Tento príbeh je pre každého, kto prišiel o milovaného človeka. Pre toho, kto sa niekedy prebudil s plačom a líhal si s ním spať. Je určená každému, kto sa musel naučiť, že treba prijať aj to, čo nás bolí. Prežiť neznamená len zostať silný. Znamená to aj naďalej dýchať. Byť silný znamená naučiť sa žiť aj napriek bolesti.
Takto začína svoju novú knihu Strácam sa v tebe Jasinda Wilderová. V slovenčine už od nej vyšiel erotický román Alfa a toto je opäť vynikajúce čítanie.
„Nebola som vždy zaľúbená do Coltona Callowaya. Najprv som ľúbila jeho mladšieho brata Kyla. Kyle bol moja prvá ozajstná láska v každom ohľade.
Potom raz v jeden augustový večer prišla búrka a Kyle zomrel. A druhý človek, ktorý zomrel s ním, som bola ja.
Colton ma nenaučil, ako mám žiť. Nevyliečil moju bolesť. Neurobil zázrak, aby som sa pozviechala. Naučil ma, ako to musí prebolieť a že človek sa nemusí vždy cítiť dobre. Naučil ma, ako to prekonať.“
Osemnásťročná Nell Hawthornová sa zaľúbila do svojho dlhoročného priateľa z detstva Kyla Callowaya. Ich mladá láska je krásna a budúcnosť je plná prísľubov. Potom však Kyle tragicky zahynie a Nell to navždy zmení.
Na pohrebe sa prvý raz stretne s Kylovým starším bratom Coltonom. Obaja sa prebíjajú životom, ako najlepšie vedia. Asi o rok sa ich cesty znova skrížia v New Yorku. Colton pochopí, že Nell sa ešte vždy nezmierila s Kylovou smrťou. Ešte vždy v nej tlela bolesť, pocit viny a ľútosť. Vie, že by sa do toho nemal starať, ale nemôže si pomôcť. Cestu k sebe nenájdu ľahko a obaja majú svoje tajomstvá. Spolu sa však naučia, ako prekonať bolesť a ako zaceliť staré rany. Zistia, aké dôležité je odpúšťanie.
Začítajte sa do prvých strán z novej knihy Strácam sa v tebe:
Najlepší priateľ alebo frajer?
September
Nebola som vždy zaľúbená do Coltona Callowaya. Najprv som ľúbila jeho mladšieho brata Kyla.
Kyle bol moja prvá ozajstná láska, bol môj prvý vo všetkom.
Vyrastala som hneď vedľa Callowayovcov. Kyle a ja sme boli v rovnakom veku, naše mamy nás porodili v tej istej nemocnici len dve izby od seba a dva dni po sebe. Kyle bol starší, čo ma hnevalo. Iba o dva dni, ale stačilo mu to, aby si o sebe namýšľal a nemilosrdne ma podpichoval. Ako batoľatá sme sa hrávali u jeho mamy v jednej detskej ohrádke. Požičiavali sme si kocky a bábiky (Kyle sa asi do troch rokov rovnako ako ja hral s bábikami, za čo som si ho neľútostne doberala). Naraz sme sa naučili jazdiť na bicykli. Oboch nás to naučil môj otec, pretože pán Calloway bol kongresman a veľa cestoval. Spolu sme sa učili, domáce úlohy sme písali spoločne. Predovšetkým sme však boli najlepší priatelia. Asi každý trochu očakával, že sa dáme dokopy.
Niežeby to bolo nevyhnutné, len sa to predpokladalo. Jeho otec bol ambiciózny kongresman, môj generálny riaditeľ a veľmi úspešný podnikateľ. Ich nádherné dokonalé deti a spolu? Ach. Chcem povedať, že viem, že to vyznie arogantne, ale je to jednoducho pravda. Pravdaže, ani ja nie som dokonalá. Mám svoje chyby. Na svoju výšku mám širšie boky a trochu priveľké prsia, ale to je jedno. Viem, ako vyzerám, ale prisahám, že nie som namyslená.
Neuvedomovali sme si, čo sa od nás očakáva, až do druhého ročníka na strednej. Až dovtedy sme boli najlepší priatelia, ale len priatelia. Nikdy som nebola typ dievčaťa, ktoré stále s niekým randí. Po prvé, môj konzervatívny otec by mi to nedovolil, a tak či onak som nemohla chodiť na rande až do šestnástich. Týždeň po oslave sladkých šestnástich ma Jason Dorsey pozval na rande. Jason sa snažil predbehnúť Kyla, aby bol úplne dokonalý. Bol blondín, kým Kyle mal havranie vlasy. Jason bol v porovnaní s Kylom mohutnejší a svalnatejší, Kyle bol štíhly a chudý s pôvabom bitkára. Jason však nebol ani zďaleka taký šikovný a okúzľujúci ako Kyle. Možno som však zaujatá.
Ani som nezaváhala, keď sa ma Jason opýtal, či by ma mohol pozvať po škole na večeru. Pravdaže, jasné. Asi každá baba z našej školy snívala o tom, že ju Jason alebo Kyle pozvú na rande. Ja som bola Kylova najlepšia priateľka a mala som ísť na rande s Jasonom. Pozval ma pri mojej skrinke, ktorá stála na rušnom mieste, takže to bola verejná vec. Všetky dievčatá to videli a všetky žiarlili. Hneď vám to rozpoviem.
S Kylom som sa ako vždy stretla pri jeho nadupanom camare po šiestej hodine a vyrazili sme, až zapískali pneumatiky. Kyle zvykol šoférovať, ako keby ho vo vysokej rýchlosti ešte aj prenasledovali. Bol veľmi zručný vodič, preto som sa nikdy nebála. Jeho otec sa postaral, aby Kyle absolvoval kurz bezpečnej jazdy so skutočným agentom FBI, takže Kyle jazdil lepšie ako väčšina miestnych policajtov.
„Hádaj!“ ozvala som sa rozrušene, keď sa Kyle hnal širokou odbočkou vľavo na neupravenú cestu vedúcu do našej štvrte. Kyle zdvihol obočie. Stlačila som mu biceps a zvýskla: „Jason Dorsey ma pozval na rande! Dnes ma pozýva na večeru!“
Kyle takmer zišiel z cesty. Dupol na brzdu a šmykom nasmeroval auto na bočnú prašnú cestu vedúcu k našim domom. Obrátil sa na koženom sedadle a jednu ruku si položil na opierku môjho sedadla. Hnedé oči mu horeli. „Čo si povedala?“ Znelo to nahnevane a to ma zmiatlo. „Mohol by som odprisahať, že si práve povedala: Jason ma pozval na rande.“
Cítila som, ako lapám dych, ako na mňa Kyle intenzívne hľadí. „Naozaj, pozval?“ Vyznelo to skôr ako plachá a zmätená otázka. „Príde po mňa o siedmej. Ideme k Brannovi. Prečo sa tak správaš?“
„Prečo sa...?“ Kyle stisol zuby, zmĺkol a potom si prešiel dlaňami po tvári. „Nell, nemôžeš ísť von s Jasonom.“
„Prečo nie?“ Konečne som sa spamätala z náhleho Kylovho hnevu. Cítila som sa urazene a ešte rozpačitejšie ako zvyčajne a začínala som sa hnevať. „Je milý a zlatý. Je to tvoj najlepší priateľ, čo je na ňom zlé? Som nadšená, Kyle. Presnejšie, bola som. Ešte nikdy ma nikto nezavolal von, a keď už mám konečne šestnásť a môžem randiť, ideš sa zblázniť. Ja to nechápem. Mal by si mi dopriať šťastie.“
Kyle zvraštil tvár a prebehlo mu po nej aspoň pol tucta emócií. Otvoril ústa, potom ich zase zatvoril. Nakoniec zanadával, vyrazil dvere, vyskočil z auta, zabuchol ich a zmizol v kukuričnom poli pána Ennisa.
Váhala som, bola som ešte zmätenejšia než inokedy. Tesne predtým, ako sa vrhol preč, to vyzeralo, ako keby žiarlil. Mohol žiarliť? Prečo ma teda nepozval na rande on? Rozpustila som si vlasy a znova ich uviazala do chvosta. Myšlienky mi v hlave vírili takou rýchlosťou, že som takmer nedýchala.
Kyle? Všetko som robila s Kylom. Všetko. Každý deň sme spolu chodili na obed. Chodili sme na výlety a pikniky, na dlhé vychádzky na bicykli, občas sme skončili na zmrzline v Dairy Queen. Každý mesiac sme radšej vynechávali večerné politické debaty s jeho otcom a pili sme ukradnuté víno v lodenici za naším domom. Raz sme sa dokonca opili a išli sa kúpať bez plaviek.
Spomínam si, ako sa Kyle obrátil chrbtom, keď si vyzliekal boxerky, a pri pohľade na jeho holý zadok som pocítila chvenie v žalúdku. Vtedy som tie pocity pripisovala opitosti. Pravdaže, aj ja som sa vyzliekla. Kyle po mne prešiel pohľadom a chvenie bolo ešte silnejšie. Vtedy som naňho zakričala, aby prestal civieť, a on sa odvrátil. Bol po pás vo vode, ale už som sa nemohla ubrániť myšlienkam, že skrýval telesnú reakciu pri pohľade na moje nahé telo. Plával a bol veľmi opatrný, aby zachoval medzi nami istú vzdialenosť, hoci sme mali k sebe zvyčajne fyzicky veľmi blízko, objímali sa, podpichovali, púšťali sa do šteklivých súbojov, v ktorých Kyle vždy vyhrával.
Zrazu som sa začala na všetko pozerať inak.
Kyle? Bol môj najlepší priateľ. Jasné, mala som aj kamošky. S Jill a Beccou sme si každý týždeň robili spolu manikúru, pedikúru, chodievali sme do Big Boy na mliečne kokteily. Keď mi však bolo nanič alebo som bola nahnevaná, pohádala som sa s rodičmi alebo dostala zlú známku, šla som za Kylom. Sadli sme si do našej alebo ich lodenice, kde som sa mu vyrozprávala. Objímal ma a držal, kým som sa necítila lepšie. Tisíckrát som pri ňom zaspávala v lodenici, pri pozeraní filmu sme zaspávali na jeho pohovke. Na jeho pohovke a na jeho kolenách. Na jeho hrudi a on ma objímal okolo pliec.
Nie je to druh najlepšieho priateľstva z lásky, však? Nikdy sme sa nebozkávali, nedržali sa za ruky ako frajer s frajerkou. Ak sa nás niekto na to pýtal, čo sa stávalo často, vždy sme odpovedali, že nie, nechodíme spolu, sme len najlepší priatelia.
Boli sme niečo viac?
Bože, aké to bolo zložité.
Vystúpila som z auta a šla za Kylom. Nevidela som ho, ale vedela som, kam ide. Na druhej strane kukuričného poľa pána Ennisa bolo na brázde miesto, kam sme často chodievali. Bolo z neho vidieť naše mesto, striebristý potok a tmavý pás lesa.
Kyle bol na polceste k veľkej, bleskom znetvorenej borovici, ktorá rástla na hrebeni brázdy. Asi šesť metrov nad zemou z nej vyrastal dlhý hrubý konár, na ktorý sa dalo ľahko vyliezť. Spolu sme tam často sedávali. On chrbtom k stromu, ja chrbtom k jeho hrudi. Postavila som sa na konár pod Kylom a čakala. Zaprel sa nohou o konár, nahol sa dolu, zdvihol ma ako pierko a vysadil pred seba. Táto poloha nadobudla zrazu nový význam. Cítila som, ako mu v hrudi búši srdce. Ťažko dýchal a potil sa. Určite bežal až hore na brázdu.
Oprela som si hlavu o jeho plece a zahľadela sa na jeho profil akoby vytesaný z kameňa, nádherný, zaliaty lúčmi neskorého popoludňajšieho slnka. Obočie mal zdvihnuté a čeľuste silno stisnuté. Stále bol naštvaný.
„Kyle, rozprávaj sa so mnou. Ja ne...“
„Čo ne...? Nerozumieš? Rozumieš.“ Pozrel na mňa, privrel oči a odvrátil sa. Ako keby mu pohľad na mňa spôsoboval bolesť.
„Sme najlepší priatelia, Kyle. Ak je to pre teba niečo iné, povedz mi to.“
„Pre mňa?“ Kyle buchol hlavou do stromu. „Ja neviem, Nell. Áno, myslím, že sme najlepší priatelia, tak je to zaužívané. Vyrastali sme spolu, však? Celý čas sme trávili spoločne a ľuďom tvrdíme, že je to všetko, čo medzi nami je, ale...“
„Čo?“ Cítila som, ako mi srdce silno bije v hrudi. V tej chvíli sa mohlo všetko zmeniť.
Vzal do prstov pramienok mojich svetlých vlasov a omotal si ho okolo prsta. „Čo ak je medzi nami niečo viac?“
„Viac? Akože sme spolu?“
„Prečo nie?“
Pocítila som nával hnevu. „Prečo nie? To myslíš, došľaka, vážne, Kyle? To je tvoja odpoveď?“ Posunula som sa dopredu, prehodila nohu cez konár a spustila som sa nadol.
O niekoľko sekúnd som už bola na zemi a bežala som cez kukuričné pole. Počula som Kyla, kričal, aby som zastala, ale neposlúchla som. Náš dom bol od toho miesta vzdialený asi len kilometer a pol. Bežala som ako bez duše. Rozrazila som vchodové dvere tak silno, až sa dom otriasol v základoch. Moja mama sa tak zľakla, že jej vypadol z ruky pohár. Počula som, ako sa sklo rozbilo o podlahu a mama zanadávala. Potom som za sebou zabuchla dvere na mojej izbe a s plačom sa hodila na posteľ. Až dovtedy som sa držala, ale v izbe, v mojej svätyni, som to zo seba vypustila.
„Nell! Čo sa deje, zlatko?“ ozval sa ustarostený sladký mamin hlas za dverami.
„Ja ne... Nechcem o tom hovoriť.“
„Nell, otvor a porozprávame sa o tom.“
„Nie!“
Po mame som začula Kylov hlboký mužský hlas. Mama povedala: „Nell? Je tu Kyle.“
„Nechcem ho vidieť. Nech ide preč.“
Počula som, ako sa mama rozpráva s Kylom. Navrhla mu, že sa so mnou porozpráva a všetko sa urovná. Nebolo. Nevedela som prísť na to, prečo tak strašne plačem. Bola som absolútne zmätená.
Veľmi som sa tešila, že mám ísť na rande s Jasonom. Aspoň predtým. Snažila som sa predstaviť si, ako Jasona držím za ruku, ako ma objíma okolo pása. Pokúsila som sa predstaviť si, ako sa s Jasonom bozkávame. Striasla som sa však a musela som tie predstavy odohnať. Prišlo mi takmer na vracanie. Prečo som teda bola taká šťastná? Iba preto, že ma na rande pozval pekný chalan? Možno. Myslím, že bolo všeobecne známe, že Nell Hawthornová je tabu pre každého a pre všetkých. Už aj predtým ma volali na rande, keď som mala minulý rok pätnásť, v čase jesenného plesu. Aaron Swarnicki. Zlatý, ale nudný. Otec vyletel a povedal mi, že ešte nemôžem randiť. Mohla som ísť na jesenný ples, ale to bolo všetko. Nejako sa to jednoducho rozšírilo, nikto to nevyslovil nahlas, ale všetci to pochopili: Nell je tabu. Potom ma už nikto nezavolal na rande. Môj otec bol v meste dosť vplyvná osobnosť. Len Kylov otec bol dôležitejší, aj to iba preto, že bol kongresman. Otec vlastnil niekoľko nákupných centier v meste a zopár v okolitých okresoch. Bol členom mestskej rady, radil sa s ním starosta aj guvernér štátu. Prostredníctvom pána Callowaya mal prístup aj k politickým osobnostiam celonárodného významu. To znamená, že nikto nechcel stáť v ceste Jimovi Hawthornovi. Celé to bolo zvláštne. Možno otec niečo povedal tomu chalanovi, ktorý ma pozval na rande.
V mysli som sa vrátila naspäť ku Kylovi, k jeho náhlej, nečakanej reakcii na to, že ma Jason pozval na rande. K pohľadu, aký na mňa uprel na strome.
Spomenula som si na vlastnú reakciu na jeho slová: „Prečo nie?“
„Prečo nie?“ To bolo najlepšie, čo mu napadlo? Znova som sa nahnevala a nemohla potlačiť zlosť, hoci som vedela, že to nemá význam. Nechcela som, aby chcel so mnou chodiť len tak. Túžila som, aby to niečo znamenalo.
Snažila som sa predstaviť si, že medzi mnou a Kylom je niečo viac, nech by to znamenalo čokoľvek. Vedela som si ľahko vybaviť naše prepletené prsty. Večery pri sviečkach. Svoju tvár na jeho hrudi, jeho pery približujúce sa k mojim pri západe slnka...
Povedala som si, že nesmiem byť taká melodramatická, no nevedela som potlačiť tú predstavu. Takmer som cítila Kylove ruky na mojom chrbte, na drieku, ako sa nebezpečne blížia k môjmu zadku. Cítila som vzrušenie z toho, že by som chcela, aby sa jeho ruky posunuli trošku nižšie. Takmer som cítila jeho pery, mäkké a vlhké, ako sa kĺžu po mojich...
Začervenala som sa a skrútila sa na posteli do klbka. Potom som sa prevrátila na chrbát a utrela si tvár.
Čo sa so mnou deje? Prečo som zrazu začala fantazírovať o Kylovi?
