BRATISLAVA - Náklady na slovenské predsedníctvo v Európskej únii (EÚ) v druhom polroku 2016 zatiaľ vyčíslené nie sú. Mali by však byť podobné ako v prípade iných aktuálnych predsedníctiev.
"Nemáme to zatiaľ vyčíslené, analyzujeme náklady, ktoré vzniknú organizáciou jednotlivých podujatí, ale aj posilňovaním ministerstiev a stáleho zastúpenia v Bruseli. Dá sa predpokladať, že finančné vyjadrenie bude v intenciách predsedníctiev, ktoré aktuálne zastávajú túto úlohu. Sú to rôzne čísla, pohybujú sa niekde medzi 60 - 70 miliónmi eur. Toto číslo bude konkrétnejšie naznačené v najbližších mesiacoch," povedal po dnešnom rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Peter Javorčík.
Výbor dnes prerokoval tri správy Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR. Prvá hodnotila z hľadiska priorít rezortu rok 2013, druhá sa sústredila na opatrenia, ktoré rezort v roku 2013 prijal pri príprave na slovenské predsedníctvo v EÚ a posledná analyzovala celé prvé desaťročie Slovenska v únii.
"Je ešte skoro na to, aby sme veľmi presne definovali tému," odpovedal Javorčík na otázku, či už má Slovensko vybranú prioritnú tému, ktorej by sa chcelo počas svojho predsedníctva venovať.
"Musíme vyčkať aj na to, ako bude nastavená a zložená nová Európska komisia a Európsky parlament po voľbách. Tiež si budú určovať svoje priority. Budeme veľmi intenzívne diskutovať s týmito inštitúciami o tom, aký by mohol byť program predsedníctva," poznamenal Javorčík.
"V rámci toho sa budeme snažiť zadefinovať aj slovenské priority. Ale treba si uvedomiť, že priestor je pomerne limitovaný, ide o to, aby Slovensko za toho pol roka potiahlo európsku agendu dopredu a riešilo najmä úlohy, ktoré nastolí dané obdobie," dodal štátny tajomník MZVaEZ.
"Urobili sme prvé základné kroky, čo sa týka personálneho vybavenia nášho tímu, ktorý bude vykonávať predsedníctvo. Bude to niekoľko sto ľudí v rámci štátnej správy," povedal. Rezort analyzuje aj otázky finančného zabezpečenia predsedníctva a logistiky.
"V druhom polroku 2016 očakávame okolo 200 stretnutí na rôznych úrovniach, od ministerskej po expertnú. Chceme využiť predsedníctvo ako platformu na prezentáciu Slovenska, vzhľadom na to, že túto funkciu vykonávame po prvý raz," konštatoval Javorčík. Zároveň zdôraznil, že úspešné naplnenie slovenského predsedníctva v EÚ si bude vyžadovať spoluprácu všetkých parlamentných strán, ale aj všetkých zložiek spoločnosti.
"Minulý rok sme vyhodnotili ako rok finančnej stabilizácie eurozóny a EÚ. Z hľadiska Slovenska bolo kľúčové rokovanie o finančnom rámci na roky 2014-2020, nastavenie poľnohospodárskej a kohéznej politiky," konštatoval Javorčík na margo správy rezortu za rok 2013. Pripomenul, že rezort zahraničných vecí otvoril diskusiu o európskych otázkach na platforme Národného konventu. K zásadnému posunu v niektorých témach podľa neho v roku 2013 došlo na západnom Balkáne, aj vo Východnom partnerstve.
"Proces rozširovania naďalej pokračuje. Otázka Východného partnerstva, je, samozrejme, do istej miery rozporuplná. Vzhľadom na to, že niektorým krajinám sa podarilo dospieť k pokroku a podpísať asociačné dohody, na druhej strane Ukrajina je stále do značnej miery veľkým otáznikom, tak isto aj nastavenie celej východnej politiky," konštatoval.
Dodal, že správa sa zaoberá aj zahraničnou pomocou. Slovenská republika nastavila parametre zahraničnej pomoci tak, že medzi prioritné krajiny patrí Afganistan, Moldavsko a Keňa.
