Piatok20. december 2024, meniny má Dagmara, zajtra Bohdan, Noel

Zdochnuté srdce (8. časť)

Príprava na hniezdenie trvala presne dva roky. Utečenecké tábory v Grécku a Taliansku, neskutočné minúty, hodiny, dni a mesiace čakania na odchod za veľkú mláku. Potom zháňanie všetkého - od roboty až po zubnú kefku. A rátanie dní bez svojej vyvolenej. Story jak z románu Rosamunde Pičerovej.

Lenže dotyčná si to potom s tým hniezdením za veľkou mlákou nejako rozmyslela a už sa nikdy neozvala. Jednoducho prestala rozbíjať okná na riaditeľniach základných škôl a za asistencie kamarátky tiežvlamačky robiť ministerstvu školstva neuveriteľné telefónne účty do Kanady. Až teraz nad sedmičkou modrého portugalu a lososovou nátierkou mu dopálilo, že celá emigrácia bola len strategicky premyslená intriga Jesikinej matky, ktorá sa ho takto elegantne, s nenútenosťou právničky v domácnosti, jednorazovo zbavila. Z emigrácie sa stalo vyhnanstvo, z veľkej lásky veľká frustra. Človek by povedal, že toto je vznešený a smutný koniec takmer šejkspírovského príbehu, keby sa Tiki nad modrým portugalom nezačal znenazdajky dusiť.

Hlas sa mu chvel čoraz viac, až začal lapať po dychu. Hyperventiloval jak blázon a zatiaľ čo čašníci zháňali papierové vrecko, ja som sa pokúšala dať mu umelé dýchanie z úst do úst a masáž srdca zároveň.

„Počúvaj, Tiki,“ povedala som mu asi o hodku neskôr s nohami spustenými z nábrežného múrika, keď už, chvalapánubohu, dýchal vcelku pravidelne.

„Musíš sa s ňou stretnúť. Musíte si to vysvetliť. To sa nedá, aby to s tebou takto mlátilo ešte po dvadsiatich rokoch.“

„Nemôžem.“

„Prečo?“

„Čo jej poviem?“

„Nič. Hovoriť bude ona.“

„Keď ja sa bojím, že sa do nej znova zamilujem.“

„Ti drbe!? Vieš, aká je to krava?! To, čo uvidíš, sa ti určite nebude páčiť a okrem toho vôbec nevyzerá dobre.“

„A musel by som sa priznať Maru...“

„A k čomu? To akože keď máš rád ešte niekoho navyše, tak sa láska k mandželke pomerne scvrkne? Vták sa ti možno scvrkne, to áno. Ale láska sa môže naťahovať, koľko chceš.“

„Možno ju fakt nepodvádzam...“

„No to ti, chrobáčik, garantujem, že ju nepodvádzaš. Podvádzanie vyzerá celkom inak. O tom by ti môj ex mohol rozprávať. Máš právo vedieť, čo sa stalo, aby si to mohol správne vyhodnotiť a aby si sa, raz a navždy, prestal dusiť v záhradných reštauráciách.“

„Tak dobre. Ale zavoláš jej ty!“ postavil sa k tomu Tiki zasa raz ako chlap a šli sme pešo ku mne. 
 

Taký pekný večer alebo Viete, za čo dať kamarátovi po papuli? 

Bol večer ako každý iný, až na to, že som mala od rozvodu prvé naozajstné rande. Myslím tým rande, ktoré sa neskrývalo za pracovný obed alebo kávový pokec o modernom umení.

Tarík ma chcel zasa vidieť a mňaučal do telefónu ako mačka, že to do víkendu nevydrží. Tvrdil, že mu neprekážajú moje odrastené šedivé vlasy a dokonca ani moja dcéra, a tak som mu dovolila prekročiť prah môjho komfortného bytíka. Dúfala som totiž, že v čase jeho návštevy bude už moje dieťa dávno sladko spať.

Obhliadka skrine sa skončila katastrofálne, a keďže som chcela pôsobiť ležérne, ale nie zas priveľmi, skončila som nakoniec aj tak zasa v tričku a texaskách. Celé mi to prišlo čudné. Kedysi som sa na také rande pripravovala celé hodiny. Tak som si aspoň práskla sprchu, dôkladne si vyčistila dutinu ústnu a do tváre hodila nahý mejkap, akože som neni nalíčená, to som akože taká krásna naozaj. Na zátylok parfum a že: „Hotovo!“.

Neviem, ako to tie deti robia, ale senzory im pracujú absolútne spoľahlivo. Ak bežné dieťa bežne zaspí o pol deviatej, v prípade, že očakávate pánsku návštevu, ešte o pol jedenástej rajzuje medzi spálňou a záchodom, núti vás rozbíjať mu na balkóne kladivom kokosové orechy, ráta si štípance od komárov a kuká jak žaba z prachu, že čo ste nervózna, veď ono si len sedemdesiatykrát popiskuje štátnu hymnu, ktorú sa dnes učili na hudyke.

Tarík zatiaľ vypil štyri pivá v príšernej nálevni oproti, pozorujúc okná môjho bytu, očami zaslzenými od dymu a túžby.

S úderom jedenástej dieťa konečne zalomilo a ja som podľa dohody zablikala svetlom v obývačke, nech sa to začína aspoň trochu romanticky. Nebudem mu predsa posielať esemesku ako pubertiačka. Okrem toho, v tých dávnych časoch, keď sme sa spolu začali kamarátiť, mobily na planéte Zem ešte neexistovali.

Pivá spôsobili, že Tarík do mojej predsiene vstúpil s takou samozrejmosťou, akoby to robil trikrát denne a mne prebehol mráz po chrbte. Bože, dúfam, že tu nezostane navždy ako môj ex. Ten prišiel na dve hodiny a zostal dvanásť rokov. A to bola teda iná šupa, dostať ho potom z bytu. 

...pokračovanie už o týždeň.

Viac na www.kniznyweb.sk

Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu