Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Snaha predsedu najsilnejšej opozičnej SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu o zjednotenie pravice prichádza podľa časti analytikov neskoro. Novovzniknuté strany Most-Híd či Sloboda a Solidarita, ktoré sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti, by vraj vstupom do koalície so silnejšími partnermi popreli dôvody svojho vzniku.
Dzurindova SDKÚ-DS mala podľa politológov namiesto súčasnej iniciatívy ponúknuť nových lídrov, KDH by zas pomohlo rozšírenie programu.
Dzurinda pozval na utorkové rokovanie päticu stredopravých strán KDH, SMK, Most-Híd, SaS a Občiansku konzervatívnu stranu (OKS). Zástupcom SMK i KDH prekážal spôsob pozvania; expremiér informoval o stretnutí cez víkend na rokovaní Ústrednej rady SDKÚ.
"Hľadanie spoločného riešenia je niekde v rovine teórie, keď to preženiem zázraku. Konzultácie sú síce užitočné z hľadiska ozrejmenia si situácie, ťažko však môžu priniesť reálny výsledok," povedal o plánovanom opozičnom stretnutí riaditeľ Agentúry MVK Pavel Haulík. Poznamenal, že najmä silné opozičné strany SDKÚ-DS a KDH premrhali vhodný čas na hľadanie alternatívy voči vládnemu Smeru-SD. "Dzurindova SDKÚ-DS nevyriešila dlhodobý problém chýbajúcich nových tvárí, ktoré by boli príťažlivé pre ďalších voličov," upozornil. Kresťanskí demokrati zas podľa neho rezignovali na rozšírenie programovej ponuky o témy, ktoré by oslovili viac voličov.
Pozvanie sa spoluprácu prichádza neskoro aj podľa politológa Michala Horského z trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda. "Spoločný postup pravice by síce mohol zmobilizovať jej voličov, rozdiely medzi jej jednotlivými zástupcami sú však výrazné " tvrdil. Pripomenul, že napríklad SMK Pála Csákyho zastupujúca záujmy časti maďarskej menšiny odmieta spoluprácu s novovzniknutou stranou Most-Híd bývalého šéfa SMK Bélu Bugára. "Viaceré mimoparlamentné pravicové strany sa snažia získať politické body nie na úkor politiky vládnej koalície, ale tým, že čeria vodu v pravicovej časti politického spektra," doplnil Horský.
Oslovení analytici vidia za Dzurindovou iniciatívou najmä snahu zmierniť možný prepad hlasov stredopravých strán, keďže viaceré z nich sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti. "Nečakám, že vznikne jeden stredopravý blok, čiastočné spojenia niektorých strán sú však ešte možné," pripustil prezident mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Väčšie strany by podľa neho mohli napríklad vytvoriť spoločnú kandidátku s menšími, ktoré nemusia prekročiť päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu ako sú SaS Richarda Sulíka či Most-Híd. "OKS má síce slabú podporu voličov, ale silný odborný potenciál," doplnil.
Vznik "druhej" Slovenskej demokratickej koalície (SDK), ktorá v roku 1997 spojila päť strán proti vtedy dominantnému HZDS, oslovení analytici vylúčili. "Jednak chýba prirodzený líder takéhoto zoskupenia, jednak s tým majú zúčastnené strany - najmä KDH - zlé skúsenosti, keďže Dzurinda si neskôr značku SDK sprivatizoval," uviedol Haulík. SDK v roku 1998 so ziskom 26,33 percenta skončila tesne za HZDS Vladimíra Mečiara (27 percent) a zostavovala vládu.
Dzurinda pozval na utorkové rokovanie päticu stredopravých strán KDH, SMK, Most-Híd, SaS a Občiansku konzervatívnu stranu (OKS). Zástupcom SMK i KDH prekážal spôsob pozvania; expremiér informoval o stretnutí cez víkend na rokovaní Ústrednej rady SDKÚ.
"Hľadanie spoločného riešenia je niekde v rovine teórie, keď to preženiem zázraku. Konzultácie sú síce užitočné z hľadiska ozrejmenia si situácie, ťažko však môžu priniesť reálny výsledok," povedal o plánovanom opozičnom stretnutí riaditeľ Agentúry MVK Pavel Haulík. Poznamenal, že najmä silné opozičné strany SDKÚ-DS a KDH premrhali vhodný čas na hľadanie alternatívy voči vládnemu Smeru-SD. "Dzurindova SDKÚ-DS nevyriešila dlhodobý problém chýbajúcich nových tvárí, ktoré by boli príťažlivé pre ďalších voličov," upozornil. Kresťanskí demokrati zas podľa neho rezignovali na rozšírenie programovej ponuky o témy, ktoré by oslovili viac voličov.
Pozvanie sa spoluprácu prichádza neskoro aj podľa politológa Michala Horského z trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda. "Spoločný postup pravice by síce mohol zmobilizovať jej voličov, rozdiely medzi jej jednotlivými zástupcami sú však výrazné " tvrdil. Pripomenul, že napríklad SMK Pála Csákyho zastupujúca záujmy časti maďarskej menšiny odmieta spoluprácu s novovzniknutou stranou Most-Híd bývalého šéfa SMK Bélu Bugára. "Viaceré mimoparlamentné pravicové strany sa snažia získať politické body nie na úkor politiky vládnej koalície, ale tým, že čeria vodu v pravicovej časti politického spektra," doplnil Horský.
Oslovení analytici vidia za Dzurindovou iniciatívou najmä snahu zmierniť možný prepad hlasov stredopravých strán, keďže viaceré z nich sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti. "Nečakám, že vznikne jeden stredopravý blok, čiastočné spojenia niektorých strán sú však ešte možné," pripustil prezident mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Väčšie strany by podľa neho mohli napríklad vytvoriť spoločnú kandidátku s menšími, ktoré nemusia prekročiť päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu ako sú SaS Richarda Sulíka či Most-Híd. "OKS má síce slabú podporu voličov, ale silný odborný potenciál," doplnil.
Vznik "druhej" Slovenskej demokratickej koalície (SDK), ktorá v roku 1997 spojila päť strán proti vtedy dominantnému HZDS, oslovení analytici vylúčili. "Jednak chýba prirodzený líder takéhoto zoskupenia, jednak s tým majú zúčastnené strany - najmä KDH - zlé skúsenosti, keďže Dzurinda si neskôr značku SDK sprivatizoval," uviedol Haulík. SDK v roku 1998 so ziskom 26,33 percenta skončila tesne za HZDS Vladimíra Mečiara (27 percent) a zostavovala vládu.
