tretiu otázku odpovedal záporne. Vo všetkých prípadoch jeho odpoveď vyhodnotil polygraf ako klamstvo. Zaujímavé je, že v prvom prípade pritom v Bratislave tento test vykonávali. Keďže Matovič odpovedal, že áno a pritom ho stroj vyhodnotil, že klame, asi bol duchom inde.
Záverečná časť dokumentu sa však venuje najviac odpovedi na klamstvo. „Do roku 2009 ste klamal?“, znela otázka. Politik odpovedal, že áno. Ale detektor opäť vyhodnotil, že klame. Prito každý z nás to pozná, že minimálne v detstve určite nehovoril pravdu, poprípade použil v dospelosti klamstvo zo súcitu. Napríklad, keď ide manželka do divadla a šaty jej moc nesedia ale už sa ponáhlate?
„Na základe toho je evidentné, že Igor Matovič vie, že niekoho vedome klamal, ale on to vnútorne nepovažuje za klamstvo. Považuje to podľa seba za pozitívne klamstvo, ktorým pomáha ľuďom. Podľa odborného názoru môže Matovič javiť známky schizofrénie,“ píše sa v dokumente.
V dokumente sa ďalej píše, že osoba, ktorá takto klame to nemusí považovať za klamstvo. „Ak je moje vnútro, moja osobnosť presvedčená, že som nikdy neklamal, potom môžem kedykoľvek a s „čistým svedomím“ klamať a zavádzať. Nikdy to nebudem považovať za klamstvo. Táto skutočnosť navodzuje stav, že takýto človek je psychopat a trpí nejakou duševnou chorobou.“
Porucha osobnosti
Topky oslovili psychologičku Elenu Medzihradskú, aby zhodnotila odpovede Igora Matoviča, ktoré vyhodnotil detektor lži ako klamstvo. Toto je jej verdikt. „Reakcia „ÁNO“ na otázku, či do r. 2009 niekoho klamal – je zo psychologického hľadiska v poriadku – vychádzajúc z toho, že detské klamstvá sú súčasťou normálneho vývinu každej osobnosti. Inými slovami – ak ktokoľvek na otázku, či už niekedy klamal, odpovie NIE – je známkou, že práve teraz klame – takže je možné predpokladať, že odpoveď ÁNO bola „naučená“ – ale v skutočnosti pri absentujúcom svedomí vyšetrovanej osoby detektor nezaznamenal žiadne zmeny v prežívaní,“ myslí si o Matovičovej odpovedi Medzihradská.
Pri otázke o vydieraní však už odborníčka vidí znaky poruchy osobnosti. „Druhá otázka nasvedčuje, že pri reakcii NIE išlo o vedomé klamstvo (detektor sa „nezvykne“ mýliť) a takéto reakcie sa najčastejšie vyskytujú u tzv. Antisociálnych porúch osobnosti. Základnými znakmi antisociálnej poruchy osobnosti je ignorovanie práv a záujmov druhých ľudí, spoločenských a právnych noriem. Takíto jedinci sa vyznačujú chladným nezáujmom o druhých, nízkou empatiou a bezohľadnosťou, majú nízky sklon k prežívaniu viny a výčitkám svedomia. Ich zlé pocity sa týkajú skôr toho, že boli nachytaní, než naozajstnej ľútosti. Emócie sú pre nich bezvýznamné,“ odvetila.
„Veľmi pravdepodobne sa u dotyčného nejedná o duševnú poruchu v pravom slova zmysle (teda nejedná sa o psychotické ochorenie) ale o poruchu osobnosti. Poruchy osobnosti sú pretrvávajúce vzorce chápania, myslenia, cítenia a správania, ktoré sa prejavujú vo väčšine sociálnych situácií,“ vysvetlila pre Topky Elena Medzihradská.
Ďalší psychológ nám na naše otázky odpovedal, že ťažko interpretovať odpovede Igora Matoviča. K hodnoteniu treba komplexnejšiu analýzu jeho osobnosti, netrúfol si ho preto hodnotiť na základe odpovedí, ktoré detektor označil za klamstvo.
Na základe pár odpovedí na detektore nie je možné urobiť záver, navyše toto zariadenie ani nie je určené na diagnostikovanie podobných porúch. "K tomuto sa veľmi ťažko vyjadriť. Nikdy neslobodno diagnostikovať z takého izolovaného a obmedzeného materiálu, ako sú, trebárs aj kompletné, výsledky z takzvaného detektoru lži. Nie je to totiž ani diagnostický nástroj, skôr v ňom ide o istú pravdepodobnosť klamstva, tiež by som teda výsledky neformuloval v štýle "detektor lži usvedčil niekoho z toho a toho"...," uviedol pre Topky psychiater Michal Patarák.
Matovič nevie o správe nič
"Neregistrujem žiadnu takú správu s obsahom o ktorom píšete," zareagoval nám líder Oľano v smske na otázky súvisiace so správou. Zároveň dodal, že si neželá, aby takáto správa bola zverejnená bez osobnej konzultácie.
Duševne chorí politici sú hrozba pre národ
Vysokopostavených politikov so schizofréniou či duševnými poruchami behalo po svete dosť, myslí si geopolitický analytic Ivo Samson. “Po svete sa ale podľa môjho názoru pohybuje spústa ľudí a medzi nimi politikov, ktorí spĺňajú kritérium pre klasifikáciu “schizofrénia”, čiže rozpoltený pohľad na svet. Patrili k nim tak politici tak ako Vladimír Mečiar či totalitárni vodcovia väčšieho kalibru (Hitler, Lenin, Stalin), ale aj americkí prezidenti ako James Carter,” zareagoval pre Topky.
Analytik Samson si teda myslí, že politici s takouto diagnózou by mohli byť hrozba pre štát. “Takíto ľudia trpiaci vážnou duševnou chorobou (U Lenina a Stalina to je jasné, u Hitlera ešte viac. U malých pešiakov (Mečiar, F. B. Franco, Mussollini a mnohí iní) sú ohrozením nie iba pre obyvateľstvo svojho štátu alebo tých susedných, ale aj pre civilizáciu, ktorú si dnes akoby začíname vážiť v súvislosti s imigračnou vlnou. Duševne chorý človek je permanentnou hrozbou pre svoje okolie. Politik s takýmito dispozíciami je realizované bezpečnostné riziko,” dodal.
Detektor lži sa nedá oklamať
Na vyšetrení má byť podľa odborníka prítomný iba polygrafológ a vyšetrovaná osoba. Akékoľvek iné prítomné osoby by mohli spôsobiť odvedenie pozornosti testovaného, zasahovanie do priebehu vyšetrenia, či únik informácií. Počas celého vyšetrenia sa robí audio-video záznam pre potreby polygrafologickej analýzy, nie pre objednávateľa vyšetrenia.
Medzi ľuďmi sa zvykne diskutovať o tom, či sa detektor lži dá oklamať. Odborník tomu šance nedáva. "Subjekt nemôže polygraf oklamať. Nie je možné vedome ovládať niekoľko fyziologických ukazovateľov, ktoré sú riadené autonómnym nervovým systémom," uviedol pred vyše rokom pre Webnoviny expert na polygraf.
Zároveň však podľa neho treba dodať, že ak je test administrovaný nesprávne, otázky nie sú formulované vhodne, prípadne sa využíva polygraf, ktorý nie je od renomovaného a vo svete polygrafológie široko akceptovaného výrobcu, možno považovať výsledky za málo validné (platné).
Výsledky polygrafu sú diskutabilné
Rozšírená predstava o tom, že polygraf dokáže zaznamenať klamstvo je nesprávna. "Prístroj zaznamenáva niektoré fyzické prejavy ľudského tela, ale ich interpretácia ostáva na osobách, ktoré test uskutočňujú. Teoretický základ testov stojí na predpoklade, že klamstvo je u človeka sprevádzané určitými fyzickými reakciami. Na základe týchto reakcií sa dá údajne zistiť, kedy preverovaná osoba nehovorí pravdu, alebo niečo zatajuje."
V podobnom duchu sa vyjadrujú aj odborníci z Ameriky. "The National Academy of Sciences (NAS) v roku 2003 vydala štúdiu, podľa ktorej je väčšina výskumných prác zameraných na fungovanie polygrafu „nespoľahlivá, nevedecká a predpojatá“," píše sa na portáli Priestori. Vyčítajú sa mu chybné teoretické východiská, ale aj metodológia výskumu a tiež nedostatok vedeckých dôkazov.
Portál uvádza aj vyjadrenie združenia amerických psychológov The American Psychological Association. „Väčšina psychológov sa zhoduje, že existuje iba málo dôkazov o tom, že polygraf dokáže spoľahlivo odhaliť klamstvo,“ tvrdí na svojich stránkach asociácia.
