BRATISLAVA - Radosť pozerať na mohutné šíky pravice hotujúce sa do nezmieriteľného triedneho boja. Čo sa jej len urodilo na tom našom ľavicovom Slovensku! Hneď sedem strán na jeden Smer! Nie, nedajme sa zviesť k rozprávkovej paralele o siedmich trpaslíkoch a skúsme brať junákov vážne.
Napokon, o ich odhodlaní svedčí skutočnosť, že len toť, prednedávnom, sa predháňali, ktorý z nich sa skôr dištancuje od spolupráce s Ficom. Treba len dúfať, že počet pravicových voličov časom prevýši počet pravicových strán a že si pravicový volič po voľbách nespomenie na to principiálne NIE! populistom.
Keď totiž víťazný populista kývne prstom, junáci jeden po druhom budú pochodovať na rokovania o zostavení vlády. A na rozdiel od utorkového stretnutia nebudú hľadať to, čo spája pravicu, ale to, čo by mohlo spojiť pravicu s ľavicou. Skratka zaujímať „konštruktívne postoje“.
Pretože je ťažké sledovať, ako ľavičiar vo vláde zadlžuje krajinu pod Tatrami, ťažko závidieť ako mu napriek kríze rastú preferencie, ale najťažšie zo všetkého je sedieť v opozícii a nemať žiaden vplyv. Opozičné stretnutie, žiaľ, potvrdilo absenciu dlhodobej zmysluplnej pravicovej stratégie.
Tá aktuálna – Za všetko môže Fico! – očividne zlyhala. Azda niekto z tej armády pravicových lídrov nájde v tichu a teple svojej centrály silu priznať si to. Zbaviť sa starých a nefunkčných receptov na úspech, to by bol onen povestný, hoci len prvý, krok správnym smerom.
