BRATISLAVA - Prežívame najkrajšie sviatky roka. V rodinách panuje pokoj, láska a dobrá nálada. K symbolom Vianoc neodmysliteľne patrí typické jedlo či zdobenie stromčeka. Aj keď ich každoročne používame, častokrát netušíme, čo jednotlivé symboly znamenajú O najkrajších kresťanských sviatkoch a symboloch nám porozprával uznávaný bratislavský historik, spisovateľ a publicista Vladimír Tomčík.
Vianoce považujeme za najkrajšie a najradostnejšie kresťanské sviatky v roku. Ako hovorieval spisovateľ Peter Ševčovič, aj počasie bolo voľakedy skutočne poriadnejšie a svätý Martin pravidelne prichádzal na bielom koni.
Mohlo by vás zaujať:
Najdodržiavanejší vianočný zvyk: Moderný či prírodný, biele alebo zlaté ozdoby. Všetky sú krásne!
Všetky podujatia pod holým nebom sa skončili a nasledovalo štvortýždňové adventné obdobie. Bol to čas príprav na privítanie narodenia Ježiša Krista, v katolíckych kostoloch ľudia navštevovali ranné roráty a prinajmenšom v stredu, piatok a v sobotu sa dodržiaval prísny pôst.
Ozdoby a sladké dobroty
Počas tmavých zimných večerov, keď mestá i dediny navštívila Snehová kráľovná a všetko pozakrývala bielou perinou a za oknom zavíjala Meluzína, v rodinách začali pripravovať ozdoby na vianočný stromček. Deti lepili papierové reťaze, z hodvábneho papiera a staniolu sa vyrábali salónky, zlátilo sa imelo, šišky a orechy. Starostlivé mamy a staré mamy začali vypekať sladkosti – medvedie tľapky, medovníčky, linecké kolieska, ďumbierniky, šuhajdičky, grilážky, kokosky, anízky či vanilkové rožteky. Upečené dobroty sa odkladali do pripravených škatúľ, veď mnohé z nich boli mäkké a dobré až po uplynutí dvoch – troch týždňov.
Zdobenie stromčeka má dlhú tradíciu
Dnes je vianočný stromček jedným zo základných symbolov Vianoc, pritom tradícia ozdobovania jedličiek, smriečkov a borovíc sa u nás udomácňovala až po polovici 19. storočia. Hovorí sa, že táto tradícia má korene ešte v dávnej keltskej minulosti, pritom v samotnom stromčeku (predtým stromček nahrádzal betlehem) je veľa kresťanskej symboliky. Hviezda na vrcholci symbolizovala Betlehemskú hviezdu, sviečka bola Kristovým svetlom, jabĺčko pripomínalo prvý hriech, orechy znamenali hojnosť. Tak ako traja mudrci Gašpar, Melichar a Baltazár uverili a obdarovali Ježiška, tak časom na Vianoce (namiesto Mikuláša) pribudol zvyk odmeňovať dobré a poslušné deti či blízkych darčekmi.
Na Luciu začali na trhoviskách predávať stromčeky a v lepších rodinách si veľké jedličky, ktoré siahali až po strop vysokých meštianskych izieb objednávali u niektorého horára v okolí. Otec s deťmi išli pre stromček spoločne a domov ho dotiahli na sánkach. Zo severu vlakovou poštou posielali rodinám stromčeky zabalené do papiera a po meste ich rozvážali tmavomodré poštárske vozy ťahané párom koní.
Vianočné ryby sa na trhoch objavili 18. decembra a do sviatkov ich na veľkú radosť detí nechávali plávať vo vaniach či drevených diežach, aby sa prečistili. Kapor nesmel mať menej ako dva a viac ako tri kilá. Menší bol veľmi kostnatý a väčší bol zas príliš mastný. Aby vianočná polievka bola akurátna, kupovali sa dve ryby, jedna s ikrami a druhá s mliečom.
Pokiaľ sa neobjavila prvá hviezda, alebo až do polnočnej, sa na Štedrý deň dodržiaval prísny pôst. Deťom sa sľubovalo, že ak vydržia v ten deň nejesť, uvidia zlaté prasiatko, ale doteraz ho vraj ešte nikto nevidel. Na obed ľudia varili polievku zo sušených jabĺčok, sliviek, hrušiek, datlí a fíg sladená medom a jedli sa aj makové či orechové záviny. Treba povedať, že zvyky a sviatočný jedálny lístok bol podmienený od náboženskej príslušnosti rodiny a od regionálnych zvyklostí.
Na večeru sa jedávala nielen spomínaná rybacia polievka, ale v horských regiónoch polievka hubová, šošovicová a kapustnica. V katolíckych rodinách sa varila kapustnica pôstna, ale evanjelické gazdinky do nej pridávali aj mäso, údené a klobásku. Tam, kde príroda neposkytovala ryby, druhým chodom bývali opekance s mliekom a makom, pirohy plnené lekvárom a nemohla chýbať ani vianočka a už spomínaný orechovník s makovníkom.
Prečítajte si aj:
Zábavný vianočný výskum: Vedeli ste, že ľudia majú v mozgu zaujímavú zónu?
Zvyklosti počas štedrej večere
Aby deti nezavadzali, mamy ich poobede so starým otcom, či otcom vypravili na prechádzku, narýchlo ozdobili stromček a dovárali štedrovečernú večeru. Všetci netrpezlivo čakali, kým sa zotmie, upravili sa, obliekli do slávnostných šiat a čakali na Ježiška, ktorý sa ohlásil zazvonením zvončeka. Pani domu ovinula slávnostne prestretý štedrovečerný stôl papierovou reťazou, aby bola rodina súdržná, pod tanier dala mincu a rybaciu šupinku, ktorá sa po celý rok nosila v peňaženke, aby bolo toľko peňazí, koľko má ryba šupín. Oblátky sa jedli s medom, cesnakom, orieškom a niekedy aj s chrenom. Med mal zaručiť zdravie, cesnak ochraňoval pred zlými silami, oriešok prinášal dobré myšlienky a chren dodával odvahu. Ak počas roka niekto z rodiny zomrel alebo nemohol byť na sviatky doma, na stôl dali tanier aj pre neho. Po večeri sa rozbalili darčeky, deti sa radovali z hračiek a otcovia boli každoročne prekvapení, že dostali pyžamo s ponožkami. V katolíckych rodinách chodili spoločne na Polnočnú omšu a po návrate domov už pôst dodržiavať nemuseli.
Trojaké mäso na tri spôsoby
Tradícia hovorila, že na Vianoce sa má jesť trojaké mäso, pripravené na tri spôsoby. Na Štedrý večer mäso beznohé – teda ryba, na prvý sviatok mäso dvojnohé – morka plnená gaštanmi či kačica a na Štefana bolo na obed mäso štvornohé. Nepatrilo sa ani opakovať spôsob prípravy sviatočných pokrmov. Ak sa ryba vyprážala, morka sa na druhý deň piekla a bravčové či teľacina sa dusili.
Výsostne rodinné sviatky
Vianoce boli výsostne rodinné sviatky. Na Štedrý večer sa stolovalo výlučne v najužšom rodinnom kruhu a ani na prvý vianočný sviatok sa na návštevy nechodilo a ani sa návštevy neprijímali. Ľudia verili, že aj tá najmenšia zvada sa prenesie do budúcnosti a bude trvať po celý rok. Všetko navarené a napečené sa muselo dojesť do Troch kráľov. Inak rodinu postihol zlý a neradostný rok.
