BRATISLAVA - Plnoprávne členstvo Smeru v Strane európskych socialistov je ďalšou uzavretou kapitolou v rozprávkovom príbehu o rytierovi odhodlanom brániť chudobných a ponížených. Príbeh, ktorý vraví, že v mene svojho šľachetného cieľa neváhal založiť politickú stranu na princípoch akciovej spoločnosti.
Dnes o úspechu projektu svedčí okrem rozprávkovej podpory širokých vrstiev pracujúcich aj množstvo rozprávkovo bohatých, aj keď nepochybne sociálne cítiacich akcionárov strany. Rytierovi slúži ku cti, že jeho ľavicová orientácia nie je hraná, verí v ňu a riadi sa ňou v každodennom výkone svojej politiky.
Fico je živým dôkazom, že v politike môže byť presvedčenie nielen dôvodom na cynické úškrny, ale aj atribútom generujúcim politický inštinkt tak užitočný pri prijímaní kľúčových rozhodnutí. Svojich súperov dokázal prevýšiť aj v umení komunikácie s verejnosťou (v prvom rade s ľavicovým voličom), hoci taký Mečiar i Dzurinda sú solidnými protivníkmi.
Lenže prvý sa nedokázal včas vzdať svojej obľúbenej roly Otca štátu a druhý sa kŕčovito drží prežitého receptu, ktorý ho kedysi vyniesol na vrchol, ktorý je však dnes vysoko neaktuálny. Krajina dnes totiž nechce zmenu. Chce sociálnu istotu a z premiéra sála odhodlanie poskytnúť ju svojim voličom.
Nečudujme sa jeho sebavedomým slovám o víťazstve nad krízou - jeho stranícky akcionár zbohatol, jeho volič nehladoval. Dnes je kríza na ústupe a zajtrajšky Smeru veru nikdy nevyzerali svetlejšie.
