PREŠOV – Nie je to diskriminačné! Bratislavský súd koncom júla tohto roku rozhodol, že v prešovskej nemocnici sa nepreukázalo oddeľovanie rómskych rodičiek do „špeciálnych izieb“, kde boli iba rómske ženy. Na zlé zaobchádzanie s rodičkami z etnika poukázali viaceré ľudskoprávne organizácie, ale aj ombudsmanka Mária Patakyová. O čo sa však opiera bratislavský súd?
Ešte v roku 2017 vydali ľudskoprávne organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva spolu s Centrom pre reprodukčné práva rozsiahlu správu poukazujúcu na rozdielne poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre rodičky z rómskeho etnika. Ide pritom o problém, na ktorý poukazujú organizácie už viac, ako 20 rokov. Rovnaký problém opisuje aj verejná ochrankyňa ľudský práv Mária Patakyová vo svojej minuloročnej správe. Podľa slov organizácií totiž nemocnice diskriminačne zaobchádzajú s Rómkami, ktoré prišli rodiť, pričom ich majú segregovať do tzv. rómskych izieb. Celá vec sa dostala až na súd. O prípade rozhodoval Okresný súd Bratislava III.. Ten však v rozsudku uviedol, že žiadne podozrenie z diskriminácie či segregácie rómskych mamičiek nevidí. Informuje o tom portál Korzár.
Archívne VIDEO Dokument o pôrodoch na Slovensku
V správe pritom viaceré rómske ženy opisujú, aké praktiky zo strany lekárov zažili. Údajne sa k nim lekári správali povýšenecky, nechali ich trpieť, kričali po nich a nadávali im. „Nemocničný personál sa nespráva k rómskym ženám príliš dobre, lebo keď máme špinavé po pôrode plachty, nechcú nám ich vymeniť, ani vôbec nevymenia, až kým v podstate nejdete preč. Aj keď požiadate, tak nevymenia. Jasne dávajú najavo, že nenávidia Rómov. Že to sú Rómovia, že sú odpadky, že Rómovia sú špinaví. Oni to aj hovoria, že Rómovia sú špinaví, smradľaví a ešte rôzne sprosté veci,“ povedala svoje skúsenosti Viola. Rovnako poukázala na skúsenosť so segregáciou Rómiek na izbách.
„Rómky majú iba dve izby, kde sú čisto Rómky a biele majú viac izieb a možno dve sú na izbe. Rómky majú štyri postele v jednej izbe a v tej druhej je šesť až osem postelí. Keď ich je viac Rómiek, tak ich dávajú na chodbu na lehátka... alebo sa ešte opýtajú Rómiek, či nechcú niekoho ku sebe. Na jednej posteli by boli dve, ale po pôrode je žena bolestivá, tak samozrejme nechce, a tak spia na chodbe na lehátkach,” povedala a pokračovala.
„Tiež toto, že máme osobitnú jedáleň, tak by som povedala, že inde jedia Rómky a inde biele. Cítili sme sa segregovane, tak by som povedala, diskriminovane, pretože Rómkam nechcú izby upratovať, majú tam špinu, bordel v kúpeľni, v izbe špinavá podlaha, okná špinavé. Je to tam hrozné. A po pôrode, čo tam má byť čisto a tam je hrozne... Cítila som sa veľmi zle s tým, že aj tak sa správali, že sme boli strašne veľa na izbe, tam sa nedalo dýchať, nedalo sa tam kúpať. Poriadne nič sa nedalo. Vnímam to tak, že robia s nami ako so psami, že proste vyhadzujú Rómky a biele majú veľa miesta, čistotu a dve postele na izbe," uviedla Viola, ktorá sa prioritne sťažovala na nedostatok miesta a zlú hygienu. Podľa jej slov dokonca mamičky nemajú deti na izbe, lebo tam nie je dostatok miesta. Zlú skúsenosť majú aj s laktačnými poradkyňami.
Mnohé ženy tiež podrobne popísali, aké negatívne dopady na ne mala segregácia a skutočnosť, že boli umiestnené v izbách určených len pre Rómky. Napríklad aj Marianna. „Nemali miesta, tak chceli, aby so mnou jedna spala na jednej posteli. Po cisárskom ju tam doniesli na izbu na moju posteľ a ja pozerám, že teraz že čo, a sestrička, že ona bude tu pri vás spať. Ja hovorím: V žiadnom prípade! Kde ste to videli, že ja budem [takto] spať?‘... Začala som tam kričať, hádať sa. No tak potom ju zobrali a dali jej posteľ na chodbu. Normálne posteľ na chodbu pri našich dverách!“ rozčuľovala sa.
Ešte v roku 2013 podala Poradňa pre občianske a ľudské práva žalobu na Fakultnú nemocnicu s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove. A to vzhľadom na výpovede viacerých rómskych mamičiek. Po dlhých deviatich rokoch však súd rozhodol, že segregáciu v danej nemocnici nevidí. Súdu na základe rozsudku prekážalo, že dvaja z troch svedkov nevypovedali o vlastnej skúsenosti, ale o skúsenosti, ktorú zažil ich rodinný príslušník. Sudkyňa Katarína Mikulčíková sa pritom opierala aj o svedectvá lekárov z prešovskej nemocnice, ktorí tvrdili, že rómske ženy umiestňovali do izieb podľa voľných miest a nie na základe etnicity, prípadne, že sa snažili vyjsť v ústrety žiadostiam niektorých rómskych žien, ktoré požadovali byť na izbe len s Rómkami alebo, naopak, žiadostiam nerómskych žien, ktoré nechceli byť na izbe so ženami z etnika.
Archívne VIDEO Dokument o pôrodoch na Slovensku
Z toho dôvodu Mikulčíková rozhodla, že umiestňovanie rómskych rodičiek do tzv. „rómskych izieb“ nemuselo byť cielené a v rozsudku jasne píše, že prítomnosť týchto žien na jednej izbe nestačí na to, aby sa dalo hovoriť o ich segregácii. "Ich umiestnenie na oddelených izbách môže byť odôvodnené zdravotným stavom pacientok, obsadenosťou oddelenia aj tým, či ženy samy neuprednostnili pobyt na izbe s inými rómskymi ženami," konštatoval súd. Iný názor má však advokátka Vanda Durbáková, ktorá poradni v žalobe zastupovala. „Z praxe viem, že súdne rozhodnutia sú často poznačené rasovými predsudkami, ktoré nie sú v našej spoločnosti ojedinelé. Tento rozsudok nie je výnimkou. Aj v tomto prípade dal súd väčšiu váhu výpovediam lekárskeho personálu ako výpovediam samotných rómskych žien, ktoré túto prax potvrdzovali,“ povedala.
