Jeho dožadovanie sa bolestnej retropravdy ma vyrušilo z preberania možností, ktorá poloha by nám spolu asi najviac sekla.„To by si mi aj tak neuveril.“„Prečo myslíš?“
„Lebo ťa poznám. To by si mi fakt nezožral. Ja som bola vtedy úplne iná, než ste si všetci mysleli,“ povedala som vyhýbavo, poneváč som nemala ani najmenšiu chuť priznávať sa k tomu, že som bola v istom období svojho života fakt taká blbá, že som nespávala s fešákmi len preto, že boli neperspektívni.
„Keď mi to povieš, tak ja ti poviem, čo povedal Tiki, keď sa s tebou rozišiel.“
„Ja som s Tikim chodila? To mi je novinka. A čo povedal?“
„Až keď ty mi povieš, čo bolo na mne také hrozné, že si so mnou nechcela spať. Vtáka mám v poriadku a bolo nám spolu vždy dobre, aj sranda bola. Som ti nikdy nestačil, som nebol z takej nóbl rodiny jak ty. Som si mohol myslieť, že nevyhovujem tvojim povrchným snobským kritériám.“
„Počúvaj, Tarík, tak ja ti to teda poviem,“ začala som vetu, netušiac, ako sa skončí. „Ja som ťa vtedy hrozne milovala. Tak som sa s tebou bála spať, lebo by som neprežila, keby si sa na mňa potom vyprdol.“
Tarík stál ako obarený a dosť dlho trvalo, než mu táto veta dorazila do mozgového centra. Pravdupovediac, aj ja som sa trochu čudovala, čo to zo mňa po tých rokoch vyliezlo.
„No určite. Ma chceš ojebabrať,“ vyhŕkol nakoniec.
„Prisahám!“ dodala som presvedčivo, prehrabujúc sa v kartotéke zakrslých vzťahov a skúmajúc, či to je, alebo vlastne bola fakt pravda.
Taríkovi vypadla z dlane posledná kocka ľadu, nasucho prehltol a povedal: „Ježiši Eli, ty si taká jebnutá!“
Keďže som v živote nepočula krajšie vyznanie lásky, vyštartovala som aj s popálenou nohou k baru a objednala si čistú vodku. Keď som ju do seba kopla, vybrala som sa odvážne späť na terasu v ústrety novým perspektívam. Tarík stál chrbtom ku mne. Keď sa ku mne otočil, mal ešte mokré líce. Bleskovo mi preblesklo hlavou, že je teda asi riadne zhulený, pretože som vôbec nechápala, prečo plače. „No vidíš a ja som ťa celý ten čas miloval. Hrozne.“ povedal Tarík pateticky jak hrdina telenovely a od plaču mu vyhŕkol sopeľ.
To bolo, koniec koncov to posledné, čo sa mu v ten večer podarilo vypustiť z úst, pretože som mu do nich strčila jazyk a vytiahla ho až nadránom.
Ja som si tiež pekne poplakala, ale až trochu neskôr, na lavičke nad mestom.
Striedavo sme si jazykmi preskúmavali ústne dutiny a ostatné, ľahko erotogénne zóny a pozorovali padajúce hviezdy. Po dlhom predlhom čase som zasa raz mala pocit, že je všetko tak, ako má byť.
Ráno s prstami na nohách, zapletenými do výpletu balkóna mojich rodičov, som si spomenula, že som sa Taríka vlastne zabudla opýtať, čo o mne vtedy povedal božský Tiki. S tichým údivom a pruhom slnka na tvári som zistila, že mi je to jedno a že po jazve od jointa na mojom štíhlom nárte síce niet ani stopy, zato ruka mi ešte stále nádherne vonia po Taríkových vlasoch.
...pokračovanie už o týždeň.
Viac na www.kniznyweb.sk
