AKTUÁLNE Prezident podpísal zákon o štátnom rozpočte na rok 2025

Zákon o rozpočte na rok 2025 schválili poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok (3. 12.). Deficit verejných financií má podľa zákona v budúcom roku roku klesnúť na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných očakávaných 5,8 percenta HDP. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má dosiahnuť 6,4 miliardy eur.

archívne video

Celkové príjmy štátu sa budúci rok plánujú na úrovni 27,6 miliardy eur a celkové výdavky v sume 34 miliárd eur. Príjmy rozpočtu verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 59,9 miliardy eur alebo 42,8 % HDP. Celkové verejné výdavky sa rozpočtujú v objeme 66,5 miliardy eur alebo 47,5 % HDP. V ďalších rokoch má deficit ďalej klesať, v roku 2026 na 3,7 % HDP a v roku 2027 na 3 % HDP. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné podľa Ministerstva financií (MF) SR do roku 2027 predstaviť dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme 1,9 % HDP alebo 2,8 miliardy eur. "Konsolidačné opatrenia predstavené vládou zabezpečujú dosiahnutie cieľa v roku 2025. Na rok 2026 je schodok súčasne nastaveného rozpočtu vyšší o 0,4 % HDP, resp. o 1,9 % HDP v roku 2027," vyčíslil rezort financií.

Poslanci k rozpočtu schválili pozmeňujúci návrh z finančného výboru

Vzhľadom na niektoré nedávne legislatívne zmeny sa daňové príjmy štátneho rozpočtu znižujú o 27,7 milióna eur. O túto sumu sa znížia príjmy kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS). V tejto kapitole sa znižujú aj výdavky, a to o 123,6 milióna eur. Väčšina týchto peňazí je určená na zvyšovanie miezd zdravotníkov. O rovnakú sumu sa v rozpočte znižuje rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia, ktorá bola pôvodne stanovená na 421,5 milióna eur.

V rámci rozpočtu parlament vzhľadom na úpravy schválil aj mierne nižšie výdavkové limity oproti pôvodnému návrhu. Limit verejných výdavkov na rok 2025 tak bude v sume 61,143 miliardy eur, na rok 2026 vo výške 62,093 miliardy eur a na rok 2027 v sume 63,071 miliardy eur. Výdavky rozpočtu v budúcom roku sú pod úrovňou stanoveného limitu, v ďalších rokoch to bude potrebné dosiahnuť prijatím dodatočných konsolidačných opatrení.

"Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 je pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom Slovenskej republiky na roky 2025-2028, v ktorom si vláda stanovuje záväznú trajektóriu rastu čistých výdavkov na štyri roky, aby do konca volebného obdobia deficit klesol k 3 % HDP a verejný dlh sa stabilizoval," priblížil rezort financií. Upozornil, že nové európske pravidlá by umožnili SR rozložiť proces ozdravenia verejných financií na sedem rokov, to by však v najbližších rokoch viedlo k ďalšiemu pokračovaniu rastu zadlženia.

V roku 2024 by sa mal verejný dlh zvýšiť na 58,9 % HDP

Príčinou je deficit verejných financií pri ustupujúcej inflácii. Dynamika rastu dlhu sa však podľa MF v nasledujúcom období stabilizuje okolo úrovne 60 % HDP, a to najmä vďaka konsolidácii verejných financií. "Bez ďalších konsolidačných opatrení by deficit nedosiahol úroveň stabilizujúcu dlh a ten by opäť rástol vysoko nad 60 % HDP," upozornilo ministerstvo.

Prezident podpísal novelu zákona o rozpočtových pravidlách samopráv

Prezident SR Peter Pellegrini podpísal zákon, ktorým sa mení zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, informovala v piatok Kancelária prezidenta SR. Vďaka novele získavajú obce a vyššie územné celky (VÚC) možnosť do konca roka 2025 použiť na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj zdroje rezervného fondu. Hlavným cieľom zmeny legislatívy je zmierniť negatívny dosah na daňové príjmy v rozpočtoch obcí a vyšších územných celkov ako dôsledok zvýšenia daňového bonusu v zákone o dani z príjmov.

Schválil aj novelu zákona týkajúcu sa príspevku štátu cirkvám

Výška príspevku štátu cirkvám sa bude upravovať mierou rastu minimálnej mzdy. Zmenu prináša novela zákona o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR, ktorú v piatok podpísal prezident SR Peter Pellegrini. Cieľom úpravy je podľa rezortu zvýšiť solidaritu s menšími cirkvami a zabezpečiť pri financovaní lepšiu predvídateľnosť a transparentnosť. "Výška príspevku štátu cirkvám je v súčasnosti upravovaná podľa miery inflácie v hospodárstve SR a miery valorizácie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme," pripomenul rezort. "Tieto ukazovatele sa nahradia len mierou rastu minimálnej mzdy. Ide o výrazné zjednodušenie výpočtu a vyššiu predvídateľnosť finančného dosahu na štátny rozpočet, keďže tento ukazovateľ je známy každoročne už v polovici rozpočtového obdobia," vysvetlili predkladatelia návrhu.

Ďalšie desaťpercentné zvýšenie celkového príspevku sa cirkvám rozdelí podľa počtu ich veriacich. "V roku 2025 sa príspevok štátu zvýši o 4,6 milióna eur," avizuje MK. Ministerstvo upozornilo, že hoci súčasné znenie zákona je prijímané kladne, malo by zohľadňovať ekonomický trend z posledného obdobia ovplyvnený najmä výrazným nárastom minimálnej mzdy. "Počas piatich rokov aplikácie zákona príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 %, pričom minimálna mzda v tomto období vzrástla o 44 %. Mnohým cirkevným subjektom príspevok štátu nepostačuje na vyplácanie minimálnej mzdy, čo cirkvi riešia doplácaním z vlastných zdrojov alebo skracovaním pracovných úväzkov," dodalo MK.

Výšku príspevku ovplyvňuje počet veriacich zistený podľa oficiálneho sčítania

Pripomenulo tiež, že výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich zistený podľa oficiálneho sčítania. Súčasný model prípadného zníženia alebo zvýšenia príspevku by mal byť zachovaný aj pri výpočte príspevku podľa novely zákona. Ministerstvo kultúry priblížilo, že ak sa počet veriacich konkrétnej cirkvi zvýši alebo zníži o viac ako desať percent, upraví sa aj výška príspevku pre danú cirkev. Táto zmena má zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie štátnej podpory. Novela bude platiť od 1. januára 2025. Zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností sa naposledy menil v októbri 2019, vtedajšia úprava revidovala model, ktorý platil od polovice 20. storočia.

Novela zákona o pobyte cudzincov

Novoprichádzajúci odídenci z Ukrajiny budú môcť namiesto 120 dní zotrvať v azylovom zariadení 60 dní. Príspevok za ubytovanie odídenca sa bude môcť poskytovať len počas 60 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území SR. Vyplýva to z novely zákona o pobyte cudzincov, ktorou sa mení aj zákon o azyle a ktorú v piatok podpísal prezident SR Peter Pellegrini. Predkladatelia odôvodňujú zmenu podmienok ubytovania odídencov v azylovom zariadení a poskytovania príspevku za ubytovanie potrebou konsolidácie verejných financií. Poskytovanie ubytovania v azylovom zariadení a poskytovanie príspevku za ubytovanie zraniteľných osôb sa podľa novej úpravy nemení. Zmeny pri ubytovaní odídencov majú byť účinné od 1. marca 2025, aby sa vytvoril čas na prispôsobenie sa odídencov novým podmienkam ubytovania.

Pre odídencov, ktorí nadobudli, respektíve nadobudnú tento status prvýkrát do 28. februára 2025, bude v súvislosti s ubytovaním zachovaná priaznivejšia právna úprava. Priaznivejšia právna úprava bude platiť aj pre poskytovanie príspevku za ubytovanie takéhoto odídenca. Naposledy sa podmienky pre odídencov menili od 1. júla. Príspevok za ubytovanie odídenca sa od tohto termínu poskytuje iba prvých 120 dní. Výnimkou sú zraniteľné skupiny, ako deti do piatich rokov, osoby, ktoré sa o ne starajú, ľudia so závažným zdravotným postihnutím či seniori nad 65 rokov.

Súčasťou schválenej novely sú aj legislatívne opatrenia na zavedenie elektronizácie procesov evidencie cudzincov a možnosť vydávania ID karty ako dokladu pre odídencov z Ukrajiny. Elektronizácia evidencie je míľnikom v Pláne obnovy a odolnosti SR a novela zákona musí byť preto prijatá do konca roka. "Legislatívna úprava sa navrhuje aj v súvislosti s požiadavkou vyplývajúcou z aplikačnej praxe v prípade overovania pozvaní pozývateľov, ktorí sú právnickými osobami, a to tak, aby sa odbúrala nadmerná administratívna záťaž pre pracovníkov overujúcich tieto doklady," uviedol rezort vnútra v materiáli.