BRUSEL - Európska komisia privítala dnes rýchlu zhodu členských štátov pri návrhu na vytvorenie nástroja na pomoc v krízovej situácii, zameraný na poskytnutie rýchlych podporných prostriedkov krajinám EÚ, ktoré sú vystavené zásadnej humanitárnej kríze, akou je napríklad aj zvládanie obrovského množstva migrantov.
Podpora prišla iba týždeň po predložení návrhu komisie na to, aby bolo v nasledujúcich troch rokoch poskytnutých 700 miliónov eur členským štátom, ktorých domáce kapacity na riešenie krízy zahltili naliehavé a výnimočné okolnosti.
"Dôrazne vítam dohodu členských štátov, ktoré chcú rovnako ako my naliehavo dostať núdzovú podporu tam, kde je potrebná, ako napríklad v Grécku, tak rýchlo, ako to len pôjde," uviedol komisár EÚ pre humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Christos Stylianides.
Komisár podľa vlastných slov teraz očakáva rozhodnutie Európskeho parlamentu o prijatí návrhu o dodatočnej rozpočtovej položke. "Tak, aby sme rýchlo mohli poskytnúť zdroje v úzkej spolupráci s členskými štátmi kľúčovým partnerom, ktorí môžu sprostredkovať podporu utečencom v núdzi," dodal.
Návrh EK počíta s vytvorením nového nástroja na rozdeľovanie núdzovej pomoci v rámci únie, a to počas najväčších kríz. Tento nástroj by existoval aj po roku 2018 a mohol by sa využívať na rozdeľovanie pomoci aj v ďalších humanitárnych núdzových situáciách ako jadrová nehoda, teroristický útok či epidémia.
EÚ chce do začiatku leta zaviesť bezvízový styk pre občanov Gruzínska
Európska komisia (EK) dnes navrhla udeliť občanom Gruzínska bezvízový vstup do Európskej únie. Zrušenie vízového režimu pre Gruzíncov by sa mohlo stať realitou už v nasledujúcich mesiacoch, čo podľa predstaviteľov EK pomôže rozvoju vzájomných podnikateľských, sociálnych a kultúrnych vzťahov.
EÚ doteraz využívala možnosť obmedzeného odstránenia vízovej povinnosti pri krátkodobých návštevách do krajín schengenskej zóny. Takýto prístup bol vnímaný ako stimul na podporu reforiem v krajinách zo skupiny Východného partnerstva, kde patrí aj Gruzínsko.
"Dnešný návrh je uznaním úsilia gruzínskych orgánov realizovať ďalekosiahle a zložité reformy s významným vplyvom na právny štát a súdny systém," konštatoval eurokomisár pre migráciu, vnútorné veci a občianstvo Dimitris Avramopulos. Spresnil, že plánovaný bezvízový styk uľahčí medziľudské kontakty medzi občanmi krajín EÚ a Gruzínska, posilní podnikanie a tiež sociálne a kultúrne väzby medzi oboma stranami.
Bezvízový styk sa však môže stať skutočnosťou až po odsúhlasení Radou EÚ (členské štáty) a Európskym parlamentom. Tlačová agentúra DPA upozornila, že tento plán môže naraziť na odpor niektorých krajín, v kontexte súčasného nárastu migrácie. Avramopulos však pred novinármi vyjadril nádej, že iniciatívu exekutívy EÚ sa podarí dotiahnuť do úspešného konca už do začiatku leta.
Gruzínsko začalo dialóg s EÚ o liberalizácii vízového režimu v roku 2012. Ak sa bezvízový styk stane realitou, Gruzínci s biometrickými pasmi budú mať právo cestovať bez víz do všetkých krajín EÚ s výnimkou Británie a Írska, ako aj ostatných krajín schengenského priestoru - na Island, do Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska, až po obdobie 90 dní. Toto opatrenie im však neudeľuje právo na prácu. EÚ už zaviedla bezvízový styk s Moldavskom ako s prvou zo šestice krajín Východného partnerstva.
Rakúska ministerka vnútra: Balkánska trasa zostane uzavretá natrvalo
Takzvaná balkánska trasa, po ktorej prúdili migranti do severnejších krajín Európy, zostane uzavretá natrvalo, uviedla pre dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová.
Macedónsko v stredu zavrelo svoje hranice s Gréckom pre ilegálnych migrantov po tom, ako k podobnému kroku pristúpili aj Slovinsko, Chorvátsko a Srbsko, pripomenula agentúra Reuters. "Môj postoj je jasný: balkánska trasa zostane uzavretá, a to natrvalo," povedala Miklová-Leitnerová pre Die Welt. Podľa jej slov iba takýto "zásadový signál" odradí migrantov vyraziť z Turecka cez Stredozemné more k brehom Európy.
Slovinsko, Chorvátsko a Srbsko v utorok oznámili, že uzatvárajú svoje hranice pre migrantov prichádzajúcich bez platných víz. Prakticky to znamená zablokovanie hlavnej migračnej trasy z Grécka do európskeho vnútrozemia.
Na gréckej strane hranice pritom zostáva uviaznutých približne 13.000 migrantov, ktorí nemôžu pokračovať v ceste do západnej Európy. Ďalších približne 1000 sa nachádza v macedónskom utečeneckom tábore pri hraniciach so Srbskom a iných 400 uviazlo na území nikoho medzi Srbskom a Macedónskom.
