BRATISLAVA - Súčasný nevyhovujúci stav štátnych archívov môže viesť k nenahraditeľným stratám archívnych dokumentov, teda aj k stratám jedinečných informácií. Z hľadiska kultúrnych hodnôt ich fyzický zánik predstavuje nevyčísliteľnú škodu. Ministerstvo vnútra (MV) SR na to upozornilo v Stratégii ochrany archívnych dokumentov na roky 2022 - 2026, ktorý v stredu schválila vláda.
Súčasný stav štátnych archívov si podľa rezortu vyžaduje urýchlené systémové opatrenia a investičné zabezpečenie, nielen na úrovni MV SR, ale najmä na úrovni vlády. "Iba tak Slovenská republika naplní ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrenia na realizáciu Deklarácie Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva a záväzky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných zmlúv," skonštatoval.
S cieľom záchrany archívneho dedičstva a rozvoja štátnych archívov navrhuje stratégia ako priority digitalizáciu štátnych archívov, ich modernizáciu a modernizáciu procesu konzervovania a reštaurovania archívnych dokumentov. Strategické ciele a na ne nadväzujúce opatrenia majú slúžiť ako podklad a sú rozpracované v rámci Národnej koncepcie rozvoja štátnych archívov s výhľadom do roku 2028, ktorá obsahuje aj finančné náklady na realizáciu opatrení.
Do zoznamu chránených území Natura 2000 sa doplní 97 lokalít
Do zoznamu chránených území Natura 2000 sa doplní 97 lokalít s celkovou výmerou 10.195 hektárov. Na 50 percentách výmery dôjde k zvýšeniu stupňa ochrany oproti súčasnému stavu. Vyplýva to z návrhu, ktorým sa ustanovuje doplnok národného zoznamu území európskeho významu. Vláda ho schválila na stredajšom online zasadnutí.
Najvyšší podiel doplnených území budú trvalé trávne porasty, 6800 hektárov, s výskytom kosných lúk, ktoré sú cenným biotopom európskeho významu. "Na Slovensku sa zachovali vďaka ich nepretržitému obhospodarovaniu zo strany vlastníkov či užívateľov pozemkov. Zaradenie do území európskeho významu je predpokladom pre pokračovanie pasenia či kosenia na týchto pozemkoch aj do budúcnosti," poukázal envirorezort v materiáli.
Lesné pozemky budú tvoriť 1524 hektárov. Aj v tomto prípade je prioritou zachovanie súčasného využívania pozemkov. Bezzásahové územie, čiže piaty stupeň ochrany, navrhuje ministerstvo životného prostredia na výmere 42 hektárov. Na ôsmich hektároch budú jemnejšie spôsoby starostlivosti o les, a to štvrtý stupeň ochrany.
Vodné plochy budú na ploche 1226 hektárov a predovšetkým na úsekoch riek s dobrými podmienkami pre druhy rýb a mihúľ európskeho významu. "Keďže nie sú súčasťou národnej sústavy chránených území, došlo tu k zvýšeniu stupňa ochrany, prevažuje najnižší možný - druhý stupeň," vysvetlil envirorezort.
Schválenie doplnenia zoznamu chránených území je krokom pre splnenie záväzkov Slovenska ako členského štátu Európskej únie (EÚ) podľa smernice o biotopoch. Odstrániť sa tak majú nedostatky vytýkané zo strany Európskej komisie a predísť žalobe na Súdny dvor EÚ. Momentálne zoznam území Natura 2000 pozostáva zo 642 lokalít s celkovou výmerou 615.261 hektárov.
Vláda schválila aj víziu rozvoja rómskej kultúry, jazyka a podpory identity
Vláda schválila Víziu rozvoja rómskej kultúry, jazyka a podpory identity a akčný plán na roky 2022 až 2024. Stratégia definuje smerovanie verejných politík so zámerom dosiahnutia väčšieho pokroku v oblasti rovnosti a začleňovania Rómov. Kladie si viaceré ciele. Na rokovanie vlády ju predložilo Ministerstvo kultúry (MK) SR.
"Dlhodobo sú verejné politiky v tejto oblasti smerované do štyroch prioritných oblastí - zamestnanosť, vzdelávanie, zdravie a bývanie. Prierezovými témami, na ktoré sa kladie dôraz, sú nediskriminácia a zintenzívnenie intervencií v boji s protirómskym rasizmom, ako aj aktivity smerujúce k pozitívnemu ovplyvneniu verejnej mienky," píše sa v predloženom materiáli. Globálny cieľ stratégie spočíva v rozvoji rómskej národnostnej identity a podpore realizácie práv Rómov ako národnostnej menšiny s osobitným zreteľom na ich jazykové práva.
Stratégia pomenúva aj viaceré čiastkové ciele. Medzi nimi podporu rómsku kultúru prostredníctvom stabilizácie a rozvoja inštitúcií venujúcich sa jej, podporovať rómske umenie a umelcov, ale aj rómske médiá a médiá pre Rómov vrátane presadzovania obrazu rómskej národnostnej menšiny vo verejnom priestore. Cieľom v tejto oblasti je tiež podporiť rozvoj a uchovávanie rómskeho jazyka a posilniť povedomie o menšinových právach.
Vláda schválila zonáciu Muránskej planiny
Vláda v stredu schválila zonáciu Národného parku Muránska planina. Jeho výmera sa zníži zo súčasných 20.338 hektárov na 18.516 hektárov. Dôjde k zvýšeniu výmery bezzásahového územia s piatym stupňom ochrany na 7621 hektára.
Výmera ochranných pásem planiny bude 13.002 hektárov. Muránska planina sa po úprave hraníc prekrýva s 21 existujúcimi územiami národnej sústavy chránených území. Celková výmera týchto maloplošných chránených území predstavuje 3003 hektára. "Po schválení zonácie národného parku budú maloplošné chránené územia v národnom parku zrušené. To sa nevzťahuje na jaskyne, ktoré sa nachádzajú na území národného parku a ochranného pásma," skonštatovalo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v predloženom materiáli.
Predmetom ochrany je 39 biotopov európskeho významu a národného významu, biotopy 59 chránených rastlín, biotopy 36 chránených živočíchov a 19 druhov vtákov a vybrané abiotické javy, uviedlo MŽP. V ochrannom pásme sa budú podľa rezortu nachádzať dve prírodné rezervácie Zdychavské skalky a Homoľa. Bude v nich platiť štvrtý stupeň ochrany. Prírodná rezervácia Homoľa bude vyhlásená samostatným nariadením vlády. Rovnako budú nariadeniami vlády vyhlásené aj ďalšie tri chránené územia, priblížil.
Nariadenie vlády má prispieť k plneniu záväzkov vyplývajúcich z členstva v Európskej únii, ako aj ku konaniu, ktoré vedie Európska komisia voči SR vo vzťahu k územiam európskeho významu. Vyriešiť sa tým majú aj výhrady, ktoré identifikovala Komisia v žalobe voči Slovensku vo veci nedostatočnej ochrany biotopov hlucháňa hôrneho. "Muránska planina je významnou súčasťou jadrovej časti populácie tohto druhu," poukázalo MŽP v materiáli.
Osvetlenie a chodník v podhradí Starej Ľubovne
Stará Ľubovňa dostane vyše 72.756 eur na vybudovanie osvetlenia a dlažbového chodníka v podhradí mesta a na zhotovenie pamätných mincí pri príležitosti konania III. slovensko – poľských medzivládnych konzultácií. Vláda o tom rozhodla v stredu počas online rokovania.
Cieľom je čiastočné financovanie vybudovania nevyhnutnej infraštruktúry pre zaistenie bezpečnosti návštevníkov pamiatok a estetické zhodnotenie priestoru so zachovaním historického rázu okolia. Súčasne vyčlenili aj financie na poskytnutie prostriedkov na vyhotovenie pamätných mincí pri príležitosti konania slovensko – poľských medzivládnych konzultácií. Minister financií SR Igor Matovič (OĽANO) má financie pre mesto Stará Ľubovňa zo zdrojov kapitoly Všeobecná pokladničná správa vyčleniť do konca augusta.
Koordinačné postavenie rady vlády SR pre vedu a techniku sa posilní
Koordinačné postavenie Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie sa má posilniť. Vytvoriť sa má aj výkonný aparát, ktorý bude pripravovať strategické a analytické materiály a na technickej úrovni zabezpečovať koordináciu politík. Vyplýva to z návrhu štatútu Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie, ktorú v stredu schválil vládny kabinet počas online rokovania.
Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie je stálym odborným, poradným, iniciatívnym a koordinačným orgánom vlády SR a má zabezpečovať medzirezortnú koordináciu v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. "V systéme riadenia politík výskumu vývoja a inovácií, ktoré sú kompetenčne spravované viacerými ministerstvami, aktuálne absentuje silná výkonná zložka, ktorá by pripravovala strategické a analytické materiály a na technickej úrovni zabezpečovala koordináciu politík," uvádza sa v predloženom materiáli.
Vo vzťahu k ministerstvám sa navrhuje zastúpenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva financií SR a Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR ako nositeľov politiky výskumu, vývoja a inovácií. Súčasťou predsedníctva rady bude aj Úrad vlády SR. Ďalšími členmi rady budú medzinárodne uznávaní nezávislí experti na výskum, vývoj, inovácie, technologický transfer a finančné nástroje, vymenúvaní individuálne bez ohľadu na príslušnosť k primárnej pracovnej organizácii, na základe nominácií.
Súčasne sa navrhuje ustanoviť výkonnú jednotku v podobe sekretariátu ako odborného útvaru štátnej správy s hlavnou koordinačnou, analytickou, metodickou a komunikačnou kompetenciou pre tvorbu politík v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. "Cieľom aktivít sekretariátu je zvýšenie výkonnosti domáceho výskumného, vývojového a inovačného prostredia a maximalizácia jeho pozitívnych finančných a nefinančných prínosov pre udržateľný rast a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky naprieč jednotlivými kompetenčne zodpovednými ministerstvami," dodáva sa v predloženom materiálu z dielne Úradu vlády SR.
