Poslanci Národnej rady odmietli návrhy o dekriminalizácii marihuany a redefinícii znásilnenia

Valášek navrhoval zrušiť tresty za marihuanu pre vlastnú spotrebu do výšky 60-násobku obvyklej jednorazovej dávky. V ďalšom návrhu novely Trestného zákona chcel zmeniť súčasnú definíciu znásilnenia tak, aby sa každá forma sexuálneho styku alebo iná sexuálna aktivita, ku ktorým došlo bez súhlasu zúčastnených osôb, považovali za znásilnenie. Chcel tiež upraviť trestnú sadzbu, ktorá sa mala líšiť podľa spôsobu, akým bolo znásilnenie vykonané. Navrhoval aj zjednotenie dvoch paragrafov, čo by umožnilo zadefinovať novú samostatnú skutkovú podstatu prečinu sexuálneho obťažovania.

V novele zákona o sociálnom poistení chcel poslanec zaviesť mechanizmus zdieľania dôchodkových práv pre osoby, ktoré sa spoločne starajú o výchovu a realizujú starostlivosť o nezaopatrené dieťa. Novelou tiež chcel Valášek dosiahnuť "zabezpečenie výkonu ústavne garantovaného práva na neznižovanie dôchodkových nárokov počas obdobia starostlivosti o dieťa".

Novela mala zaviesť nové nastavenia vymeriavacieho základu pre platenie príspevkov na dôchodkové poistenie. Osoba by mala vymeriavací základ zhodný s vymeriavacím základom, z ktorého jej bola vypočítaná dávka materskej, minimálne však na súčasne platnej úrovni vo výške 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Ani tento návrh poslanci neschválili.

Prístup VŠ k financiám z Fondu na podporu umenia by sa mohol zlepšiť

Prístup verejných vysokých škôl (VŠ) k finančným prostriedkom poskytovaným prostredníctvom Fondu na podporu umenia by sa mohol zlepšiť. Vyplýva to z novely zákona o Fonde na podporu umenia, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania. Novelu predložili poslanci opozičného Smeru-SD Dušan Jarjabek a Jozef Habánik.

V pôvodnom zákone navrhujú poslanci upraviť oblasť, ktorá hovorí o tom, že fond môže ako podmienku poskytnutia dotácie určiť povinnosť žiadateľa písomne preukázať, že má na financovanie projektu, na ktorý sa finančné prostriedky požadujú, zabezpečené spolufinancovanie z vlastných alebo iných zdrojov. V zmysle novelizácie by sa podmienka zabezpečenia spolufinancovania z vlastných alebo iných zdrojov nemusela vzťahovať na verejné vysoké školy. Účinnosť legislatívnej zmeny navrhujú od 1. apríla 2022.

Ministerstvá uvoľnia 4,1 milióna eur pre športové kluby

Športové kluby majú dostať 4,1 milióna eur na pokrytie výpadku príjmov, vyčleniť ich má Ministerstvo financií (MF) SR a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR. Na stredajšej tlačovej konferencii o tom informoval poslanec Národnej rady (NR) SR a splnomocnenec vlády pre mládež a šport Karol Kučera (OĽANO).

"Som rád, že sme našli s ministerstvom financií, ministerstvom školstva a so spoločnosťou Tipos rozumné riešenie, ktoré pomôže zachovať úroveň financovania v rozsahu, s ktorým zväzy počítali. Konkrétne ide o poskytnutie 2 miliónov eur z ministerstva financií a 2,1 milióna eur z ministerstva školstva," priblížil Kučera.

Ministerstvá podľa jeho slov poskytujú tieto peniaze najmä na sanáciu výpadku príjmov športových zväzov za posledný štvrťrok roku 2021, ktorý vznikol pre nižší výber odvodu za výherné žreby. Tento krok ocenili aj poslanci Richard Nemec (OĽANO) a Radovan Sloboda (SaS).

Nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu neuspeli s legislatívnymi návrhmi

Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR Tomáš Taraba, Štefan Kuffa, Ján Podmanický a Filip Kuffa neuspeli so svojimi dvoma predloženými novelami. Plénum ich v stredajšom hlasovaní odmietlo.

Novelou školského zákona chceli zakázať v školách "prezentácie a výučbu sexuality propagujúcej homosexualitu, zmenu pohlavia alebo odchýlku od rodovej identity určenej pri narodení". Zmenou zákona o štátnych symboloch SR a ich používaní zas chceli docieliť, aby bolo zakázané na budovách a v budovách štátnych orgánov či inštitúcií, vrátane sídla verejného ochrancu práv, ktoré sa zo zákona označujú štátnymi symbolmi, vyvesovať symboly viažuce sa na niektorú ideológiu.

Envirofond by mal mať jednoduchší proces poskytovania dotácií

Envirofond by mal mať jednoduchší a prehľadnejší proces poskytovania dotácií. Začiatkom každého roka by mal zverejniť zoznam činností, ktoré podporí, aby záujemcovia vedeli, kedy môžu podávať svoje žiadosti o dotácie. Vyplýva to z novely zákona o Environmentálnom fonde (EF), ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Zvýšiť by sa podľa novely mali aj prostriedky na správu fondu do výšky troch percent z jeho ročného príjmu.

EF by mal každý rok zverejniť špecifikácie na predkladanie žiadostí do 31. marca. "Súčasne budú jednotlivé špecifikácie činností zverejňované samostatne a nie ako jeden dokument pre všetky činnosti, ako to bolo doteraz, v dôsledku čoho budú jednotlivé špecifikácie pre žiadateľov prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie," uviedol v materiáli rezort životného prostredia, ktorý novelu predložil.

Zvýšenie prostriedkov na správu EF má podľa ministerstva skvalitniť činnosť fondu. Zabezpečiť by sa malo zriadenie elektronickej schránky. Tá by mala umožniť elektronické podávanie žiadostí o poskytnutie financií z rozpočtu EF. Rezort uvádza, že pre ďalšie pôsobenie fondu je potrebná elektronická komunikácia so žiadateľmi vrátane automatizovaného spracovávania a vyhodnocovania podaných žiadostí o podporu. Envirofond by mal tiež zvýšiť kontroly a preverovanie žiadostí.

"Navrhované zmeny by mali zabezpečiť vyššiu ochranu prostriedkov z Environmentálneho fondu pred ich zneužitím v rozpore s prioritami a cieľmi stratégie štátnej environmentálnej politiky," tvrdí ministerstvo. Novelou by sa mali podporiť obce, ktoré katastrálnym územím zasahujú do národných parkov. Podpora by mala byť zameraná na modernú a ekologickú infraštruktúru, zníženie svetelného znečistenia, spracovanie rozvojových dokumentov a štúdií, informačné centrá zamerané na ochranu národných parkov, formy turizmu a environmentálneho vzdelávania, praktickú starostlivosť a manažment chránených častí prírody a krajiny.

Ministerstvo životného prostredia SR v materiáli pripomína, že zmenou kategorizácie z hospodárskych lesov na lesy osobitného určenia prídu obce o výpadok príjmov z dane z nehnuteľnosti. Výpadok by tak mohol byť sanovaný podporou, skonštatovalo.

Vojenské spravodajstvo zaznamenalo v roku 2020 nárast presunu hrozieb do kyberpriestoru

Vojenské spravodajstvo (VS) v roku 2020 zaznamenalo stúpajúci trend presunu hrozieb do informačného a kybernetického priestoru. Zachytilo tiež častejšie a intenzívnejšie kybernetické útoky a vplyvové operácie s cieľom polarizovať spoločnosť a oslabiť legitimitu štátnych inštitúcií, a to aj v súvislosti s protipandemickými opatreniami. Vyplýva to zo správy o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2020, ktorú v stredu odobrili poslanci Národnej rady (NR) SR.

Pred poslancov prišiel správu v stredu dopoludnia počas neverejnej časti schôdze predstaviť minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO). O jej zverejnení a obsahu informovala hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková. V oblasti kybernetickej bezpečnosti zaznamenalo Centrum pre kybernetickú obranu SR Vojenského spravodajstva viacero pokročilých kybernetických kampaní. Príkladom je globálna kampaň realizovaná skupinou KIMSUKY, ktorá je spájaná s činnosťou vojenskej spravodajskej služby Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Jej cieľom bola krádež citlivých informácií z prostredia vývoja a výskumu vojenskej techniky.

Správa konštatuje tiež nárast aktivít cudzích spravodajských služieb na území SR, pričom v roku 2020 to boli najmä spravodajské služby Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky. Išlo o snahu zvyšovať vplyv a podkopávať dôveru v politický systém SR a dôveryhodnosti voči EÚ a NATO či získavanie kontaktov a preniknutie do Ministerstva obrany (MO) SR s cieľom získavania utajovaných informácií.

K poklesu došlo z pohľadu počtu migrantov, ktorí prišli do Európy, a to konkrétne o 26 percent v porovnaní s rokom 2019. Medziročne bol zaznamenaný tiež výrazný pokles narušení vzdušného priestoru SR na slovensko-ukrajinskej hranici. V domácom prostredí bola zaznamenaná zvýšená aktivizácia a koordinácia osôb a subjektov, ktoré sa hlásia k podpore pravicovo-extrémistických myšlienok, ako aj polovojenských a militantne orientovaných zoskupení.

Výstupy Vojenského spravodajstva v roku 2020 boli v prevažnej miere (60 %) zamerané na región Spoločenstva nezávislých štátov a Ukrajiny. Najviac zo spracovaných výstupov bolo venovaných bezpečnostnej situácii (69 %), ďalej vojensko-hospodárskym záujmom a vojenskej bojovej technike (14 %), asymetrickým hrozbám (12 %) a cudzím spravodajským službám (5 %).

Poslanci odobrili správu o činnosti SIS za rok 2020

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredajšom hlasovaní odobrili Správu o činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) za rok 2020. Venuje sa zisteniam v oblasti extrémizmu, terorizmu, kyberútokov, ako aj snahe cudzích spravodajských služieb o získanie kontaktov na najvyšších predstaviteľov štátu. SIS tiež zaznamenala nárast hybridných hrozieb. Správu prišiel poslancom predstaviť riaditeľ SIS Michal Aláč.

SIS zaznamenala podľa šéfa služby ohrozenia v kybernetickom priestore, o ktorých informovala zákonných príjemcov, aby mohli podrobne zanalyzovať, prečo k útoku došlo, čo bolo konkrétnym objektom a aké opatrenia treba prijať. Tajná služba zároveň nezaznamenala priamu teroristickú hrozbu na záujmy SR na našom území ani v zahraničí. Tajná služba monitorovala aj extrémistickú scénu a informovala o tom zákonných príjemcov.

V posledných dvoch rokoch, keď vo svete dominuje pandémia, zaznamenala SIS výraznejšie hybridné pôsobenie štátnych i neštátnych aktérov. "Spoločnosť bola uzavretá, ľudia viac pôsobili v online priestore, a tým sa trochu zmenilo celkové pôsobenie štátnych aktérov iných mocí alebo niektorých slovenských aktérov," skonštatoval Aláč pred novinármi a dodal, že hybridné hrozby sú na vzostupe.

Vstup zdravotníkov z cudziny do slovenského zdravotníctva by sa mal uľahčiť

Zdravotnícki pracovníci z cudziny by sa mohli ľahšie a rýchlejšie uplatniť v slovenskom zdravotníctve. Vyplýva to z novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

Upraviť by sa mali podmienky overovania ovládania štátneho jazyka v rozsahu nevyhnutnom na výkon zdravotníckeho povolania. Novela by umožnila skrátiť lehoty uznávania dokladov o ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov vydaných vzdelávacími inštitúciami alebo inými oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov členských štátov Európskej únie alebo tretích štátov.

Zjednodušiť by sa malo aj uznávanie dokladov o špecializáciách zdravotníkov. Žiadateľom by sa mala znížiť administratívna záťaž. "Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zjednodušenie prístupu k výkonu niektorých zdravotníckych povolaní, a to zrušením podmienky preukazovať odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností u zdravotníckych povolaní psychológ, logopéd, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, získaním osvedčenia o príprave na výkon práce v zdravotníctve," uviedlo v materiáli Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR.

Spresniť by sa mali aj podmienky akreditácie študijných programov a povinností vzdelávacích inštitúcií, ktoré získali akreditáciu na uskutočňovanie študijných programov ďalšieho vzdelávania. Rovnako by sa mali upraviť niektoré ustanovenia týkajúce sa rezidentského štúdia. Predĺžiť by sa mala možnosť výkonu dočasnej odbornej stáže, a to aj na obdobie po ukončení krízovej situácie spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19.

Zoznam psychotropných látok sa rozšíri, poslanci schválili novelu

Zoznam psychotropných a omamných látok sa rozšíri. Vyplýva to z novely zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili. Návrh predložil rezort zdravotníctva. Zoznam sa tak doplní o sedem psychotropných látok prvej skupiny. Medzi psychotropné látky prvej skupiny sa majú pridať aj dve nové.

Preradí sa tiež omamná látka izotonitazén z druhej skupiny omamných látok do prvej skupiny, pretože nemá terapeutické použitie. Podľa legislatívnej zmeny táto látka vykazuje podobnú účinnosť ako morfín, ale na rozdiel od morfínu sa vo forme lieku nepoužíva.

Do programu schôdze pribudli dva vládne návrhy vrátane očkovacích poukazov

Do programu aktuálnej schôdze Národnej rady (NR) SR pribudli dva vládne návrhy zákonov spolu s návrhmi na skrátené legislatívne konanie. Jeden z nich hovorí o očkovacích poukazoch pre seniorov, druhým je návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce. Plénum by o týchto bodoch malo rokovať vo štvrtok (2. 12.) po návrhoch ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO).

Návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti má za cieľ poukazom vo výške 500 eur podporiť očkovanie seniorov, ktorí v súvislosti s ochorením COVID-19 patria medzi rizikové skupiny. Tento poukaz by mohli posunúť aj na inú fyzickú osobu, napríklad na svoje deti alebo vnúčatá.

Očkovacie poukazy by mohli použiť vo vybraných podnikoch, napríklad v hoteloch, penziónoch, reštauráciách a kaviarňach, ako aj na kultúrne podujatia v divadlách, galériách a kinách. Taktiež by sa mohli využiť vo vybraných službách, akými sú napríklad kaderníctva, kozmetické a masérske salóny, posilňovne a športové kluby. "Takýmto spôsobom sa zároveň poskytne uvedeným prevádzkam, ktoré najviac utrpeli škody počas pandémie ochorenia COVID-19, finančná podpora," skonštatovalo Ministerstvo financií (MF) SR v dôvodovej správe.

Vládny návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce reaguje na núdzový stav vyhlásený dňom 25. novembra 2021. "Z pohľadu udržania pracovných miest a rýchlejšieho oživenia ekonomickej aktivity po tretej vlne pandémie COVID-19 vzniká akútna potreba zabezpečenia efektívnej finančnej pomoci pre skupiny, ktoré nesplnia podmienky poskytnutia podpory v čase skrátenej práce účinného od 1. januára 2022," uvádza rezort práce v materiáli.

Vzhľadom na zachovanie kontinuity poskytovanej pomoci a s cieľom zabrániť vážnym hospodárskym škodám sa navrhuje posunúť nadobudnutie účinnosti zákona o podpore v čase skrátenej práce na 1. marca 2022. Poskytovanie pomoci za mesiace január a február 2022 sa navrhuje zabezpečiť pokračovaním projektu na podporu udržania zamestnanosti, tzv. Prvá pomoc.

Poslanci ukončili deň diskusiou o situácii na hraniciach EÚ s Bieloruskom

Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili šiesty rokovací deň diskusiou k návrhu uznesenia k situácii na hraniciach Európskej únie (EÚ) s Bieloruskom. Plénum zasadne opäť vo štvrtok (2. 12.), od 9.00 h je naplánované rokovanie o návrhoch rezortu vnútra. Napríklad o novele zákona o strelných zbraniach a strelive, či o zmenách v zákone o podmienkach výkonu volebného práva.

Následne by mali poslanci prerokovať vládne návrhy zákonov spolu s návrhmi na skrátené legislatívne konanie. Jeden hovorí o očkovacích poukazoch pre seniorov, druhým je návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce. Popoludní čaká zákonodarcov aj tradičná hodina otázok. Po nej by mali diskutovať o návrhoch kandidátov na posty komisárov pre deti a zdravotne postihnutých. Samotná voľba by sa mala konať po hlasovaní o 17.00 h.