Princezná nás previedol vynoveným podnikom, ktorý stál jeho frajera bezmála desať melónov, koketne ma upozornil na všetky šmajchlkabinety a na všetko použiteľné kúty a ako zlatý klinec programu nás zaviedol na dámske WC s vložkami decentne naukladanými do tvaru srdca a opýtal sa: „No nie je to úžasné? U nás môžeš menštruovať bárs aj každý deň!“
Potom pohrozil Taríkovi, že keď mi zlomí srdce, alebo ešte horšie, dobre ma neurobí, že mu odreže obidve vajcia a naservíruje ich všetkým buzerantom v meste ako predjedlo. Tarík sa priblblo usmieval, pretože ho mal, koniec koncov ako všetko na tejto planéte, v paži a flegmaticky usrkával svoju vodečku. Po tretej vodke dostal absťák a že si teda musí trošíčka zahuliť. Keď sme vyšli na terasku, objímali sa tam dvaja buzíci vo vypasovaných bielych texaskách. Cez tenké tričká sa im toporili bradavky jak divé a típci sa bozkávali o dušu spasenú. Vyzeralo to, že keď si dvaja chlapci pchajú jazyky do hlavy, je to tá najnormálnejšia vec na svete.
Dala som si práska, aby som zahnala svoje dobre skrývané katolícko-židovské postoje voči sexuálnym menšinám, ale tráva mi nejako nebrala. Zvnútra zahučali repráky, načo buzíci svorne zajačali nadšením a vypadli aj s bradavkami na parket, kde to práve rozbalila začínajúca kapela redizajnovanými hitmi osemdesiatych rokov.
Zostali sme sami. Pod nami znudene zaspávalo mesto a niekde celkom blízko kvitol divoký jazmín. Tarík ma nežne chytil okolo pliec a položil svoju ťažkú prešedivenú hlavu na moje plece. „Ty sa na noc ukladáš do formaldehydu, moja, alebo čo? Sa vôbec nemeníš...“ Tarík si ešte raz neformálne potiahol z jointíka a štrikujúc svojimi obratnými prstíkmi po stavcoch mojej prestarnutej chrbtice, povedal: „Vonia to tu ako vtedy na tom kúpalisku. Pamätáš?“
„Jasné, že pamätám. To bolo vtedy dosť super.“ Také divoké vydarené leto to bolo. Preliezali sme v noci ploty kúpalísk, kúpali sa nahí medzi panelákmi a utekali policajtom. Raz darmo, totka mala aj svoje neopísateľné čaro.
„Tak potom si možno aj budeš pamätať, prečo si mi vtedy nedala,“ vybalil na mňa Tarík bez výstrahy zahnívajúcu výčitku a s pocitom takto získanej prevahy sa mi upreto zahľadel do očí. S výrazom neukojeného sadistu si vychutnával moje prekvapenie.
Dohárajúce bágo to napätie nezvládlo. Vypadlo mi z ruky a popálilo bosú nohu v novej sexy sandálke. Skackala som po terase ako zajko, čo Tarík okomentoval: „No vidíš, to je presne to, prečo ja ťa tak milujem. Vždy všetko posereš,“ a vyrazil k baru.
Keď sa o chvíľu vrátil, držal v dlaniach hrsť ľadu. „Ukáž, ty...“ Vyzul mi obhoretú sandálku za šesť litrov, ktorá mala dnes premiéru a s citom pritlačil ľadovú kocku na popálené miesto.
„Ach!“ vzdychla som blažene od bolesti. Za moment však anestézia začala účinkovať. Približne v tej istej chvíli mojito dorazilo tam, kam malo, takže sa mi zatočila hlava. Ľadová kocka v Taríkových prstoch začala pomaly vyrážať hore, smerom ku kolenu. Trvalo jej to celú večnosť a ja som so slastným pocitom a myšlienkou ako dobre, že mám čerstvo oholené nohy zatušila, k čomu sa to tu vlastne schyľuje.
„Tak prečo...?“
„Čo prečo?“
„Prečo si mi vtedy nedala?“
„Kedy?“
„Jak kedy? Nikdy! Vždy si nakoniec zdrhla.“
Jazda ľadovej kocky po mojej holennej kosti ma vzhľadom na môj dlhý celibát zaujala natoľko, že keď na mňa, ešte ako bonus, uprel zdola aj svoj hypnotický, trávou otrávený pohľad, začala som bleskovo premýšľať, akéže mám dnes vlastne na sebe spodné prádlo.
Ešteže som poriadne čistotné dievča a riadim sa radou starej mamy: „Umývajte sa dievčatá, lebo neviete dňa ani hodiny.“
...pokračovanie už o týždeň.
