Stalo sa to v roku 2002. Cítil, že jeho čas sa blíži, uzatváral životné kapitoly, odovzdával svoje znalosti pokračovateľom toltéckej tradície.
Keď Donovi Miguelovi Ruizovi zlyhalo srdce a smrť klopala na dvere, tento šaman, duchovný učiteľ a autor svetového bestselleru Štyri dohody možno tušil, že ho jeho matka a učiteľka Sarita nenechá odísť bez boja. Napriek vysokému veku mala síl na rozdávanie a v rodine aj komunite sa tešila úcte a rešpektu. Povolala blízkych, živých aj mŕtvych, aby ju v šamanských rituáloch a modlitbách podporovali na ceste za jej najmladším dieťaťom z trinástich. Miguelove telo ležalo v nemocnici v kóme a jeho duša sa pohybovala kdesi medzi životom a smrťou. Sarita sa rozhodla priviesť ho späť. Vydala sa na púť ďaleko za hranice hmoty, kde ľudské duše zažívajú ľahkosť bytia a Domov sa zdá tak blízko. Kto by sa chcel vracať do sveta plného obmedzení, predsudkov, pripútania a bolesti?
Desať rokov pracovali Don Miguel Ruiz a Barbara Emrys na knihe Toltécke umenie života a smrti, kde autor zachytáva zážitky z deviatich týždňov, počas ktorých lekári a rodina bdeli nad jeho nehybnou telesnou schránkou. Zážitky, ktoré sa hlboko vryli do jeho vedomia, zážitky, ktoré miestami presahujú rámec slov a kde Pravda prehovára v tichu. Sarita vstúpila do sna svojho syna a postupne zbierala roztrúsené spomienky z jeho života. Ako vzácne perly ich navliekala na novú niť. Pred zrakom čitateľa sa tak odvíja pútavý príbeh v obrazoch a dialógoch odkrývajúci podstatu poznania, ilúzie a skutočnosti. Nie náhodou sa pošuškáva, že práve táto kniha predstavuje vrcholné dielo autora.
Čo sa zdá byť skutočným, keď spíme, vyzerá inak po prebudení, pretože naše bdelé sny sa držia striktných pravidiel a pravdepodobností. Bdejúc snívame ako každý a robíme dohody o tom, čo veci znamenajú, a prispôsobujeme sa všeobecným domnienkam. So zvyšovaním uvedomovania vidí snívač čoraz viac a odhalí pre seba viac, než by odhalil normálne. Žiak, ktorý je pozorný a ochotný zmeniť sa, môže sa vrátiť domov z cesty sily a svoj život uvidí inak.
Keď som Dona Miguela sledovala v rozhovore s Oprah Winfreyovou (marec 2013), sálali z neho pokoj, sila, vyrovnanosť a v očiach sa zračila dobrotivosť a láska. Vtedy mal za sebou vyše osem rokov náročnej rehabilitácie, ktorú zavŕšila transplantácia srdca. Jeho telo možno zostarlo, no vyzeral byť silnejší než kedykoľvek predtým.
Oprah: Ako definuješ Boha?
Miguel: Boh je láska, radosť, pravda, ty, ja, my všetci...
O: Čo pre teba znamená modlitba?
M: Je to prejav sily.
O: Kde sa cítiš najviac doma?
M: Na planéte Zem samozrejme, vo svojom tele.
O: Myslela som, že povieš, niekde v priestore medzi slovami.
M: Ja som tým priestorom.
O: Čo sa stane, keď zomrieme?
M: Nič.
O: (Neveriacky) Nič?
M: Nič.
O: Svet potrebuje...
M: ...viac radosti.
O: Láska je...
M: ...si ty.
