PRAHA - Nehoda, samovražda, vražda... Všetky možnosti sa skloňovali po úmrtí jedného zo zakladateľov divadla Semafor Jiřího Šlitra, ktorý zomrel spolu so svojou milenkou Jitkou. Práve dnes je výročie ich smrti.
Jiří Šlitr sa narodil 15. februára 1924 v Zálesní Lhote v bývalom Československu. Po ukončení gymnázia študoval od roku 1945 na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a po štyroch rokoch získal diplom a titul JUDr. Povolaniu právnika sa však nikdy nevenoval.
Multiinštrumentalista, ktorý vedel hrať snáď na všetky hudobné nástroje (piano, harmonika, gitara, saxofón, trúbka) radšej vystupoval v kabaretoch. Neskôr spolupracoval s humoristom Miroslavom Horníčkom v jeho estrádnom súbore.
Stretnutie s dramatikom a textárom Jiřím Suchým mu zmenilo život. Spolu založili v roku 1959 pražské hudobné divadlo Semafor. Názov divadla pochádza z prvých slabík spojenia slov "sedm malých forem".
Šlitr významne ovplyvnil českú populárnu hudbu. Na jeho scénickú hudobnú tvorbu nadviazal rad autorov štúdiových scén. Jiří Suchý napísal v roku 1961 scenár k hudobnému projektu Zuzana je zase sama doma. Autorom takmer polovice skladieb z pásma bol Jiří Šlitr. V niekoľkých prípadoch Suchý pretextoval americké piesne a ďalšie sú Šlitrovými melódiami na texty Pavla Koptu a Miroslava Horníčka.
Dvojica sa objavila aj v hudobnom poviedkovom filme Konkurs (1963) v réžii Miloša Formana, autorom hudby k filmu je Jiří Šlitr. Snímka pripomínala dnešnú hudobnú súťaž Superstar. Príjemným prekvapením bolo aj uvedenie muzikálu Kdyby tisíc klarinetů (1964) v réžii Jána Roháča a Vladimíra Svitáčka. Dnes už legendárny muzikál bol postavený na grotesknej možnosti premeny zbraní do hudobných nástrojov.
V roku 1965 zaujal publikum hudobný Recitál Jiří Suchý – Jiří Šlitr. Moderná westernová mikrokomédia s vynikajúcimi hereckými príležitosťami sa objavila v roku 1965 s názvom Magnetické vlny léčí. V príbehu si s chuťou zahrali vynikajúci českí herci Jan Werich a Jiří Sovák. Dej sa odvíjal podľa scenára Jany Werichovej – Kvapilovej a hudba k filmu pochádzala z tvorby Jiřího Šlitra.
V roku 1965 mala v divadle Semafor premiéru džezová opera buffa (komická opera vychádzajúca z talianskej tradície) s názvom Dobře placená procházka. Autorom libreta bol Jiří Suchý a Jiří Šlitr sa podpísal pod hudobnú spoluprácu. Mimoriadny ohlas predstavenia viedol k jej televíznemu spracovaniu v réžii Slováka Jána Roháča, úspešného českého režiséra Miloša Formana a kameramana Jaroslava Kučeru.
Jiří Šlitr chcel pôvodne predstaviť opernú frašku na Broadwayi. Vyrobil kópiu filmu s anglickými titulkami a zobral ju so sebou na svetovú výstavu EXPO 67 do kanadského Montrealu, kde vystupoval ako klavirista v predstavení "Kinoautomat". Šlitrove ambície sa však nepodarilo naplniť. V porovnaní s broadwayskými hudobnými produkciami ako "Cabaret" z roku 1966 či "Hair" z roku 1967 pôsobila Dobře placená procházka až príliš skromne.
Jiří Šlitr zomrel záhadnou smrťou vo veku 45 rokov. Po stretnutí so známymi, kam sa mal pôvodne vrátiť, ho našli mŕtveho 26. decembra 1969 v jeho ateliéri na Václavskom námestí v Prahe. Policajti ich smrť prehlásili za nehodu. Dôvodom jeho smrti bola otrava plynom - údajne kvôli poruche na kachliach. Podľa českých médií zomrel v náručí svojej 18-ročnej milenky Jitky. Mnohí špekulovali aj o samovražde či vražde a samovražde, ktorú naplánovala práve mladá študentka.
K 50. výročiu založenia divadla Semafor vydal Supraphon ďalšiu zo série slávnych piesní, ktorými sa do kultúrnej histórie zapísali ich tvorcovia, Jiří Suchý a Jiří Šlitr. Medzi nimi nechýbala ani skladba Pověrčivý úzenář z hry Kdyby tisíc klarinetů, v minulosti cenzúrou zakázaná pieseň Kdo chce psa bít, vždycky si hůl najde (1969), pieseň na tému výtvarného štýlu Surrealistická krajina i nezabudnuteľné melódie zo Šlitrovej pozostalosti.
