Predstavme si všeobecnú rovnicu. Žena + muž + vzájomná príťažlivosť = vzťah.
Jednoduché, však? A teraz skúsme vymeniť všeobecno za konkrétno. Muž a žena budú mať mená. Veľmi konkrétne mená, vďaka ktorým dostaneme jasnú, no smutnú pravdu, dotýkajúcu sa života jedného hrdinu.
Muž už nebude len muž. Bude Colin Singleton - geniálne dieťa. Ženou bude v našom prípade Katherine. Ktorákoľvek z toho nekonečného množstva Katherín, ktoré chodia po svete. Príklad by vyzeral asi takto:
Colin Singleton + Katherine = rozchod. Veru tak, Colin je smoliar. Chudáčisko sa vždy zaľúbi do dievčaťa menom Katherine. Zo začiatku si vždy rozumejú. Ale nakoniec príde plač a zlomené srdce. Samozrejme, zlomené je vždy Colinovo srdce a rovnako je to on, kto roní slzy. S tou poslednou Katherine to mohlo byť inak. S ňou mal nádej. Ona ho skutočne milovala. Ako to viem? Colin sa jej na to totiž pýtal v priemere niekoľkokrát denne. Napokon ho však aj ona sklamala a Colin si tak odniesol ďalšie sklamanie. Keby tých sklamaní aspoň nebolo tak veľa. Ale dostať kopačky už devätnásťkrát? To by položilo každého.
Colin je zvláštna postava. Mladý, no predsa v ňom niet žiadnej iskry, akú človek prirodzene očakáva od človeka v jeho veku. Celý život má pred sebou. S výberom univerzity si tiež starosti robiť nemusí. Je predsa geniálny. Avšak miesto radosti pociťuje len sklamanie a obrovskú bolesť, ktorá ho oberá o dych. Miesto chuti do života je v pokušení zahrabať sa do postele a dlhé mesiace neopustiť svoje súkromné kráľovstvo. Rodičia s ním rozchod prežívajú. Nielenže obaja s ním súcitia, Colinovo nešťastie ich doženie k slzám. Jediný, kto mu môže skutočne pomôcť je jeho jediný kamarát, ktorého si okamžite čitateľ obľúbi. Hassan je totiž ten typ chlapca, ktorý urobí aj z toho najnudnejšieho večera zábavný. Na perách vám pri jeho hláškach zaihrá úsmev a vy budete Colinovi závidieť.
Nerozluční priatelia si uvedomujú, že situácia je vážna a vyžaduje radikálne riešenie. Preto sa vydávajú na výlet autom. Budú cestovať krížom-krážom a spoznávať neznáme. A Colin možno získa späť Katherine 19. Musí len vymyslieť poučku o podstate predvídateľnosti Katherín a urobiť tak niečo prelomové. Potom bude môcť byť naozajstným geniálnym dieťaťom. Zapíše sa do povedomia a stane sa hodným obdivu. Doteraz nič nedokázal. Nie, to, že dokázal už v útlom detstve sám prečítať noviny? To je nič. Že pozná odpoveď na každú otázku? To je nepodstatné. Dôležitá je len skutočnosť, že nepokoril svet. Nie je slávny a nevynašiel nič objavné.
Kniha Poučka o podstate predvídateľnosti Karherín je ladená vtipne. Kdesi v polovici som si však uvedomila, že za vtipom je celkom nebadane ukrytá i dávka smútku. Smútku dieťaťa, ktoré nikdy nedospelo. Smútku mladého chlapca, ktorý je výnimočný v toľkých veciach, no on ich nevidí. Vyberá si radšej sebaľútosť a patrične sa v nej utápa. Smútku nad nepochopeným školákom, ktorý nemal priateľov, pretože bol príliš múdry. Smútku nad zlomeným srdcom, ktoré tak veľmi chce byť milované, hoci sa samo nemiluje. Smútku nad neistou bytosťou, ktorá potrebuje od iných počuť, aká je výnimočná, hoci sama si to o sebe nemyslí. A tak radšej uteká pred skutočnými problémami a rieši rovnicu svojich vzťahov. Jeho prvá a zároveň pre ďalší vývoj poučky neopomenuteľná myšlienka je, že:
Na svete existujú dva druhy ľudí: zberači kopačiek a darcovia kopačiek.
Colinova definícia samého seba i jeho vzťahov sa počas výletu pretvára. dvaja kamaráti sa zoznamujú s iným Colinom, ktorý ich identifikuje ako ten tučko a ten chudý, s továrňou na výrobu šnúrok do tampónov a... Ktovie, možno aj ďalšou Katherine? Alebo to tentoraz bude jeho prvá....?
John Green je ľahko rozoznateľný. Jedna postava, ktorá hľadá samú seba a ovláda pre život nevyužiteľné výroky, či poučky, jeho verní druhovia a cesta, na konci ktorej čaká zvolanie:
Heuréka!
Napriek opakujúcim sa motívom a predvídateľnému deju stojí kniha za prečítanie. Autor totiž dokáže vyťažiť aj z malého príbehu maximum a vy budete len žasnúť, koľko autorskej tvorivosti do knihy vložil. Jeho špecialitou sú najmä živé dialógy, čo z diela robí autentické rozprávanie. A aj keď si na konci povzdychnete, že sa vám dielo podobá na jeho predchádzajúce, po vydaní ďalšej nezaváhate a siahnete po ňom zas. Taký je jednoducho John Green.
