WASHINGTON - Spojené štáty neuznajú výsledky dvoch referend na východe Ukrajiny, ktorými sa občania vyslovili za samostatnosť Doneckej a Luhanskej oblasti.
"Výsledky neuznávame," vyhlásil v pondelok hovorca Bieleho domu Jay Carney. Washington podľa neho považuje nedeľňajšie ľudové hlasovania za jasný pokus o ďalšiu destabilizáciu a rozdelenie Ukrajiny. Washington je podľa Carneyho sklamaný, že ruská vláda nevyužila svoj vplyv na východe Ukrajiny, aby zastavila konanie referend. Zdôraznil tiež, že Biely dom sa bude snažiť zaistiť, aby sa prezidentské voľby plánované na 25. mája konali bez akýchkoľvek prekážok.
V Doneckom regióne, ktorý už požiadal o pričlenenie k Rusku, hlasovalo za suverenitu 89 percent občanov, v Luhanskej oblasti ich počet dosiahol až 96 percent. Ukrajina aj medzinárodné spoločenstvo označili referendá za protiústavné a porušujúce medzinárodné právo, Moskva sa vyjadrila, že ich výsledky bude rešpektovať. Rusko sa zatiaľ nevyjadrilo k žiadosti o anexiu Doneckej oblasti. Predstavitelia Luhanskej oblasti oznámili, že región bude bojkotovať nadchádzajúce prezidentské voľby, ktoré sa majú konať 25. mája. "Donecká ľudová republika je odteraz zvrchovaný štát," vyhlásil vysoký predstaviteľ separatistického vedenia Denis Pušilin. Zvrchovanosť vyhlásila aj takzvaná Luhanská ľudová republika, ktorá už zvažuje, že vypíše referendum o pripojení k Rusku.
Donecká a Luhanská ľudová republika začali rokovať o zjednotení
Ľudové republiky Donecká a Luhanská, ktoré sa na základe výsledkov nedeľňajšieho referenda vyhlásili za samostatné štáty, začali rokovať o zjednotení. Informovala o tom tlačová služba vlády tzv. Doneckej ľudovej republiky.
Iniciatíva zjednotenia oboch celkov sa objavila v pondelok, krátko po oznámení výsledkov referend, v ktorých sa väčšina obyvateľstva vyslovila za ich samostatnosť. Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov však s odvolaním sa na údaje ministerstva vnútra a odborníkov na hlasovací proces povedal, že svoje právo využila len necelá tretina zaregistrovaných voličov Doneckej a Luhanskej oblasti.
Po sérii rokovaní zástupcov tzv. ľudových republík konečné rozhodnutie o zjednotení prijmú ich vedenia, uviedol nemenovaný zdroj pre agentúru RIA Novosti.
Donecká ľudová republika už v pondelok požiadala Moskvu, aby zvážila jej pripojenie k Ruskej federácii. "Na základe vôle ľudu a obnovenia historickej spravodlivosti žiadame Ruskú federáciu, aby zvážila pripojenie Doneckej ľudovej republiky k Ruskej federácii," vyhlásil spolupredseda vlády tejto samozvanej republiky Denis Pušilin.
"Donecký ľud bol vždy súčasťou ruského sveta. Pre nás sú dejiny Ruska našimi dejinami," citovala Pušilina agentúra Reuters.
Rusko v pondelok v reakcii na výsledok referend uviedlo, že rešpektuje rozhodnutie obyvateľov Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Súčasne vyjadruje nádej, že realizácia výsledkov plebiscitu sa uskutoční civilizovaným spôsobom, "prostredníctvom dialógu predstaviteľov Kyjeva, Donecka a Luhanska".
S misiou podporiť rýchle začatie celoukrajinského dialógu dnes na Ukrajinu pricestuje nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier. Ešte pred svojím odletom do Bruselu sa s ním v Kyjeve stretne ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk, ktorý bude v sídle EÚ rokovať s kolégiom Európskej komisie.
V Donecku zahájili protiteroristicku operáciu voči ukrajinským vojakom
V pondelok vymenovaný veliteľ ozbrojených síl samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Igor Strelkov ohlásil "protiteroristickú operáciu". Vyzval všetkých ukrajinských vojakov v oblasti, aby prestúpili k tejto republike alebo región opustili. Informovala o tom v noci na dnes agentúra RIA Novosti.
"Všetci vojaci a dôstojníci vojska, jednotiek ministerstva vnútra, SBU (Ukrajinskej bezpečnostnej služby) a ďalších ozbrojených štruktúr Ukrajiny sa od tohto okamihu nachádzajú na území DĽR protiprávne. Musia do 48 hodín buď zložiť prísahu vernosti DĽR alebo územie DĽR opustiť," uvádza sa v rozkaze Strelkova. Výnimkou sú "násilníci neonacistických skupín - Národnej gardy, Pravého sektora a Práporu Ľaško", ktorých majú v rámci "protiteroristickej operácie" zatknúť.
V ukrajinskej Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti organizovali proruskí aktivisti v nedeľu referendá, v ktorých sa podľa ich "ústredných volebných komisií" väčšina obyvateľov vyslovila za nezávislosť "Doneckej ľudovej republiky" a "Luhanskej ľudovej republiky". DĽR následne požiadala Moskvu, aby zvážila pripojenie regiónu k Rusku.
Na ruských a ukrajinských činiteľov uvalila ďalšie sankcie aj Kanada
Kanada uvalila v noci nadnes sankcie voči ďalším šiestim ukrajinským a šiestim ruským verejným činiteľom a pridala k nim aj ekonomické reštrikcie.
Ako spresnila tlačová služba kanadskej vlády, sankcie boli uvalené na osoby, ktoré nesú politickú zodpovednosť za krízu na Ukrajine.
V zozname je náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov, podpredsedovia ruskej Štátnej dumy Sergej Neverov a Ľudmila Švecovová, samozvaný gubernátor ukrajinskej Luhanskej oblasti German Prokopiv, lídri tzv. Doneckej ľudovej republiky Andrej Purgin a Denis Pušilin, jeden z lídrov hnutia Ľudového odporu Donbasu Sergej Cyplakov, líder ruských separatistov na východe Ukrajiny Igor Strelkov a ďalší, informovala agentúra Interfax.
Hovorca moskovského Kremľa Dmitrij Peskov nové kroky kanadskej diplomacie v súvislosti s vývojom krízy na Ukrajine odmietol komentovať.
Kanada svojím rozhodnutím nasledovala Európsku úniu, ktorá v pondelok oznámila uvalenie sankcií na dve spoločnosti z Krymu a 13 jednotlivcov. Sankcie podľa nej obsahujú zákaz vstupu na územie EÚ a zmrazenie majetku.
Rusko kritizuje EÚ
Rusko dnes kritizovalo Európsku úniu za rozšírenie sankcií voči Moskve v súvislosti s krízou na Ukrajine. Vyzvalo Brusel, aby rešpektoval výsledky referend na východe Ukrajiny tým, že podporí dialóg medzi Kyjevom a nepokojnými regiónmi.
"Pokračovaním v mylnej protiruskej sankčnej logike Európska únia podkopáva dôveru v seba ako partnera a vytvára pochybnosti o svojom nároku na objektívnu úlohu v rámci podpory vyriešenia vnútorného konfliktu na Ukrajine," citovala agentúra Reuters z vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí.
Európska únia dnes oznámila uvalenie sankcií na dve spoločnosti z Krymu a 13 jednotlivcov, uviedla britská stanica BBC. Sankcie podľa nej obsahujú zákaz vstupu na územie EÚ a zmrazenie majetku.
Po nedeľňajších referendách o štatúte regiónov vyhlásili dnes "Luhanská ľudová republika" a "Donecká ľudová republika" nezávislosť. Donecká navyše požiadala Moskvu, aby zvážila pripojenie regiónu k Ruskej federácii. Kremeľ sa k žiadosti zatiaľ nevyjadril.
Van Rompuy odmietol legitímnosť referend na východe Ukrajiny
Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, ktorý dnes pricestoval na pracovnú návštevu do Kyjeva, uviedol, že Európska únia považuje za nezákonné referendá, ktoré sa uskutočnili v nedeľu vo východných oblastiach Ukrajiny.
Van Rompuy v ukrajinskej metropole po stretnutí s premiérom Arsenijom Jaceňukom dodal, že EÚ je pripravená na ďalšie sankcie proti Rusku, ak nedôjde k zmierneniu situácie na Ukrajine. Jeho slová nasledovali len niekoľko hodín po tom, ako ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ v Bruseli rozhodli o už štvrtom kole cielených sankcií vo forme zákazu udeľovania víz a zmrazenia majetku na území únie.
Dnes prijaté sankcie sa budú týkať 13 osôb a dvoch spoločností z Krymu, ktoré podľa diplomatov EÚ pomáhali pri vyvlastňovaní majetku ukrajinského štátu a anexii polostrova Ruskou federáciou.
Van Rompuy, podobne ako aj ministri zahraničných vecí dnes v Bruseli, opätovne potvrdil, že zásady územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny musia byť rešpektované a že nelegálna anexia Krymu a Sevastopoľu Ruskou federáciou nebude nikdy uznaná.
"Rovnako tak neuznáme takzvané referendá z nedele. Sú nelegálne, nelegitímne a nedôveryhodné. Je to spôsob, ako rozvíriť rozdelenie medzi ukrajinskými komunitami," vyhlásil Van Rompuy.
Podľa predsedu Európskej rady na Ukrajine musí prestať násilie a je potrebné zabezpečiť fungovanie právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv. Spresnil, že akékoľvek politické požiadavky musia byť presadzované politickými a nie ozbrojenými spôsobmi.
V súvislosti s referendami v Doneckej a Luhanskej oblasti Van Rompuy upozornil, že jediné voľby, ktoré EÚ bude uznávať, sú prezidentské voľby, ktoré sa budú konať 25. mája.
Na ruskom sankčnom zozname pribudli ďalšie mená
Európska únia uvalila v pondelok sankcie voči ďalším 13 osobám a dvom firmám za účasť na prehlbovaní krízy na Ukrajine a anektovaní Krymu Ruskom. Na sankčnom zozname sa ocitli okrem iných prvý námestník šéfa kancelárie ruského prezidenta Viačeslav Volodin a veliteľ ruských výsadkových síl Vladimir Šamanov.
Volodin má v prezidentskej kancelárii na starosti domácu politiku a dohliadal na proces politickej integrácie anektovaného ukrajinského Krymu do Ruskej federácie, vyplýva zo zoznamu zverejneného v pondelok večer v Úradnom vestníku EÚ, o ktorom informovala agentúra Reuters.
Brusel doteraz prijal reštrikčné opatrenia v podobe zmrazenie aktív na území EÚ a zmrazenia víz pre 48 občanov Ruska a Ukrajiny. Ďalších 13 ľudí a dve firmy z Krymu k nim zaradili po pondelkovom rozhodnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ.
K novým menám na zozname patria tiež predseda ústavnoprávneho výboru ruskej Štátnej dumy Vladimir Pligin, samozvaný starosta ukrajinského Slovjansku Viačeslav Ponomariov, ktorého EÚ obviňuje z účasti na únosoch, predsedovia volebných komisií v Donecku a Luhansku, Roman Ľagin a Alexander Malychin, ktorí organizovali tamojšie nedeľňajšie referendá o nezávislosti, ako aj šéfovia ruských migračných úradov a prokuratúr na Kryme a v Sevastopole a lídri ozbrojených domobrán v Horlivke a Donecku.
Firmy, ktorých sa najnovšie týka zmrazenie aktív, sú energetické spoločnosti PJSC Černomorneftegaz a Feodosija, ktoré boli "skonfiškované" počas anektovania Krymu.
Rusko: Ukrajina by mala pred voľbami rokovať o štátotvornom usporiadaní
Rusko dnes vyhlásilo, že Ukrajina by mala usporiadať diskusie o štátotvornom usporiadaní a právach regiónov čo najskôr, najlepšie ešte pred predčasnými prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia 25. mája.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí dnes vo svojom vyhlásení upozornilo, že najnovšie sankcie uvalené na ukrajinských a ruských verejných činiteľov zo strany EÚ bránia úsiliu o urovnanie krízy na Ukrajine. Súčasne ruské MZV vyzvalo Západ, nech presvedčí Kyjev, aby zvolal rokovanie o budúcom štátotvornom usporiadaní do 25. mája, keď sa na Ukrajine uskutočnia predčasné prezidentské voľby.
Vo vyhlásení ruského MZV sa uvádza, že neochota súčasného ukrajinského vedenia viesť reálny dialóg s predstaviteľmi regiónov, predovšetkým z juhovýchodu územia štátu, je "vážnou prekážkou na ceste k deeskalácii a občianskemu porozumeniu na Ukrajine".
Výsledky referend o nezávislosti, ktoré sa minulú nedeľu konali v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, by podľa Moskvy mali byť pre kyjevskú vládu jasným signálom o hĺbke krízy na Ukrajine, uvádza sa vo vyhlásení ruského MZV.
Ako pripomína agentúra Reuters, moskovský Kremeľ síce prestal s neskrývanou podporou nezávislosti východoukrajinských regiónov, ale ruský rezort diplomacie dnes zdôraznil, že výsledky týchto referend dokazujú potrebu rokovaní medzi prozápadnou vládou a separatistami z východu Ukrajiny.
Podľa predstáv Moskvy by sa rokovania o usporiadaní štátu a právach regiónov mali uskutočniť do 25. mája, ktorý je na Ukrajine dňom konania predčasných prezidentských volieb.
Ruský prezident Vladimir Putin naznačil, že ukrajinské voľby, od ktorých si súčasné kyjevské vedenie sľubuje ukončenie svojej legitimizácie, nebudú právoplatné, ak si obyvatelia východných častí Ukrajiny nebudú istí svojimi právami.
Európska únia v pondelok rozšírila svoj zoznam sankcionovaných osôb o ďalších 13 jednotlivcov a dve firmy z Krymského polostrova, na ktorý si už nárokuje Ruská federácia. Sankcie EÚ, ale aj USA a ďalších krajín sú reakciou na tento krok.
Námestník ruského MZV Grigorij Karasin dnes vedúcemu misie EÚ v Rusku Vygaudasovi Ušackasovi oznámil, že sankcie EÚ sú "prežitým šablónovitým prístupom k riešeniu vážnych politických problémov, ktorý nielen že nič nerieši, ale ešte viac prehlbuje rozpory, ktoré bránia spoločnému hľadaniu cesty zo skutočne krízovej situácie na Ukrajine".
