Autor Pico Iyer cestuje po celom svete – od Veľkonočných ostrovov až do Etiópie, z Kuby až do Káthmandú a o svojich cestách píše články, knihy.
V tejto unikátnej, útlej knihe Umenie ticha, však neopisuje zážitky zo svojich ciest – naopak, intuitívne obhajuje radosť, ktorú človek môže nájsť v tichu.
Čerpajúc z názorov a životopisov Leonarda Cohena, Mahátmu Gándiho, Marcela Prousta, či Emily Dickinsonovej odhaľuje ako môže ticho urýchliť kreativitu a uľahčiť cestu životom, ktorý uháňa šialeným tempom. Opiera sa taktiež o skúsenosti a praktiky vyspelých firiem v oblasti zvyšovania efektivity ich pracovníkov.
„Príliš často máme pocit, že bežíme najrýchlejšie ako sa len dá a nie sme schopní dohoniť to, za čím sa ponáhľame.“
Dnešná náročná a rýchla doba na nás kladie nároky, vyžaduje našu pozornosť, angažovanosť, či už v práci, alebo v súkromí. Sme online skoro 24 hodín denne – na mobile, na mailoch, na sociálnych sieťach. Máme pocit, že nám niečo unikne, keď si neustále nesledujeme mailovú schránku, či statusy. Avšak mali by sme si položiť otázku, či práve vďaka tomu nestrácame kontrolu nad svojím životom a jeho smerovaním..
Niekto môže začať tým, že si vyberie pár minút ticha, pokoja každý deň, aby si utriedil myšlienky, aby vystúpilo to, čo je často pod povrchom. Iný si môže zvoliť pár dní počas roka, aby sa utiahol do ústrania, našiel si čas na prehodnotenie toho, či ide správnou cestou, či sa mu na nej dostáva to, čo najviac potrebuje.
„Naháňanie sa v snahe nájsť šťastie mimo nás má asi rovnaký zmysel ako komická postava v islamskom podobenstve, ktorá stratí vo svojej obývačke kľúč a ide ho hľadať na ulicu, pretože tam je viacej svetla.“
Fascinujúca koncentrácia hlbokých myšlienok, nútiacich k zamysleniu nad našimi hektickými snahami niekam sa dostať, byť rýchlejší, byť hlasnejší, niečo navyše pre seba získať. Tak ako drevorubač rúbajúci v lese stromy musí občas zastať, sekeru nabrúsiť, aby mohol pokračovať rýchlejšie a efektívnejšie. Takisto naše telo a myseľ potrebuje občas spomaliť, zastať, načas sa upokojiť, potrebujeme si vyčistiť a utriediť myšlienky, aby sme jasnejšie videli náš cieľ a zvážili svoju stratégiu.
Odporúčam pohodlne sa usadiť, pustiť si hudbu Leonarda Cohena a ničím nerušený prehodnotiť, čo vlastne od života chceme a či k tomuto cieľu ideme správnym smerom, správnym tempom a či nás po jeho dosiahnutí skutočne čaká vytúžené šťastie a spokojnosť.
„Vo veku rýchlosti som si uvedomil, že nie je nič osviežujúcejšie než spomaliť. Vo veku rozptyľovania niet väčšieho luxusu, než sa na niečo sústrediť. A vo veku neustáleho pohybu nie je nič potrebnejšie, než ticho sedieť.“