BRATISLAVA – Kresťanskí demokrati sa s najväčšou pravdepodobnosťou pridajú k liberálom a Lex atentát napadnú na Ústavnom súde SR a na Európskom súde pre ľudské práva. Prekáža im obmedzenie práva zhromažďovať sa. Naopak, zákaz organizovania demonštrácií pred bydliskami politikov vítajú. Aj keď Ústavný súd rozhodol, že rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, či znižovanie trestov je v súlade s Ústavou SR, sú presvedčení, že ich protesty mali zmysel. Naďalej si myslia, že novela trestného zákona je nespravodlivá. Aj o týchto témach sme sa zhovárali s poslancom a podpredsedom KDH Mariánom Čaučíkom.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti oznámil, že pri atentáte na predsedu vlády došlo k zmene právnej kvalifikácie stíhaného skutku na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Čo to znamená?
- Priznám sa, že si úplne neviem predstaviť, čo to znamená. Zaujíma ma, čo generálny prokurátor a orgány činné v trestnom konaní našli, že skutok takto prekvalifikovali. Očakávam, že rétorika koalície bude oveľa tvrdšia. Naozaj by sme boli radi, keby bol atentát na premiéra vyšetrený. Tento skutok sa nikdy nemal stať. Chceli by sme vedieť, čo tomu predchádzalo a aký je kontext.
Poznáme rozhodnutie ústavného súdu pri novele trestných kódexov. Väčšina novely trestných kódexov je v súlade s Ústavou SR. Nesúlad sa týka ustanovení o treste prepadnutia majetku, prechodných ustanovení súvisiacich s premlčaním a iné. Ste spokojní?
- Rozhodnutie akceptujeme. Nič iné nám nakoniec ani neostáva. Myslíme si, že celá novela trestného zákona bola obsahovo veľmi zlá. Sčasti s tým nesúhlasí ani ústavný súd. Podľa nás novela išla proti duchu spravodlivosti a lepšiemu nastaveniu systému. Taká veľká a rozsiahla novela sa mala pripravovať dlhšie a nie schváliť v skrátenom legislatívnom procese. Skrátené legislatívne konania zažívame veľmi často. Aj preto boli protesty. Naďalej si myslíme, že novela trestného zákona zhoršuje situáciu pre spravodlivosť na Slovensku. Nemôžeme za tým nevidieť snahu vlády, aby svojich ľudí takýmto spôsobom vyvinila z vecí, ktoré boli v minulosti problematické.
Vyslovenie nesúladu s ústavou sa netýka zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry či zmien pri trestných sadzbách, hraniciach škôd pri majetkovej trestnej činnosti. Protiústavný nebol ani proces prijímania legislatívy. A to sú presne tie body, pre ktoré boli protesty na námestiach, ktoré ste organizovali spolu s ďalšími stranami opozície. Boli protesty zbytočné?
- Nie, neboli. Bola to kombinácia vecí, na ktoré sme upozorňovali a hovorili sme, že bude problém so spravodlivosťou. Jednak voči ľuďom, kde už boli začaté konania v minulosti, ale aj zahltenie súdov a orgánov činných v trestnom konaní. Toto len zhoršilo situáciu. Ústavný súd hodnotí vecí, či sú, alebo nie sú v súlade s Ústavou SR. No nevyjadruje sa k spravodlivosti. My si naďalej myslíme, že novela trestného zákona nie je dobrá.
Poďme k lex atentát, ktorý sa schválil v skrátenom legislatívnom konaní. Poslanec SaS Juraj Krúpa avizoval, že lex atentát napadnú na ústavnom súde aj na Európskom súde pre ľudské práva. Pridáte sa aj vy? Bude parlamentná opozícia ťahať za jeden povraz?
- Pravdepodobne sa pridáme. Budeme s nimi hovoriť o obsahu podania.
Čo považujete za sporné body, ktoré vám vadia a mali by byť podľa vás v rozpore so slovenskou ústavou a s európskou legislatívou?
- Zákon obmedzuje slobodu zhromažďovať sa. Takúto slobodu považujeme za jeden z najväčších výdobytkov demokracie. Veď aj sviečková manifestácia a Nežná revolúcia boli zakázané, ale vďaka nim sme získali slobodu a máme na Slovensku demokraciu. Je to veľmi citlivá téma, kde by sme nechceli, aby sa do toho zasahovalo. Druhá vec, s ktorou sme mali problém bola renta pre premiéra Fica. V každom prípade chcem zdôrazniť, že atentát sa nemal stať a potrebujeme na neho adekvátne reagovať. No myslíme si, že s tým, s čím prišla vláda ešte aj v skrátenom legislatívnom konaní, neodpovedá adekvátne na to, čo sa stalo a nezabráni to tomu, aby sa niečo také opäť stalo. V KDH by sme chceli, aby si vládna koalícia sadla s opozíciou okolo okrúhleho stola a počkala na závery vyšetrenia. Potom nájdeme adekvátnu odpoveď a aj legislatívnu, čo by sa malo prijať. Bolo to šité horúcou ihlou a možno len chceli schváliť rentu pre premiéra.
Doživotná renta nielen pre exprezidentov, ale aj pre predsedu parlamentu a premiéra, ak v úrade strávia viac ako dve volebné obdobia. Zvýšená ochrana lídrov parlamentnej opozície, lepšia ochrana ústavných činiteľov a ich obydlí, zákaz protestov pred domami politikov či iných ľudí v súvislosti s výkonom ich povolania, zákaz protestov v tesnej blízkosti parlamentu a úradu vlády.
- Nie je to zákaz. Je to obmedzovanie zhromažďovania. Protesty pred domami politikov?! S tým by sme súhlasili. Naozaj si myslíme, že politici sú ľudia a majú právo na svoje súkromie. Žijú tam so svojou manželkou a deťmi. To nie je v poriadku, aby niekto chodil demonštrovať, skandovať a kričať pred ich domy. Niekedy sa protesty aj zvrhnú a odznejú výkriky, ktoré by nemal zažiť žiaden politik. Hoci politici by mali vedieť prijať vyššiu mieru kritiky, ale ich rodina nemá prečo byť vystavená takýmto útokom. S týmto by sme súhlasili.
Ďalej sa tiež dozviete:
- Príjme KDH pozvanie k prezidentovi za okrúhly stôl?
- Je členom výboru pre životné prostredie. Sú medvede na Slovensku premnožené?
- Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR sa dohodlo s opozičným KDH na zmene zákona, ktorý rieši odstrel medveďa mimo správneho konania. Zákon bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní. Nedala sa situácia riešiť inak ako novelou zákona o ochrane prírody, ktorou sa mení aj zákon o civilnej ochrane?
- Poslanec Alojz Hlina tvrdí, že je výrazom našej neschopnosti, keď medveďa nevieme vyriešiť inak, len tak, že ho vrazíme medzi zemetrasenie a pandémiu. Prečo sa medvede neriešili v zákone o poľovníctve?
- Je spokojný s politikou, ktorú robí KDH v opozícií? Sú dostatočne razantní?
Odpovede aj na tieto otázky nájdete vo videorozhovore TU
