Veľký ROZHOVOR s Michalom Trubanom: S Mostom by som do koalície nešiel, Matovič bude ťažký oriešok

Ak to zovšeobecním, vy pochádzate z IT prostredia, zakladali ste WebSupport i viacero startupov, neskôr ste svoj podiel vo firme predali a rozhodli sa venovať politike. Kedy ste sa rozhodli, že vstúpite do politického boja? Kde nastal zlom?

Bol to taký postupný proces, no asi najväčší zlom bol, keď pri konci môjho podnikania som spoluzakladal Slovensko.digital, organizáciu, ktorá bojovala proti korupcii v štátnom IT. Tam som videl, čo vedia štyria alebo piati chalani urobiť, keď sú šikovní. Nám sa podarilo za pol roka pozastavovať zlé a korupčné projekty, ktoré boli nezmyselné a stáli okolo 400 miliónov eur. Vtedy som videl, že najväčšie zmeny sa dajú urobiť zvnútra.

Zvonku, aj keď sa dá vo veľa veciach pomôcť Slovensku, je to veľmi ťažké, pretože 90 percent energie dávate do toho, že bojujete s tým systémom. Vtedy som si začal uvedomovať, že keď chceme naozaj zmenu, tak treba ísť do politiky. Predtým som ju vnímal ako niečo zlé, že tam sa vlastne robí celé to zlo na svete pomaly. No keď som sa k tomu pomaly dostal, videl som, že je tam veľmi veľa dobrých ľudí, ktorí chcú krajine pomôcť, ale čosi tomu chýba. Chýba tomu iný pohľad, nová generácia. Odborníkom aj ľuďom, ktorí majú víziu, chýba krytie od politikov. Politici si tam robia svoje veci a majú úplne iné priority ako slúžiť občanom.

Predtým ste nemali žiadne skúsenosti s politikou, nebáli ste sa do toho ísť takto „po hlave“?

Nebolo to veľmi rýchle skočenie, my sme Progresívne Slovensko zakladali tri roky dozadu na úvod rôznymi debatami, či to má zmysel. Bol to postupný proces a už predtým som pôsobil vo viacerých organizáciách, kde sme sa snažili predkladať nejaké zákony pre startupové prostredie, takže som mal také dotyky a trochu som to aj poznal. Videl som obrovskú príležitosť, ako sa cez to dá priniesť zmena. Samozrejme, je to aj veľká výzva, ale išiel som do toho preto, lebo som videl, že sa to dá zmeniť. 

Progresívne Slovensko bolo pôvodne občianske združenie, neskôr ste sa transformovali na liberálno-centristické politické hnutie. Vy sám ste však uviedli, že klasické ideologické nálepky už nefungujú. Je to podľa vás tak, že dnes to klasické zaradenie nepotrebujeme?

Ono tam stále je. To klasické zaradenie vzniklo v úplne inom storočí, dnes máme úplne iné výzvy. Stále sú tam rôzne súboje medzi rôznymi skupinami obyvateľstva. My sa pozeráme na to, ako priniesť zmenu. My sa nepozeráme, či to riešenie je ľavičiarske alebo pravičiarske. Pozeráme sa na to, či je to najlepšie možné riešenie z tých dostupných a či súvisí s našou víziou. Ako ste povedali, sme liberálne hnutie a nehanbíme sa za to. Rozprávame to aj navonok a taký postoj máme aj vo vízii. Čo sa týka tej ekonomickej časti, tak sme centristi.  

Nedávno ste sa spojili so stranou pána Beblavého, teda pôjdete do volieb ako koalícia. Dohodli ste sa, že vy budete lídrom a pán Beblavý bude programovým lídrom a v prípade úspechu by ste boli aj premiérom. Nebojíte sa tejto výzvy? Hneď zasadnúť na premiérsku stoličku.

Ja to mám tak, že premiérom sa stane ten, kto dokáže vyhrať voľby a zostaviť koalíciu. Dokázať takúto vec nie je vôbec ľahké a ak niekto taký je, tak dokázal, že má na to byť premiérom. Je to veľká skúška, ktorá je predo mnou a pred našou generáciou politikov. Ak sa nám to podarí, tak máme dobre našliapnuté na to, aby sme vedeli dobre vládnuť. Nebojím sa toho aj preto, že do toho nejdem sám. Nie je to len moja strana, lebo ja som tu a ja chcem byť premiér. Keď sa to podarí, viem, že sa môžem oprieť o stovky odborníkov, ktorých máme v oboch stranách a ktorí sú šikovní a odhodlaní makať za Slovensko a sú aj odborne zdatní. Takže sa toho vôbec nebojím.

Vy máte skúsenosti z praxe už z minulosti z IT prostredia. Nerozprávali ste sa o tom, že by ste zaujali skôr nejaký ministerský post ako ten premiérsky? Neláka vás to?

Pôvodne, keď PS vznikalo, ja som mal na starosti tému digitalizácie. Chcel som priniesť modernitu do našej krajiny cez túto tému. Postupne sa to však kryštalizovalo tak, že sa nám podarilo podporiť Zuzanu Čaputovú, ktorá vyhrala prezidentské voľby a podarilo sa nám vyhrať aj európske voľby. Postupne sa aj zameranie mňa ako lídra zmenilo na oveľa väčšie a širšie.

So stranou SPOLU sa od začiatku profilujete ako politické subjekty, ktoré sa chcú spájať a nechcú na seba útočiť. Podpísali ste aj spoločnú dohodu s KDH. Ako ste sa dostali k tomu, že to bude práve KDH? Predsa len, v politickom spektre máte ideovo bližšie strany.

Spolupráca so SPOLU nebola umelá, od začiatku občania videli, že to dáva zmysel a že tieto strany vedia spolupracovať a správajú sa k sebe dobre. My sme mali s KDH predtým nejaké debaty. Ja, pán Hlina a pán Beblavý, a videli sme, že je s nimi normálna a príčetná debata. Vidia to rovnako ako my – treba ľuďom predávať slušnosť vo svete, ktorý je často vyšpičkovaný extrémistami. Keď sme videli, že naša spolupráca je reálne pozitívna, tak sme si povedali, že poďme to aj odprezentovať. Nebolo to len divadlo. S pánom Hlinom sa nám dobre spolupracovalo, nikto nebúchal po stole a nedával ultimáta. Myslím si, že to je práve to, čo chceme do politiky priniesť. Novú kultúru, slušnosť, nechceme útočiť a vyťahovať nezmyselné kauzy a na každého hádzať špinu. Práve naopak. Pokojnou a konštruktívnou politikou chceme ukázať ľuďom, že sa to dá robiť aj normálne.

Súčasné opozičné strany však tvrdia, že takéto dohody by sa mali robiť až po voľbách, v prípade, ak sa vám podarí zostaviť vládu. Podľa nich sú tieto dohody naoko a nič neznamenajú. Aké sú medzi vami ako lídrami troch strán vzťahy?

Super. Perfektné. Vieme sa normálne porozprávať a všetci si tykáme. Je to veľmi pozitívne. Nehovoril by som, že to nič neznamená. Práveže symbolicky to znamená veľmi veľa, že sa dokázali liberáli a konzervatívci postaviť pred kamery a povedať, že naše hodnoty sú dôležité a cenné, a preto o nich ideme diskutovať slušne a nejdeme po sebe vzájomne hádzať špinu. Bola to podľa mňa veľká vec, čo sa nám podarilo. Nič iné v tom nie je. Ideme ešte ďalej pracovať na programových stretnutiach a uvidíme, ako sa to vyvinie.

Okrem KDH ste oslovili aj iné strany? Resp. oni vás? Pán Matovič aj pán Sulík majú v poslednom čase útočné vyjadrenia.

My sme povedali, že každý, kto súhlasí s príčetnou a slušnou politikou, sa môže pridať. Nech dá vedieť a my sa s nimi stretneme. Oni sa nepridali, namiesto toho začali ešte trošku viac útočiť, takže to samé hovorí o tom, kto chce akú politiku robiť.

Čím to podľa vás je? Myslím tie útoky.

My to tak aj nazývame – stará a nová politika. Aj z koalície, aj z opozície sú niektorí politici už starí. Nemyslím teraz vek alebo to, že je v politike niekto dlho. Myslím tým to, že majú staré móresy. Sú naučení na to, aby hneď útočili alebo vykrikovali. Nerozmýšľajú nad tým, ako pomôcť krajine, ako by sa dalo spolupracovať, aby sme dosiahli spoločný cieľ. Podľa mňa to robia preto, že toto je ich povaha a takto sa to kedysi robievalo. My to chceme robiť inak.

Napriek tomu si viete s nimi predstaviť povolebnú spoluprácu?

Určite áno. My stále hovoríme, že napriek tomu, že SaS občas útočí, stále hovoríme, že to je náš koaličný partner. No keď hovorím, že sa nemá útočiť, neznamená to, že netreba byť prísny. Treba sa rozprávať, no neurážať sa. Pokiaľ mi niečo pán Matovič alebo pán Sulík odkáže, mne to neprekáža. Vadí mi to, že to potom polarizuje občanov a spoločnosť a vytvára to v spoločnosti zlé nálady.

Súčasťou vašej koalície so SPOLU mala byť pôvodne aj strana Andreja Kisku Za ľudí. Zatiaľ to vyzerá tak, že žiadna trojkoalícia nebude, pôjde maximálne o spoluprácu. Prečo rokovania nevyšli? Kde nastal problém?

Problém pomenoval aj pán Andrej Kiska, že nebol a stále nie je ešte pripravený. Nemá hotovú stranu, potrebuje si ju spraviť. Dúfam a budem rád, ak sa mu to v septembri podarí, že rokovania sa znova obnovia. Akurát sme mu hovorili, že to bude veľmi ťažké. Aj spolupráca so SPOLU, aby bola stabilná a pevná, tak sme sa o nej rozprávali päť mesiacov. Potom sa to nebude dať tak rýchlo spraviť. Preto sme neustále vyzývali Kisku, nech sa pridá, nech sa s nami rozpráva. On hovoril, že nemôže a nechce, lebo ešte nemá tú stranu, čo je úplne legitímne. Uvidíme potom, či sa to bude dať normálne a pevne spojiť. Kým nebude mať stranu a snem, nechcel to riešiť ani spolupracovať.

Takže tá spolupráca, resp. možná trojkoalícia, je stále otvorená?

Určite. Stále hovorím, že sa musíme vedieť rozprávať o všetkých možných spoluprácach, netreba dopredu dávať žiadne ultimáta. Práve naopak. Ja iba hovorím, že z praktického hľadiska to bude potom veľmi ťažké. Kandidátku bude treba odovzdávať niekedy v novembri, on keď si založí stranu v októbri... Za mesiac niečo spraviť bude veľmi ťažké. To je aj to, čo sme sa mu snažili povedať.

Vy máte v doterajších preferenciách okolo 16 percent, Kiska niečo vyše piatich percent. Myslíte si, že sa dostane do parlamentu? Mal veľký štart, no preferencie nie sú vysoké.

Uvidíme, ako sa mu bude dariť. Stále nemá stranu, preto aj tie preferencie treba tak brať. Nebola ešte žiadna kampaň, takže uvidíme, čo urobí.

Jednou z kritík na vašu adresu, ku ktorej sa pridal aj Kiska, bolo aj to, že ste v dohode nemali uvedené, že odmietate spoluprácu so Smerom, ĽSNS a SNS. Vy ste to však viackrát verejne prezentovali, takže váš postoj je jasný. Plánujete to zaradiť do dohody?

Táto dohoda o tom nebola, bola o niečo úplne inom, preto to tam nebolo. Veľakrát sme to však povedali a berieme to ako samozrejmosť. Ak to bude potrebné pridať, keď sa bude dohoda ďalej špecifikovať programovo alebo inak, tak absolútne nie je problém to tam pridať.

Ešte spomeniem dve strany, ktoré sú "vo vzduchu". Je to strana Tomáša Druckera a strana Štefana Harabina. Zatiaľ sa pohybujeme len v hypotetickej rovine.

To sme tiež vylúčili, aj pána Druckera, aj pána Harabina.

A čo Most-Híd?

Most-Híd podľa mňa takisto. Uvidíme, čo sa stane v celej maďarskej komunite. My sa snažíme v rámci PS/SPOLU vytvárať aj maďarskú platformu. Máme veľa členov maďarskej národnosti alebo z juhu, ktorí sa postupne odvracajú od čisto národnostných maďarských strán a veria tomu, že aj v celonárodnej strane si dokážu presadiť svoje podmienky a dokážu svojej menšine pomôcť. Dúfam, že toto sa podarí aj nám.

Prejdime k vašej priorite – tzv. radikálne digitálne. Chcete, aby sa byrokracia odstránila a nastala digitalizácia. Ako by ste to chceli dosiahnuť za jedno vládne obdobie? Nie je ľahké dosiahnuť takúto rozsiahlu digitalizáciu.

To, prečo u nás nie je digitalizácia, resp. elektronické služby na takej úrovni, má viacero dôvodov. Jedným z hlavných problémov je, že politickí lídri nemali cieľ robiť to poriadne, ale chceli čerpať eurofondy. Vychádzalo z toho to, že bolo potrebné robiť veľké projekty, ktoré sa zaobstarali za desiatky až stovky miliónov, trvali dva až tri roky a potom už neboli aktuálne. Ďalšia vec je, že na to nebola pripravená legislatíva. Problémom je aj nedostatok IT schopných ľudí v štátnej správe. Pokiaľ poznáme tieto problémy, tak jednou z mojich priorít by bolo dostať do štátnej správy čo najviac šikovných ľudí. Od IT architektov až po malé agilné tímy, ako sa to podarilo napríklad v Anglicku, kde tie malé tímy dokázali za pár týždňov vytvoriť prototypy a služby, ktoré mohli ľudia okamžite používať. Tieto služby stáli desiatky až stovky tisíc a nie miliónov.

Zároveň treba tie projekty zmenšiť, nerobiť ich také veľké. V zásade je potrebné manažérskym pohľadom pripraviť pôdu na zlepšenie v rôznych službách. Pripraviť legislatívny proces, pretože IT nie je iba o programovaní, často je to o legislatíve, preto som rád, že máme veľa odborníkov z PS aj SPOLU. Keď sa niečo legislatívne zjednoduší, tak to netreba programovať, prípadne sa to programuje oveľa ľahšie. Ak sa toto všetko poprepája a odstráni sa aj boj medzi ministerstvami, tak to pôjde oveľa rýchlejším tempom.

Chceli by ste to dosiahnuť aj s pomocou občanov a komunity. V čom by mala táto pomoc spočívať a akých ľudí by sa to týkalo? Keď si to prečíta bežný človek, predstaví si seba, ale mal by to byť zrejme odborník.

Štát by mal dať v oveľa väčšej miere k dispozícii svoje dáta a zdrojové kódy komunitám a programátorom, samozrejme niektoré, ktoré sú bezpečné, tak to funguje aj v Anglicku a USA. Viacero komunít dokáže zadarmo, vo voľnom čase alebo za veľmi malé peniaze programovať a vyvíjať aplikácie. Na Slovensku je napríklad veľmi známy Finstat, ktorý pozostáva z toho, že dokážu zbierať dáta z účtovných uzávierok a pod. Veľa takýchto služieb dokáže vzniknúť iba preto, že štát dá k dispozícii dáta, ktoré si premyslí. Samozrejme, kvôli bezpečnosti nemôže dávať von všetko. Potom trh a šikovní ľudia vymyslia rôzne služby, na ktorých štát nemusí pracovať.

Myslíte si, že sa toto dá za jedno vládne obdobie? Naozaj potrebujete kvalitných ľudí, podporu v parlamente na legislatívne procesy a podobne.

Myslím, že sa dajú urobiť zásadné veľké kroky, o ktorých si ľudia dlho nemysleli, že sú možné. Nehovorím, že za štyri roky tu bude nebo, všetko bude automatické a nikto nebude musieť nič riešiť. No dá sa s tým zásadne pohnúť. Dokazuje to aj príklad Matúša Valla. Aj vtedy hovorili, prečo ide nejaký architekt za primátora. Prvý rok sa bude len rozhliadať a nebude vedieť, čo robiť. Za prvých pár mesiacov však urobil to, čo bolo za celé roky nepredstaviteľné. Transparentné výberové konania do mestských podnikov, parkovaciu politiku. Je z našej generácie, z našej krvi. S veľmi podobným prístupom vieme začať robiť zmeny, o ktorých si ľudia 30 rokov mysleli, že sa to nedá urobiť.

Napadol mi taký príklad z praxe. Niektoré vysoké školy prešli na tieto elektronické systémy a odstraňovali byrokraciu. Nemáte to na papieri, všetko sa zapisuje do systému. Napriek tomu si nakoniec musíte ten papier vytlačiť a ísť ho fyzicky na študijné oddelenie alebo inam opečiatkovať a odovzdať. Kde je napríklad v tomto problém?

Problém je vo viacerých veciach. Jednak je to v legislatíve, ale je to aj zvykom. Úradníci často potrebujú ten papier. Dobrý príklad je to pri faktúrach, pamätám si, že stačilo mať faktúru vytlačenú a nebolo potrebné mať pečiatku a podpis, no niektorí účtovníci také faktúry nechceli prijať, aj keď to zákon povoľoval. Často to však robia aj preto, že tie systémy poriadne nefungujú, preto to potrebujú mať na papieri. Súčasťou tej digitalizácie je aj vzdelávanie úradníkov kvôli novým procesom bez papierov.

Hovorili ste, že v štát a jeho systémy sú v súčasnosti uzavreté. Na ich otvorenie má slúžiť tzv. rozhranie open – API, aby z ich systémov mohli ľudia čerpať potrebné informácie. Znie to ako zložitý proces. Ľudskou rečou, v čom by spočívalo „otvorenie štátu“?

V niektorých veciach to už u nás funguje, ale je to strašne pomalé. Niekto chce prístup k nejakej službe, napr. slovensko.sk, aby to mohol automatizovať a naprogramovať si to. Pomaly však nevie ani to, komu tam má napísať, alebo dá žiadosť na NASES a nikto sa mu neozve. Snažia sa to bojkotovať čo najviac, aby s tým nemali problémy.

Naopak, ak by bol proklientský prístup na úradoch, ľudia by vedeli presný postup. Často to teraz zlyháva na tom, že jednak to nie je prístupné a ak aj je, tak to sabotujú úradníci a nechcú to riešiť.

Zriadili by ste na digitalizáciu nejaký osobitný úrad?

Teraz vzniklo ÚPVI (Úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu, pozn. red.), kde je teraz Richard Raši a predtým ho viedol Peter Pellegrini. Dá sa ešte potom rozmýšľať nad tým, či na to zriadiť osobitné ministerstvo, no určite to potrebuje mať vlastný úrad. Zároveň by bolo dobré, keby na každom ministerstve boli „miniúrady“ alebo „miniodbory“, ktoré vedia to IT reálne robiť. V zásade tam však nie je problém v tomto, ale v ľuďoch, akí tam sú.

My v štáte nemáme IT architektov, to si píšu firmy, ktoré to dodávajú. Štát chce niečo obstarať, no nevie to napísať, preto to cez konzultačnú firmu napíše nejaký zamestnanec firmy, ktorá to o rok vyhrá vo verejnom obstarávaní. Tam vzniká celá korupcia, keď vo verejnom obstarávaní má vyhrať firma, ktorá si celú špecifikáciu napíše.

Novinkou u nás je zrušenie rodných čísel, ktoré by malo nahradiť jedno univerzálne, alebo zavádzanie elektronických občianskych preukazov. Ako hodnotíte tieto kroky?

Elektronické občianske preukazy máme ako jedni z prvých v Európe. No nemajú ich všetci, pretože ministerstvo vnútra sa na to vykašľalo. Problém je však v tom, že sú v reálnom živote nepoužiteľné. Minulý rok boli donútení začať to používať podnikatelia, no u nás s tým človek nevie voliť, nemá k tomu prístup.

V Estónsku nepotrebujete ani vodičský preukaz, keď to máte. V občianskom je čip, prostredníctvom ktorého si to policajt vie zistiť. Stačí mu ukázať občiansky. Ľudia cez to vedia hlasovať, podávať daňové priznania, môžu na preukaze mať aj električenku. Dalo by sa cez to aj platiť. U nás na to chýbajú reálne aplikácie, aby občan chápal, že vie použiť občiansky preukaz na niečo normálne.

Čiže je na to u nás slabá príprava.

No, máte občiansky, máte čip, je to moderná technológia, je super, že máme tento systém urobený, ale nepoužíva sa poriadne. Nie je to dotiahnuté. To je príznak všetkých systémov, ktoré sa u nás robili. Jednoducho sa to vymyslelo, aby to nejako fungovalo, obstarali sa na to peniaze z eurofondov, no nepoužíva sa to a necháva sa to tak.

Vráťme sa späť k politike. Už som spomínala vaše relatívne stabilné preferencie. Myslíte si, že máte šancu poraziť Smer? Rozdiel v prieskumoch medzi vašou koalíciou PS/SPOLU a Smerom je naozaj malý.

Je to náš cieľ – poraziť Smer. Existuje totiž reálna možnosť, že Smer môže vyskladať vládu s ĽSNS. Potrebujeme, aby niekto vyhral nad Smerom a mal možnosť vyskladať vládu. Budeme sa pripravovať a viesť kampaň. Hlavne sa budeme snažiť robiť to, čo doteraz. My sme pred dvoma rokmi začali z nuly, postupne sme vyrástli a priniesli sme novú politiku a novú generáciu ľudí do politiky. Perfektne to ukázala aj Zuzana Čaputová. Ukázali sme to aj my v eurovoľbách, kde sme sa dokázali spojiť a jasne povedať, že sme proeurópski. Nehrali sme sa na nič a ľudia to ocenili. Takouto politikou a snažením chceme aj naďalej budovať dôveru u ľudí. Tí veria politikom na základe činov, nie slov.

Šéf Smeru Robert Fico napísal pred pár dňami komentár, v ktorom vás označil za „nových politikov“. Už dlhšie vyhlasuje, že pre neho nepredstavujete žiadnu hrozbu. Je to podľa vás nejaká obrana? Lebo reálne mu siahate na päty.

Ja som vedel, že keď prvýkrát pán Fico alebo niekto zo Smeru začnú brať do úst PS alebo SPOLU alebo našu novú generáciu, tak to bol môj míľnik. Je to znak, že to robíme dobre. Kým nás ignorovali a neriešili nás vôbec, zjavne sme pre nich neboli súpermi. Keď títo starí politici vidia, že rastieme a občania sa prikláňajú viac na našu stranu, vtedy začnú útočiť a hádzať špinu. Pre mňa je to naozaj znak toho, že robíme niečo dobre.

Vy sa Fica ako opozičného politika nebojíte?

(smiech)... Ani trochu sa pána Fica nebojím. Pre mňa je najväčšou výzvou, ak sa nám podarí zostaviť vládu, priniesť tie zmeny. Ak by sa podarilo vyhrať voľby, to je stále ten prvý a v zásade najľahší krok. Potom nás čaká tá ťažšia časť, pred tým mám najväčší rešpekt a na to sa chcem pripravovať.

Ak sa vám nepodarí váš plán zostaviť vládu, čo potom?

Uvidíme. Možností je veľa. Náš plán je teraz vyhrať voľby, tak ako bol náš plán vyhrať prezidentské voľby a eurovoľby, aj keď by to pred rokom nikto nepovedal.

Strana SPOLU momentálne chodí po regiónoch v mobilnej poslaneckej kancelárii. Plánujete sa k nim pridať alebo budete voličov oslovovať inak?

Určite budeme robiť spoločne robiť veľa aktivít. My sme regionálne hnutie, pred dvoma rokmi sme vznikli ako hnutie zdola. Máme bunky po celom Slovensku vo všetkých mestách, takže my regionálne kampaňujeme neustále. Aj vďaka tomu sme vyhrali prezidentské voľby aj eurovoľby. Nebolo to vďaka tomu, že sme čosi z Bratislavy robili, ale že reálne ľudia po celom Slovensku pracovali a ukazovali ďalším, že je tu šanca na zmenu.

Okrem digitalizácie bude musieť budúca vláda riešiť viacero tém. Školstvo, ktoré nefunguje, zdravotníctvo, ktoré nefunguje, korupciu atď. No sú tu témy, ktoré viem, že momentálne síce neboli gro vašej dohody s KDH, ale takisto sa riešia. Ide napríklad o registrované partnerstvá. V tomto sa s KDH rozchádzate. Ak by došlo k riešeniu takýchto tém, rozprávali ste sa s Hlinom o tom, ako by ste postupovali?

Určite. My sa netvárime, že to nie sú dôležité témy. Práve naopak, aj preto sme našli spoločnú reč. Povedali sme si, že sú to dôležité témy a musíme sa o nich baviť. Nie je to o tom, že si sadneme na hodinu a povieme si, že „nejako to bude“. Dohoda je na dlhé hodiny, na dlhé empatické stretnutia z obidvoch strán. Musíme sa počúvať a chápať pozíciu druhej strany.

Verím tomu, že sa nám podarí nájsť dohodu alebo spôsob fungovania, ktorý bude potom možný aj v prípadnej koalícii. Keby sme nevideli túto možnosť, nejdeme s KDH na tlačovku. Z obidvoch strán bola veľká snaha počúvať tú druhú stranu, čo si veľmi cením. Uvidíme. Nemusí to tak skončiť, ale my sa našich hodnôt nevzdávame. Chceme ich presadiť tak, ako KDH. Uvidíme, ako to dopadne.

Predseda SNS Andrej Danko totiž na pochode Hrdí na rodinu hovoril o tom, že ak sa povolia registrované partnerstvá, automaticky to znamená, že sa povolia adopcie homosexuálnym párom a ich vzťah sa povýši na status manželstva. Robí tak z toho mierneho strašiaka. Registrované partnerstvá sú však o tom, aby mali partneri medzi sebou právne vysporiadané veci. Má aj pán Hlina takýto názor, že to ide automaticky ruka v ruke?

Pán Hlina zastupuje hlavne svoje konzervatívne hodnoty, za ktoré sa bije, lebo je konzervatívec. Ja mu to vôbec neberiem. My chceme vytvoriť modernú a férovú krajinu. Ja si myslím, že jej súčasťou sú aj registrované partnerstvá, aby sa tam menšiny cítili dobre. Je to náš pohľad, ktorý chceme presadzovať. Je to presne taký detail, ktorý je predmetom debát na rokovaniach. Nechcem nič nikomu odkazovať cez médiá, kde je naša hranica. Potom sa nedá žiadna dohoda urobiť a ľudia ani politici si k sebe nevedia nájsť cestu, pretože si posielajú cez médiá šípy a pre ľudí sa nič neurobí.

Ak by sa vám podarilo zostaviť vládu, ktoré sú vaše dve alebo tri hlavné priority, ktorým by ste sa chceli venovať?

Ako som povedal, chceme modernú a férovú krajinu. Základom je preto efektívny a hlavne fungujúci právny štát. Obrovskou prioritou je zdravotníctvo a školstvo. V rámci nášho programového procesu, ktorý dokončíme v auguste, máme riešenia na všetky rezorty. Pripravujeme program spoločne so SPOLU, ktorý bude podľa mňa najkvalitnejší a najlepší, aký tu kedy bol. Spolupracujú na ňom top odborníci, prepočítavame všetky dopady, ktoré to môže mať na štátny rozpočet. Verím, že prídeme s dobrým programom a toto sú naše tri hlavné priority.

Na záver... aká je vaša ideálna predstava budúcej vlády?

Tak ideálne by bolo, ak by mala naša koalícia PS a SPOLU čo najviac percent a k tomu nejaké dve – tri strany, to by bolo najlepšie. Je prekvapivé, že s pánom Hlinom sa tak dobre a konštruktívne spolupracuje. Ja si ho tam zatiaľ viem predstaviť. Potom možno niektorí z ďalších opozičných subjektov. V takejto trojici, ak by sa to podarilo, si myslím, že vieme pre Slovensko veľmi veľa spraviť.

Viete si predstaviť spoluprácu aj s Igorom Matovičom? Vzhľadom na jeho terajšie útoky.

Bude to veľmi náročné. Možno mal historicky v rámci Slovenska svoju úlohu, je však škoda, že teraz, keď môžeme ťahať všetci za jeden povraz a úlohu dokončiť, tak namiesto konštruktívnej spolupráce a pokojnej komunikácie sa prepol do takéhoto módu. Vidno, že sú to starí politici. Keď sa ukáže nová sila, dokážu len útočiť.