TVRDOŠÍN - Malá Natálka z Brezovice len nedávno oslávila jeden rôčik, no už má za sebou mesiace a mesiace driny. Po pôrode jej ochrnula ľavá rúčka a teraz musí zapojiť všetky sily, aby ju mohla znova "naštartovať". Vyžaduje si to však hodiny cvičení a rehabilitácií, ktoré z rodičov nevysávajú len energiu, ale najmä peniaze. Potrebujú preto pomoc dobrých ľudí.
Po veľmi dlhom čase som otehotnela a s manželom sme sa konečne dočkali krásneho malého anjelika. Narodila sa nám krásna dcérka Natália. Avšak až na druhý deň poobede mi v pôrodnici oznámili, že Natálka má stále otvorenú ľavú rúčku a že v nej vôbec nemá úchopový reflex. Najskôr ma upokojili tým, že je to možno prechodné, nasadili nám pyridoxín a išli sme domov. Svojej lekárke sme sa mali ukázať o štrnásť dní.
Dcérka ale rúčku nezavrela. Stále mala pršteky napnuté, vystreté, len palec mala v dlani. Rúčka bola akoby ochrnutá. Poslali nás teda najskôr na neurológiu a odtiaľ na rehabilitáciu. Začaal som s dcérkou cvičiť Vojtovu metódu, ale ani po mesiaci cvičenia sme nevideli žiaden pokrok. Vyhľadali sme si teda na internete špecialistov na Vojtovu metódu v Olomouci a išli sme nim. Naučili ma cvičiť s dcérkou inak. Cvičili sme štyrikrát denne. Dcérka mala vtedy len dva mesiace a ja som ju už vtedy musela trápiť ťažkým cvičením. Strašene pritom plakala, veľakrát aj ja s ňou.
Nevedela som sa zbaviť pocitu, že jej tým ubližujem. Do pokračovania v cvičení ma hnalo to, že Natálka po mesiaci začala hýbať palcom. Tak sme ďalej cvičili a cvičíme ešte dnes. A to už má Natálka pätnásť mesiacov. Boli sme aj na rehabilitačnom pobyte v Bratislave a dvakrát v Martine. Časom dcérka začala palček otvárať a zatvárať, už si ním aj všeličo prichytí. Dnes už dokáže ovládať svoje zápästie. Vie si ho zohnúť, krásne ním hýbať. Predtým ho mala ovisnuté. Ale tie ostatné štyri pršteky sú stále ešte slabé. Ešte stále ich nezavrie a nechopí do nich hračku.
Dcérka má diagnózu paréza brachiálneho plexu - dolný typ - Kumpkeho typ. Tento typ parézy je vraj veľmi zriedkavý a taktiež nám povedali, že je to zrejme pôrodné zranenie. Zlepšenie stavu záleží od toho, ako veľmi boli nervy poškodené. Keď sme boli s dcérkou na emg vyšetrení, keď mala osem mesiacov, povedali nám, že svaly aj nervy sú obnovené na 50 % po pol roku cvičenia. Preto sme si vedomí toho, že je to dlhodobá záležitosť, pričom je veľmi dôležitý čas. S dcérkou musím aj naďalej intenzívne cvičiť. Chodíme jedenkrát do mesiac a do Olomouca ku fyzioterapeutke a potrebujeme naďalej navštevovať rehabilitácie.
Čím viac ich stihneme, kým je Natálka ešte maličká, tým lepšie. Lenže všetko je finančne náročné. Keďže ja mám teraz len rodičovský príspevok, žijeme len z manželovho platu. Potrebujeme každý mesiac zaplatiť šeky, tak ako každý. Potrebujeme sa stravovať, obliecť, nakúpiť plienky. Každý mesiac platíme za hodinu rehabilitácie v Olomouci, potrebuje dať aj na naftu. Každý rehabilitačný pobyt niečo stojí. Chceli by sme dcérke kúpiť Biolampu, taktiež vírivú podložku do vane a všelijaké iné pomôcky. Ale najmä by sme chceli absolvovať rehabilitačný pobyt v Adeli alebo Renone, aj viackrát. Lenže je to veľmi drahé, nemôžeme si to dovoliť a čas nám uteká. Je to veľmi zlý pocit, keď vieme, ako by sa jej ešte dalo pomôcť, no nemáme na to.
Viem, že sú aj horšie diagnózy a ja dakujem Pánu Bohu za našu krásnu dcérku, ale keď si predstavím, čo všetko dennodenne robím oboma rukami a keď si predstavím, že to mám spraviť len jednou rukou, je to ťažké. Preto sa modlím k Bohu, nech nám ešte pomôže, nech sa tá rúčka ešte viac zlepší a nech už dcérka niečo konečne do nej uchopí. Dúfam, že sa nájdu nejaké dobré duše, ktoré nám pomôžu, aby mala Natálka život bez obmedzení. Vopred ďakujeme každému darcovi, spomenieme si naňho v modlitbách.
Kontakt na Natálkinu mamičku:
Kovaliková Martina
Brezova 138
Brezovica 028 01
e-mail: tinulka1712@azet.sk
mobil: 0940 718 362
