„Nikdy sa nevzdávajte a choďte si za svojím snom,“ tvrdí slovenská autorka Lucia Božiková a presne o tom sú aj jej knihy. „Sú o hľadaní svojho vnútorného ja, svojej identity, hodnoty a slobody vo vzťahu k okoliu i k sebe samej,“ tvrdí autorka. V jej knihách je láska, pestrá paleta emócií, trápenia i každodenné starosti a radosti.
Podobne je to aj v novinke s názvom Hlavolam lásky.
Na úvod sugestívna otázka:
Čo, ak sa zapletiete s mužom, ktorý zmení Váš život?!
Čo, ak muž, s ktorým žijete, nie je ten za koho sa vydáva, ale v skutočnosti niekto iný?!
Čo, ak získate diár, ktorý je plný kompromitujúcich materiálov a navždy zmení život niekoho iného?!
Lavína, ktorá príde sa nedá zastaviť... Terezu odnesie do vzdialených Arabských emirátov, aby rozlúskla najväčšiu hádanku svojho života. Z neočakávaného výletu za pravdou sa však stane boj o holý život! Podarí sa jej splniť misiu a odhaliť pravú tvár toho, ktorého miluje najviac?
Začítajte sa do úryvku z novinky Hlavolam lásky:
„Zavolala som kamarátke, ktorá po mňa neprišla, ale zadýchaná s obavou pribehla. Zobrala ma k sebe a bez akýchkoľvek zvedavých otázok ma na istý čas prichýlila. Na druhý deň som išla na políciu, ‚vypýtala‘ si dvoch mužov zákona a v ich sprievode som sa išla zbaliť k budúcemu exmanželovi. Stál vo dverách ako obarený a neveril vlastným očiam. Robil problémy, ale uniformovaní zakaždým zasiahli. Moja dospelá dcéra hádzala grimasy a mala zo všetkého zábavu. Tetovanie jej zdobilo obe ruky a piercingy sa jej hompáľali v nose i na perách. Vedela som, že ju strácam, aj keď ona už bola dávno stratená a vplyv chrapúňa bol badateľný. Najhoršie na tom bolo, že otca nemala rada ani ona. Ostala však s ním.
Neopätovala mi jediný pohľad, dokonca ma neobjala. Vložila si do uší slúchadlá a tresla za sebou dverami na svojej izbe.
‚Ak teraz odídeš, už sa nevracaj,‘ povedal mi na rozlúčku a zavrel za mnou dvere. Jeho slová pre mňa neznamenali nič. Bola som pyšná sama na seba, že som konečne dokázala urobiť prvý krôčik k slobode. Chlapci v zelenom boli potrebné krovie, lebo môj budúci exmanžel mal násilnícke sklony a obávala som sa faciek či bitky.“
Nachvíľu sa odmlčala, ale keď sa nadýchla, vedela som, že jej monológ nebude mať konca kraja.
„Odišla som od chlapa, ktorý mi v živote nedal nič. Musím sa opraviť, nič duchovné či život povznášajúce. Nedokázal ma urobiť šťastnou ani počas jediného dňa nášho spolužitia. Úsmev som silila zakaždým, keď sa na mňa pozrel, o sexe a mojom dokonalom hereckom výkone nehovoriac. Zato ja som ho využívala statočne. Keď pípla jeho kreditka, tešila som sa ako malé dieťa. Z toho jediného som dokázala žiť. Napĺňalo ma to.“
