V stredu rokovali predstavitelia Vlády SR: Toto sú návrhy, ktoré schválili

Slovensko uzatvorilo s MMF dohodu o pôžičke doteraz štyrikrát, aktuálne platnú zmluvu schválila vláda v roku 2020 a platí do 31. decembra 2024. Na jej základe môže SR poskytnúť fondu maximálne 672 miliónov eur. Doteraz sa z nej nečerpali žiadne zdroje.

aktuálne video

Prostriedky na poskytnutie pôžičiek členským krajinám čerpá MMF z troch zdrojov. Ide o členské kvóty, zdroje z multilaterálneho pôžičkového rámca a zdroje z bilaterálnych dohôd o pôžičkách. V roku 2023 došlo k dohode na zvýšení členských kvót o 50 %, v dôsledku čoho má fond úplne upustiť od použitia zdrojov z bilaterálnych pôžičiek. Ministerstvo financií však upozornilo, že zvýšenie členskej kvóty je časovo náročné a jeho realizácia trvá niekoľko rokov.

"Z tohto dôvodu MMF navrhol zaviesť prechodné opatrenie na udržanie svojej úverovej kapacity. Ide o predĺženie platnosti bilaterálnych dohôd o pôžičkách do doby, kým zvýšenie členských kvót nadobudne účinnosť, alebo do 31. decembra 2027, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr," priblížil rezort financií. O takéto predĺženie požiadal fond aj Slovensko.

V prípade čerpania peňazí z tejto dohody by zdroje zabezpečovala Národná banka Slovenska (NBS). Vznikli by jej pritom nákladové aj výnosové úroky, preto má s ministerstvom financií uzatvorenú dohodu o refundácii tohto rozdielu, ktorej platnosť sa má tiež predĺžiť. "NBS odhaduje, že v prípade poskytnutia zdrojov z dohody o pôžičke by MF SR refundovalo NBS úrokový diferenciál ročne vo výške 650 000 eur," vyčíslilo ministerstvo.

Vláda schválila majetkovoprávne vysporiadanie medzi ŽSR, ZSSK a ZSSK Carogo

Vláda v stredu schválila návrh majetkovoprávneho vysporiadania medzi Železnicami SR (ŽSR) a obchodnými spoločnosťami Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia (ZSSK Cargo). Ide o vysporiadanie pozemkov a stavieb po zaniknutej Železničnej spoločnosti, ktorá sa rozdelila na akciové spoločnosti ZSSK a ZSSK Cargo.

"Všeobecná hodnota celého nehnuteľného majetku určeného na vklady je vo výške 14 426 878,63 eura s DPH, z toho výška nepeňažného vkladu do základného imania ZSSK predstavuje hodnotu 1 115 092,93 eura s DPH a výška nepeňažného vkladu do základného imania ZSSK CARGO predstavuje hodnotu 13 311 785,70 eura s DPH," uviedlo Ministerstvo dopravy SR, ktoré je predkladateľom materiálu.

Cieľom transakcie je podľa rezortu dopravy zosúladenie vlastníckych práv k nehnuteľnému majetku, teda pozemkom a stavbám, s právom jeho užívania na základe zákonom zriadeného vecného bremena. Čiastočne naplnené tak budú zákonom stanovené podmienky transformačného procesu, ktorý bol schválený ešte v roku 2000.

"Zároveň dôjde k odstráneniu súčasných problémov súvisiacich s užívaním majetku, ktorý bude vložený do ZSSK a ZSSK Cargo, a to najmä pri preukázaní vzťahov k majetku v rámci riešenia opráv a rekonštrukcií užívaného majetku obchodnými spoločnosťami pre zabránenie znehodnocovania tohto majetku. Súčasne obe spoločnosti sú zapojené do riešenia projektov financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj projektov v rámci Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, pričom súčasný skutkový stav v minulosti nedoriešeného majetkovoprávneho vysporiadania je prekážkou, ktorá má negatívny dopad na procesy a postupy uvedené v rámci stanovených míľnikov týchto projektov," priblížil rezort dopravy.

Povodne za prvý polrok spôsobili škody za vyše 1,05 milióna eur

Povodne spôsobili za prvý polrok tohto roka škody vo výške viac ako 1,05 milióna eur. Dominovali dve významné povodňové situácie, prvá v januári až februári, druhá v júni. Počas prvého polroka vyhlásili na Slovensku stupne povodňovej aktivity v 149 oblastiach. Vyplýva to zo správy o priebehu a následkoch povodní na území SR, ktorú v stredu schválila vláda. Zároveň odsúhlasila uvoľnenie vyše 3,94 milióna eur na vykonávanie povodňových zabezpečovacích a záchranných prác a vyplatenie peňažných náhrad za splnenú osobnú pomoc a za poskytnutie vecného prostriedku počas povodňovej situácie.

Škody na majetku fyzických osôb sú vo výške 131 882 eur, škody na majetku podnikateľov 20 199 eur, škody na majetku obcí 127 323 eur, na majetku vyšších územných celkov 2900 eur a na majetku štátu 769 236 eur. Na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác podľa envirorezortu vynaložili výdavky vo výške viac ako 2,8 milióna eur a na vykonávanie povodňových záchranných prác išlo 199 446 eur.

Najväčšie výdavky v súvislosti s povodňovými záchrannými prácami zaznamenali obce v Nitrianskom kraji. Nasledovali Banskobystrický, Trenčiansky a Trnavský kraj. Najmenej ich bolo v Prešovskom a Košickom kraji. "Významné kulminácie boli dosiahnuté na menších vodných tokoch, napríklad na Horehroní v Jasení na Jasenianskom potoku, vo Visolajoch na Pružínke, v Dovalove na Dovalovskom potoku, ale tiež na hornom a strednom Považí. Pri júnovej významnej povodňovej situácii bolo trvalými zrážkami zasiahnuté povodie Dunaja," doplnil envirorezort.

Správa taktiež obsahuje dodatočné výdavky na záchranné práce, ktoré vynaložili počas povodní v druhom polroku 2023 v obci Sedliská v okrese Vranov na Topľou, a to 2829 eur. Taktiež sú tam aj výdavky na záchranné práce počas povodne od 9. júna 2023 do 2. apríla 2024 v obci Prenčov v okrese Banská Štiavnica vo výške 22 539 eur.

Vláda vymenovala Szabolcsa Hodosyho za zástupcu štátu v Hospodárskej a sociálnej rade

Vláda vymenovala štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva (MH) SR Szabolcsa Hodosyho za nového zástupcu štátu v Hospodárskej a sociálnej rade SR. Vyplýva to z návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni, ktorý predložil na vládu minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD).

"V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona o tripartite predkladám vláde Slovenskej republiky návrh na vymenovanie zástupcu štátu v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky, a to z dôvodu personálnej zmeny na poste štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky," uviedol Tomáš v predkladacej správe.

Vláda schválila návrh koncepcie normalizácie a metrológie na roky 2025 až 2028

Vláda na svojom stredajšom rokovaní schválila návrh Koncepcie štátnej politiky technickej normalizácie, metrológie, kvality, posudzovania zhody, voľného pohybu tovaru a akreditácie orgánov posudzovania zhody na roky 2025 až 2028. Návrh vláde predložil predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS) SR.

Koncepcia ako nadstavbový strategický dokument určuje ciele úradu v jednotlivých oblastiach jeho kompetenčnej pôsobnosti. "Ciele koncepcie sú tematicky rozdelené podľa koncepčných zámerov, ktoré sú v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2023 až 2027," uviedol v predkladacej správe ÚNMS.

Medzi koncepčné zámery patrí podľa úradu podpora konkurencieschopného hospodárstva a trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, rozšírenie úrovne digitalizácie a dostupnosti elektronických služieb pre širokú verejnosť, podpora budovania kapacít v oblasti výskumu, vývoja, inovácií a rozvoja výskumnej infraštruktúry, posilňovanie cezhraničnej spolupráce a rozvoj medzinárodných vzťahov a systematická podpora zvyšovania kvality v organizáciách verejnej správy a v súkromnom sektore.

Materiál obsahuje analýzu súčasného stavu, víziu, misiu a hodnoty úradu, koncepčné zámery a popis finančného zabezpečenia koncepcie. V predloženom materiáli sú podrobne spracované jednotlivé oblasti pôsobnosti úradu (technická normalizácia, metrológia, kvalita, posudzovanie zhody, voľný pohyb tovaru a akreditácia orgánov posudzovania zhody), so zhodnotením súčasného stavu a s následným rozpracovaním koncepčných zámerov na roky 2025 až 2028.

ÚNMS SR je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť technickej normalizácie, metrológie, kvality, posudzovania zhody, vzájomného uznávania tovaru, odstraňovania prekážok voľného pohybu tovaru a akreditácie orgánov posudzovania zhody.

Vláda schválila úpravu územia pre novú nemocnicu v Martine

V projekte výstavby novej nemocnice v Martine príde k úprave, týkajúcej sa územia, na ktorej investíciu zrealizujú. Vyplýva to z návrhu na zmenu osvedčenia o strategickej investícii na investičný projekt "Výstavba Univerzitnej nemocnice sv. Martina", ktorý v stredu schválila vláda.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR ako predkladateľ návrhu vysvetlilo, že o zmenu požiadal investor výstavby - rezortom zriadená štátna príspevková organizácia Univerzitná nemocnica Martin. "Žiadateľ odôvodňuje navrhovanú zmenu strategického územia potrebou úpravy trasy sekundárneho dopravného napojenia vrátane inžinierskych sietí, potrebou vybudovania nového verejného osvetlenia priechodov pre chodcov, ako aj potrebou zmeny navrhovaného napojenia kanalizácie na existujúcu kanalizáciu," vysvetľuje MZ. "Celková plocha územia dotknutého výstavbou ostáva zachovaná, teda v rozsahu najviac 56 145 m2," zdôrazňuje rezort. Zámer investície takisto ostáva nezmenený.

S odvolaním sa na právnu analýzu ministerstvo upozorňuje, že osvedčenie o strategickej investícii v takomto prípade možno zmeniť, "pretože nejde o takú zmenu, ktorou by došlo k zmene účelu strategickej investície alebo inej zmene, ktorá by mala za následok zánik verejného záujmu na realizácii strategickej investície".

Súčasťou schváleného návrhu zmeny je aj určenie mesta Martin ako stavebného úradu príslušného na vedenie stavebných konaní v prvom stupni pre všetky stavebné objekty, vrátane tých, na ktorých by povolenie vydávali špeciálne stavebné úrady. Úprava má zabezpečiť efektívne, rýchle a hospodárne vedenie všetkých stavebných konaní, ktoré sa pre realizáciu strategickej investície predpokladajú a vyžadujú. Nová nemocnica v Martine má status strategickej investície, 10. júla o tom rozhodla vláda.

Schválila aj návrh medzivládnej dohody o kultúrnej spolupráci s Brazíliou

Slovensko podpíše s Brazíliou medzivládnu dohodu o kultúrnej spolupráci. Návrh dokumentu z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR v stredu schválila vláda. "Účelom tejto dohody je posilniť vzťahy v oblasti umenia, kultúrneho dedičstva a kreatívneho priemyslu," vysvetľuje rezort. "Zavádza rámec spolupráce v oblasti kultúry vrátane kultúrnych politík, jazyka a literatúry, kultúrneho dedičstva, múzeí, knižníc, umenia a kultúrnych a kreatívnych odvetví," dodáva MK.

Dohoda má tiež podľa ministerstva poskytnúť platformu na spoluprácu medzi kultúrnymi inštitúciami, verejnými aj súkromnými, s cieľom realizovať činnosti, ktoré prispievajú k lepšiemu vzájomnému poznaniu oboch krajín a k ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov na ich území.

Slovensko požiada o riadne členstvo v ESFRI výskumných infraštruktúrach

Slovensko požiada o prijatie za riadneho člena v medzinárodných výskumných infraštruktúrach patriacich do rámca Európskeho strategického fóra o výskumných infraštruktúrach (ESFRI). Súhlas so zámerom vyslovila vláda na svojom stredajšom zasadnutí.

Kabinet rovnako poveril ministra školstva, vedy, výskumu a mládeže Tomáša Druckera (Hlas-SD), aby v mene SR oficiálne požiadal o členstvo vo výskumných infraštruktúrach ECRIN ERIC, CLARIN ERIC, DARIAH ERIC, ELIXIR, BBMRI ERIC, EATRIS ERIC. "Návrh na účasť SR ako riadneho člena plynule nadväzuje na doterajšie zapojenie a pôsobenie SR v uvedených ESFRI infraštruktúrach v pozícii pozorovateľa alebo perspektívneho člena a reflektuje potrebu ďalšieho rozvoja výskumných infraštruktúr na území SR," vysvetlil rezort školstva.

Žiadosť o riadne členstvo vychádza z Cestovnej mapy výskumných infraštruktúr, ako kľúčového dokumentu schváleného vládou, ktorý nielen monitoruje doterajší vývoj a aktuálny stav významnej výskumnej verejnej a súkromnej infraštruktúry na území SR, ale aj jej previazanosť na hospodárstvo, domény inteligentnej špecializácie a medzinárodnú spoluprácu v kontexte ESFRI. "Zároveň indikuje potenciál ďalšieho rozvoja výskumu a vývoja v SR prostredníctvom zapojenia do týchto medzinárodných (medzivládnych) výskumných infraštruktúr," doplnilo ministerstvo.

Vláda schválila návrh medzinárodných dohôd o ochrane utajovaných skutočností

Slovensko uzavrie medzivládnu dohodu s Brazílskou federatívnou republikou o výmene a ochrane utajovaných skutočností. Obdobnú dohodu uzavrie aj s Organizáciou pre spoluprácu v oblasti spoločného vyzbrojovania (OCCAR). Návrh dohôd schválila v stredu vláda.

"Cieľom dohody je zabezpečenie výmeny a vzájomnej ochrany všetkých utajovaných skutočností, ktoré sú za také označené podľa právneho poriadku niektorej zmluvnej strany a odovzdané druhej zmluvnej strane," uviedol riaditeľ Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Roman Konečný, predkladateľ oboch návrhov.

Vysvetlil, že benefitom dohôd má byť zefektívnenie spolupráce v oblasti ochrany utajovaných skutočností i to, že slovenské subjekty budú môcť participovať na utajovaných kontraktoch na území Brazílskej federatívnej republiky, rovnako i na utajovaných kontraktoch a programoch organizácie OCCAR.

"Dohoda upravuje podmienky, za akých je možné oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ako aj náležitosti ich označovania, zaobchádzania s utajovanými skutočnosťami a výmeny utajovaných skutočností, spolupráce príslušných bezpečnostných orgánov a porušenia bezpečnosti," objasnil predkladateľ.

Na pomoc rodine zosnulého policajta s tromi deťmi schválila 50 000 eur

Vláda vyčlení 50.000 eur na finančnú pomoc rodine zosnulého policajta, ktorá sa dostala do ťaživej finančnej situácie. Kabinet schválil uvoľniť pre pozostalých 50 000 eur. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) vysvetlil, že 16. novembra došlo k úmrtiu policajta, ktorý bol príslušníkom Úradu inšpekčnej služby. "Po zosnulom policajtovi ostala manželka a tri malé nezaopatrené deti. Rodina sa takto ocitla v náročnej životnej situácii, ktorá zásadne ovplyvní ich rodinný rozpočet, nakoľko nespĺňajú zákonom stanovené podmienky nároku na výsluhový vdovský dôchodok, ani na sirotský výsluhový dôchodok," priblížil okolnosti i motív finančnej pomoci. Poskytnuté prostriedky nebudú podliehať zúčtovaniu zo strany pozostalých, ich zúčtovanie a zdanenie vykoná rezort vnútra.

Minister po rokovaní vlády priblížil, že najmladšie z troch nezaopatrených detí sa narodilo práve v čase úmrtia vyšetrovateľa policajnej inšpekcie. "Jeho manželka, takisto policajtka, si dokonca musela požičať peniaze na pohreb a kar. Som rád, že sme teda tejto rodine, ktorá je v ťažkej životnej situácii, mohli aspoň takýmto spôsobom pomôcť," uviedol Šutaj Eštok.

Vláda schválila správu pre OSN o podpore občianskych a politických práv

Komplexná reforma Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) ako národného antidiskriminačného orgánu a národnej inštitúcie pre ľudské práva sa pripravuje v kontexte smerníc Európskej únie a mala by byť prijatá do 19. júna 2026. Uvádza to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v piatej periodickej správe SR o implementácii medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Dokument, ktorý bude obhajovať SR na Výbore OSN pre ľudské práva, v stredu schválila vláda.

Správa informuje o konkrétnych krokoch vlády SR v oblasti občianskych a politických práv s cieľom zlepšovať úroveň ich ochrany a podpory za obdobie rokov 2016 až 2024. "Formou sú odpovede na zoznam tematických otázok, ktoré formuloval v roku 2023 Výbor OSN pre ľudské práva," objasňuje MZVEZ. Otázky sa týkajú vnútroštátneho vývoja v oblasti ľudských práv, odstraňovania diskriminácie rôznych foriem, rodovej rovnosti, zaobchádzania s osobami zbavenými slobody, prístupu k utečencom či témy slobody prejavu a náboženského myslenia. "Odpovede sú zostavené na základe podkladov štátnych orgánov i nezávislých ľudskoprávnych inštitúcií pôsobiacich na vnútroštátnej úrovni," informuje rezort.

V oblasti inštitucionálneho rámca poukazujú predkladatelia správy napríklad na to, že po prijatí národného preventívneho mechanizmu došlo v sledovanom období k posilneniu právomocí troch orgánov - verejného ochrancu práv, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. "V kontexte kompetencií Ministerstva spravodlivosti SR boli vytvorené tzv. intervenčné centrá pre obete domáceho násilia, čím došlo k zlepšeniu prístupu obetí k pomoci a spravodlivosti," uvádzajú. Pripomínajú aj nedávne kroky, ktorými sa v súvislosti s novelou kompetenčného zákona stali stálymi splnomocnencami vlády splnomocnenec pre národnostné menšiny a splnomocnenec pre rómske komunity. Upozorňujú aj na vznik nového poradného orgánu vlády - Rady vlády SR pre národnostné menšiny. Obhajoba piatej periodickej správy Slovenskou republikou by sa mala uskutočniť na zasadnutí Výboru OSN pre ľudské práva v roku 2025.

Vodohospodárska výstavba bezodplatne prevedie 10 miliónov eur SVP

Štátny podnik Vodohospodárska výstavba (VV) bezodplatne prevedie financie Slovenskému vodohospodárskemu podniku (SVP). Urobí tak formou darovacej zmluvy. Ide o finančné prostriedky prvej tranže v správe VV vo výške 10 miliónov eur z celkových 18 miliónov eur. Tento dar je časť zo zisku po zdanení za rok 2023. Výnimku na prevod majetku štátu na iné osoby povolila v stredu vláda.

"Zákon o štátnom podniku umožňuje VV poskytnúť dar zo zisku po zdanení obciam, štátnym podnikom, štátnym rozpočtovým a štátnym príspevkovým organizáciám. Na základe zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby nakladanie s majetkom, ktorý slúži na prevádzkovanie podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti štátneho podniku a ktorého jednotlivá hodnota presahuje sumu 165.900 eur, je podmienené súhlasom vlády SR," vysvetlilo ministerstvo hospodárstva.

Peniaze použije SVP na účely v oblasti životného prostredia, na správu a ochranu povrchových a podzemných vôd, ako aj na komplexnú hydroekologickú činnosť vrátane ekonomicky oprávnených nákladov na neregulované služby vo vodnom hospodárstve vykonávaných vo verejnom záujme. O povolenie výnimky požiadal envirorezort listom ministerstvo hospodárstva. Druhá tranža vo výške osem miliónov eur bude v roku 2025 predmetom samostatného materiálu.

Vláda schválila Akčný plán Národného lesníckeho programu SR na roky 2025-2030

Vláda schválila Akčný plán Národného lesníckeho programu (NLP) SR pre obdobie rokov 2025-2030 "Lesy pre spoločnosť". Materiál na rokovanie vládneho kabinetu predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Akčný plán rozpracováva vládou schválené strategické ciele NLP pre obdobie rokov 2025-2030 v celkovom počte 17 a špecifické ciele v celkovom počte 31 na úroveň opatrení.

"Pri realizácii Akčného plánu Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky pre obdobie rokov 2025-2030 sa predpokladá využitie finančných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2014-2022, Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre obdobie rokov 2023-2027 formou dotácie z rozpočtovej kapitoly rezortu pôdohospodárstva, vlastných zdrojov vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesov, ako aj z rozpočtových kapitol a operačných programov spolupracujúcich rezortov," priblížil agrorezort.

Pri formulovaní jednotlivých opatrení akčného plánu sa podľa MPRV vychádzalo z podrobnej analýzy aktuálneho stavu a vývoja národných politických a spoločensko-ekonomických ukazovateľov, stavu a vývoja lesov a lesníctva na Slovensku, platných národných dokumentov a predpisov súvisiacich s lesníctvom a z analýzy európskych princípov a globálnych vplyvov, ktoré budú realizáciu akčného plánu pre obdobie rokov 2025-2030 limitovať.

"Opatrenia Akčného plánu Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky pre obdobie rokov 2025-2030 a návrh na ich financovanie treba rozumieť ako plán, ktorý sa navrhuje s cieľom zlepšiť súčasnú situáciu v lesnom hospodárstve Slovenskej republiky," dodalo ministerstvo pôdohospodárstva.