V živote sa občas dostaneme do zložitej situácie a až keď nám na krk dýcha smrť, si uvedomíme zmysel života. To, čo bolo pre nás predtým samozrejmosťou, sa odrazu stáva bezvýznamné.
Mafiánsky zločinec Roy Candy nie je v skupine „zlých chlapcov“ veľmi obľúbený. Aj jeho priateľka ho zradila a zavesila sa na šéfa gangu. Roy však trpí smrteľnou chorobou a zhodou okolností sa stáva príťažou aj pre svojho bossa. Ten ho pošle na falošnú akciu, pri ktorej má prísť nepotrebný článok skupiny o život. Situácia sa však zvrtne, a okrem zavraždenej obete sú mŕtvi aj najatí zabijáci. V dome je aj cudzie mladé dievča, ktoré sa stáva svedkom celého krvavého incidentu. Ako Raquel zapadá do skladačky, v ktorej hlavným terčom sa mal stať Roy? Chorobou poznačený zločinec aj napriek svojim pravidlám vezme dievča so sebou a unikajú z miesta činu do Galvestonu. Spoločnosť im robia polorozpadnuté benzínové pumpy, lacné motely, parkoviská kamiónov, pochybné bary a pláže ošľahané vetrom. Ich cieľ cesty je nejasný, sny nesplnené a tajomstvá z dávno zabudnutej minulosti im dýchajú na krk.
Vošiel som dnu, obušok pripravený. Niečo mi pristálo na hlave a z čiernej sa stala červená. Stratil som pojem o čase. Prebral som sa, keď ma ktosi hodil na podlahu, migréna mi štiepala hlavu. Kuklu som mal stiahnutú, Angelo sedel oproti mne. Tvár mal zaliatu krvou, práve sa rukou chytil za nos. Nachádzali sme sa v horčicovej vstupnej hale osvetlenej lampičkou s oranžovým tienidlom prichytenou na stene. Červené tapety. Vedľa mňa stál akýsi chlap, pri Angelovi druhý. Mali čierne letecké bundy, na tvári kuklu, obaja držali zbraň s tlmičom.
Nic Pizzolatto je pre väčšinu verejnosti známy ako scenárista svetoznámeho seriálu True Detective. Jeho literárne dielo Galveston má pár podobných prvkov, ako nájdeme i v seriáli, no román disponuje celkovo inou štruktúrou a taktiež rozmanitosťou deja.
Zvláštny lepkavo napínavý text z pera Nica Pizzolatta si získa pozornosť čitateľov už v samotnom úvode. Autor bez príkras a jednoduchým štýlom písania vťahuje čitateľov na nebezpečnú cestu mafiánskeho zločinca, ktorý má svoje dni už zrátané. Počiatočné napätie a akčnosť sa vytráca po pár prečítaných stranách. Prichádzajú pokojnejšie texty s častými dialógmi a Pizzolatto sa v tejto etape deja zameriava skôr na myšlienkové pochody hrdinov. Nenastáva však žiadne zúfalé ticho, keďže postavy majú za sebou pestré detstvo a neľahký život. Autor sa v útržkových spomienkach vracia do ich temného obdobia a odkrýva ich zložité postavenie v živote. Spisovateľ citlivým, miestami až dojímavým spôsobom vykreslil životnú cestu dvoch osamelých a skrachovaných duší, ktoré túžia po lepšom živote, no nenachádzajú spôsob, ako uniknúť z ich komplikovanej situácie.
Priblížim sa k nemu zboku, kryjem sa kufrom. Nervy mám napnuté ako struny, srdce mi skáče, opatrne sa presuniem k zadným dverám za vodičom. Skúsim kľučku, a keď povolí, rýchlo sa vsuniem dnu. Hľadám nejakú stopu, no okrem otravného pachu voňavky tu nič nie je. Takže sa skrčím a čakám. Onedlho chlap vyjde z baru a obzerá sa po parkovisku. Keď sa vráti dnu a strčí kľúč do zapaľovania, priložím mu čepeľ na krk.