VYSOKÉ TATRY - Na Štrbskom Plese chcú vybudovať nový parkovací dom. Na tlačovej konferencii vo Vysokých Tatrách o tom informoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Rezort zároveň vyčlení prostriedky na sanáciu škôd po zosuve v Monkovej doline v Belianskych Tatrách s tým, že práce si podľa odhadov vyžiadajú 580.000 eur.
Nový parkovací dom chcú postaviť na ploche vo vlastníctve Správy Tatranského národného parku (TANAP) v blízkosti Nového Štrbského plesa. Starosta Štrby Michal Sýkora víziu riešenia statickej dopravy v jednom z centier cestovného ruchu v Tatrách víta. "Neďaleko bude kruhový objazd, Správa TANAP-u tam má pozemky s veľkosťou viac ako 7-tisíc štvorcových metrov, ktoré sú už aj v územnom pláne," uviedol minister. Avizoval, že vlastníkom parkovacieho domu bude práve Správa TANAP-u, ktorá bude mať z tejto činnosti aj príjem do rozpočtu.
Konkrétnu vizualizáciu s časovým harmonogramom a výškou nákladov plánuje rezort podľa ministra odprezentovať po lete. Taraba dodal, že v rámci TANAP-u majú vytypovanú ešte jednu lokalitu, kde by parkovací dom mohol v budúcnosti vyrásť. Taraba tiež prezentoval že v súčasnosti už na Štrbskom Plese budujú aj nové verejné sociálne zariadenia pre návštevníkov.
Podľa ochranárov už výstavba prekročila únosnú mieru
Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les tvrdí, že v prípade, ak pôjde o záber doteraz nezastavanej plochy, je výstavba parkovacieho domu veľký problém. "Výstavba na Štrbskom Plese už dávno prekročila únosnú mieru. Celkovo však Štrbské Pleso potrebuje v prvom rade výrazne zmenšiť dopravné zaťaženie osobnými automobilmi vybudovaním záchytného parkoviska v podhorí a posilnením verejnej dopravy - napríklad elektrických vlakov a elektrických autobusov," skonštatoval. Dodal, že okolie Štrbského plesa pokrývajú hektáre asfaltových parkovísk a ešte ďalej zhoršovať tento stav podľa neho neprichádza do úvahy. "Vyberať poplatok za parkovanie a investovať ho do rozvoja parku môže Správa TANAP-u aj v podhorí," dodal.
Ministerstvo vyčlení prostriedky na sanáciu škôd po zosuve v Monkovej doline
Minister potvrdil, že chodník po zosuve v Monkovej doline v Belianskych Tatrách je úplne zničený a zrejme budú v oblasti hľadať iné možnosti na vytvorenie novej trasy. V lokalite minulý týždeň zahynuli dve turistky, keď sa po silnej búrke masa kameňov a blata zosunula na altánok, kde sa skrývalo 16 turistov.
Minister uviedol, že bude nevyhnutné realizovať výkopové a stabilizačné práce vodných tokov, odstrániť dreviny a pne v prvom až štvrtom stupni ochrany. Ráta sa tiež s výstavbou približne piatich mostných objektov a prístreška na bezpečnom mieste. Práce bude podľa vicepremiéra primárne zabezpečovať Slovenský vodohospodársky podnik a výdavky budú hradené z rozpočtovej kapitoly MŽP. Dolina ostáva aj naďalej neprístupná a zrejme sa to v tomto roku už nezmení.
Ján Slivinský zo Správy TANAP-u uviedol, že odtrhnutie vzniklo v bezzásahovom území, kde boli suché stromy s odumretým koreňovým systémom. "Ďalej to naberalo na sile, v žľabe popadané suché stromy urobili hrádze, ktoré sa následne pod ťarchou vody a zeminy pretrhli a to sa rútilo dole na altánok. Je to dôsledok toho, že sme neboli vypočutí v minulosti, keď sme upozorňovali, že vyhlasovanie obrovských bezzásahových území bez zvažovania dôsledkov sa nám môže vypomstiť, a to sa aj stalo," skonštatoval. Tri štvrtiny územia TANAP-u sú podľa neho ohrozené veľmi silnou potenciálnou eróziou.
Masívna výsadba zmiešaných rezistentných lesov
Taraba avizoval, že v TANAP-e pribudnú nové turistické značenia. Envivorezort v súčasnosti aktívne rokuje s hlavnými prevádzkovateľmi turizmu v národnom parku s cieľom zosúladiť marketingovú stratégiu. Envirorezort chce bojovať aj s kvalitou lesov, ktorá sa podľa Tarabu znižuje nielen v TANAP-e, ale aj v ostatných národných parkoch. "Správy OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), ale aj naše vlastné poznatky hovoria jasnou rečou. Slovenské monokultúrne smrekové lesy trpia, vysychajú a miznú nám pred očami," upozornil minister. Avizoval, že spustí projekt výsadby zmiešaných rezistentných lesov podľa odporúčaní odborníkov.
Ochranári sa obávajú veľkoplošného výrubu
Iniciatíva My sme les považuje za neakceptovateľné a zavádzajúce prezentovať bezzásah v chránených lesoch ako príčinu nešťastia v Monkovej doline a využívať ju na obhajovanie zásahov v národných parkoch, v ktorých má na väčšine plochy platiť bezzásahový režim. Masívne vysádzanie zmiešaných lesov má podľa Kameniara zmysel, avšak len za predpokladu, že sa tak bude diať mimo národných parkov a rezervácií.
Iniciatíva sa obáva, že v skutočnosti pôjde o veľkoplošný výrub, "ktorý musí vysádzaniu predchádzať a je zároveň veľkým biznisom". "Bez ľudských zásahov vyvíjajúci sa les je miliónmi rokov evolúcie zdokonaľovaným prostredím, ktorého časti sú komplexne prepojené. Čím väčší zásah zo strany človeka, tým väčšie vychýlenie tohto samoregulujúceho sa systému," objasnil Kameniar.
Podpredsedníčka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová (PS) dodala, že Taraba spolu so štátnym tajomníkom MŽP Filipom Kuffom ochrane prírody vôbec nerozumejú. "Najväčšiu ranu v minulosti Tatrám zasadila práve kombinácia chýbajúcej elementárnej znalosti problematiky a bočných záujmov. Hovoria o odbornosti, no väčšinu odborníkov si z rezortu vyhnali. Všetkými svojimi aktivitami pripravujú pôdu pre rozsiahle holoruby, presadzujú zastaralé a babrácke spracovanie kalamít. Hovoria o obnove, ale chystajú ťažbu," skonštatovala poslankyňa.
