BRATISLAVA - Podmienky pri registrácii cirkví a náboženských spoločností sa nezmenia. Národná rada (NR) SR v utorok odmietla opozičnú novelu zákona o slobode náboženskej viery, postavení cirkví a náboženských spoločností. Poslanci za hnutie PS, ktorí úpravu predložili, ňou chceli zaviesť dvojstupňový proces registrácie. Zmenu odôvodňovali potrebou zabezpečiť prístup k právam plynúcim z náboženskej slobody aj menším spoločenstvám, ktoré sú podľa nich v súčasnosti diskriminované.
Navrhovali, aby prvý stupeň registrácie mohla cirkev či náboženská spoločnosť získať pri počte 150 členov a druhý stupeň zase pri počte členov na úrovni minimálne jedného promile celkového počtu obyvateľov SR a nepretržitej činnosti päť rokov v súlade so zákonom. "Podstatou navrhovaného riešenia bolo sprístupnenie práv na zhromažďovanie sa na účel vyznávania náboženskej viery a prístup do verejnoprávnych médií hneď po prvom stupni registrácie. Prístup k právu na príspevok zo štátneho rozpočtu, ako aj niekoľko ďalších práv by subjekty získali až po druhom stupni registrácie," ozrejmili predkladatelia.
archívne video
Legislatívnym návrhom chcelo PS okrem iného tiež zaviesť povinnosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností predkladať každoročne správu o svojej činnosti. Odôvodnilo to potrebou transparentnosti.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím sa pri výpovedi nezabezpečí
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím sa pri výpovedi nezabezpečí vypustením fikcie súhlasu zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý predložila poslankyňa opozičného PS Veronika Veslárová.
"Podľa súčasnej právnej úpravy platí fikcia súhlasu. Znamená to, že pokiaľ zamestnávateľ požiada ÚPSVaR o súhlas s prepustením zamestnanca so zdravotným postihnutím, a úrad v lehote siedmich pracovných dní nevydal rozhodnutie, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým udelil súhlas zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou," vysvetlila predkladateľka.
Táto fikcia súhlasu sa podľa návrhu mala vypustiť a zároveň sa mala predĺžiť lehota na rozhodnutie úradu, a to na 30 pracovných dní. Mala sa tým zabezpečiť osobitná ochrana zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Poslanci neodobrili správu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím
Poslanci Národnej rady (NR) SR nezobrali na vedomie správu o činnosti komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023. Rozhodli o tom v utorkovom hlasovaní. Správu prišla do NR SR predstaviť v minulom týždni komisárka Zuzana Stavrovská. Z dokumentu vyplýva, že v minulom roku doručili na Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím 758 podnetov. Na preskúmanie podali ľudia 64 percent podaní. O poskytnutie poradenstva požiadalo 35 percent. Podnetov na zmenu legislatívy tvorilo jedno percento zo všetkých podaní.
Na úrad komisára prišli podnety na posúdenie, respektíve preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy z rôznych oblastí. Ide o zamestnanosť a kompenzácie, občianskoprávnu a rodinnoprávnu agendu, zdravotníctvo a sociálne poistenie, bezbariérovú prístupnosť, sociálne služby, ako aj starostlivosť o maloletých a vzdelávanie.
Individuálne podnety vybavujú na úrade šiesti právnici v trvalom pracovnom pomere. "To znamená mimoriadnu pracovnú záťaž každého jedného právnika, ktorý musí denne ukončiť komplexné vybavovanie až 3,5 podnetu pri 220 pracovných dňoch," upozornila v správe Stavrovská.
V roku 2023 bolo ukončených 634 podnetov, z toho odložených bolo 92 podnetov. Úrad skonštatoval porušenie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v 18 článkoch dohovoru s celkovým počtom 122 porušení. V roku 2023 na základe posudzovania individuálnych podnetov uložila komisárka 36 nových opatrení na nápravu.
Stavrovská pripomenula, že ľudia so zdravotným postihnutím sa naďalej často stretávajú s diskrimináciou a prekážkami, ktoré im bránia zúčastňovať sa na živote spoločnosti na rovnakom základe ako ostatní. "Bežne sa im napríklad upiera právo na začlenenie do školy a na pracovisko, na nezávislý život v komunite, právo voliť, zúčastňovať sa na športových a kultúrnych aktivitách, požívať sociálnu ochranu, mať prístup k spravodlivosti, súhlasiť s lekárskym ošetrením alebo ho odmietnuť, alebo slobodne vstupovať do právnych záväzkov, ako je otvorenie bankového účtu, dedenie či kúpa nehnuteľnosti," pripomenula v správe.
Poslanci neposunuli do 2. čítania zabezpečenie starostlivosti o osoby s ŤZP
Starostlivosť o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) v prípadoch, keď nemá k dispozícii osobného asistenta, nebude upravená po novom. Zákonodarcovia v utorok neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a ďalších zákonov z dielne opozičnej poslankyne Národnej rady (NR) SR Veroniky Veslárovej (PS).
"Navrhuje sa, aby poberatelia peňažného príspevku na osobnú asistenciu mohli mať poskytovanú domácu opatrovateľskú službu v zmysle osobitného predpisu v rozsahu osem hodín do mesiaca," uviedla predkladateľka. Súčasťou návrhu taktiež bolo, aby osobe s ŤZP mohla byť poskytovaná opatrovateľská služba v domácnosti v rozsahu najviac osem hodín mesačne a súčasne aj peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
Poslanci zaradili na schôdzu návrh o minimálnej mzde aj vetovaný zákon
Do programu aktuálnej 19. schôdze Národnej rady (NR) SR zaradili poslanci návrh novely zákona o minimálnej mzde, ako aj vetovanú novelu zákona o vodách. Rozhodli o tom v utorok. Tieto návrhy by mali prebrať po prerokovaní konsolidačného balíka.
Minimálna mzda by sa podľa návrhu mala zvýšiť na úroveň najmenej 60 percent priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Prvýkrát by sa mala minimálna mzda takto vyrátať pre rok 2026. Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o minimálnej mzde z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Okrem toho sa budú poslanci ešte na tejto schôdzi zaoberať novelou zákona o vodách, ktorú parlamentu vrátil na opätovné prerokovanie prezident SR Peter Pellegrini. Ustanovenie, ktoré sa do vládneho návrhu dostalo v rámci pozmeňujúceho návrhu z výborov, je podľa hlavy štátu s vysokou pravdepodobnosťou v rozpore s Ústavou SR. Ustanovenie sa týka zmeny vlastníctva ciest druhej a tretej triedy, ktoré prechádzajú cez vodné stavby.
Na program schôdze zaradili poslanci aj návrh na vytvorenie skupín priateľstva. Plénum zároveň neodsúhlasilo procedurálny návrh Zuzany Mesterovej (PS), aby sa do programu schôdze zaradil aj opozičný návrh na odvolanie Rudolfa Huliaka (SNS) z postu predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
