Poslanci schválili reformu nemocníc: Proti návrhom sa postavili aj Kollár a Pellegrini

Nemocnice sa tak rozdelia na viacero úrovní. Prvé reálne zmeny v praxi by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024. Podľa rezortu zdravotníctva ide o najväčšiu reformu za posledných 17 rokov. Priniesť by mala menej zbytočných úmrtí, viac zachránených životov, kvalitnejšie podmienky na prácu zdravotníkom a ich zastabilizovanie. V pléne ju podporilo 76 poslancov zo 146 prítomných. Proti bolo 68 poslancov a dvaja sa zdržali.

Úrovne nemocníc, programov a medicínskych služieb budú po novom rozdelené do kategórií a označené ako V. úroveň, IV. úroveň, III. úroveň, II. úroveň a I. úroveň. Pričom V. úroveň predstavuje najvyššiu a I. najnižšiu úroveň. V zmysle novely rezort zdravotníctva kategorizáciou ustanoví programový profil pre každú úroveň, spôsob určenia medicínskej služby a zoznam služieb, pre každú službu by mal stanoviť zaradenie do medicínskeho programu, ale aj úroveň medicínskej služby a označenie, či je povinná, nepovinná alebo doplnková. Rezort tiež ustanoví indikátory kvality pre ústavnú starostlivosť a ich cieľové hodnoty, ako aj časovú dostupnosť. "Časová dostupnosť ústavnej starostlivosti sa nesmie stanoviť pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť," píše sa ďalej v zákone.

Podmienky pre tvorbu siete nemocníc majú byť ich geografická dostupnosť, počet poistencov v spádovom území nemocnice a minimálny počet lôžok. Napríklad pri V. úrovni má mať najmenej 90 percent poistencov čas dojazdu do nemocnice do 300 minút a najviac 1,5 percenta poistencov nad 350 minút. Počet poistencov v spádovom území nemocnice tejto úrovne má byť najmenej 5.000.000. Pri III. úrovni má mať väčšina poistencov čas dojazdu do nemocnice do 60 minút a minimum nad 90 minút. Počet poistencov v spádovom území v tejto úrovni má byť najmenej 450.000 poistencov, najviac 900.000.

Legislatíva stanovuje aj sankcie pri nespĺňaní podmienok, ak nedôjde včas k odstráneniu nesúladu. Stanovuje tiež povinnosti zdravotnej poisťovne, ktorá bude musieť rezortu zdravotníctva pravidelne zasielať údaje o spotrebe ústavnej starostlivosti za každého poistenca. V prechodných ustanoveniach pribudlo, že vláda SR nesmie neprimerane zmeniť počet lôžok stanovených v nariadení vlády. Od 1. januára 2022 do 31. decembra 2030 má byť stanovené, že minimálny počet lôžok sa nesmie zmeniť o viac ako 1000 za rok. "Zmena počtu lôžok musí zohľadňovať dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti a dostupnosť ústavnej starostlivosti v spádovom území nemocnice," píše sa v schválených materiáloch. Nemalo by tak dôjsť k reprofilizácii akútnych lôžok predtým, než reálne dôjde k zvýšeniu kapacity v ambulantnej sfére.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) viackrát zdôraznilo, že sa žiadna nemocnica rušiť nebude. Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života. Lekári, sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci budú podľa rezortu pracovať vďaka reforme s novými prístrojmi vo väčších tímoch, kde budú lepšie vedieť zvládať zdravotné komplikácie pacienta. Optimalizácia siete nemocníc je súčasťou rozsiahlejšieho balíka reforiem, ktoré budú nasledovať. Sú na ňu naviazané historicky najväčšie investičné prostriedky vo výške jednej miliardy eur.

Minimálna sieť všeobecných ambulantných lekárov sa určí po novom

Na Slovensku sa zavedie nový spôsob definovania minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, ako aj pre deti a dorast. Priniesť to má zákon o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý obsahuje aj reformu nemocníc a ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili. Cieľom je tiež zlepšiť situáciu s nedostatkom lekárov pre obyvateľov v miestnej dostupnosti na úrovni okresov. Zmeny v praxi by mali občania pocítiť od roku 2023.

Ambulantná sieť sa má definovať na základe určených parametrov, výsledky sa majú monitorovať a vyhodnocovať pravidelne. Parametrami majú byť počet obyvateľov, ktorí nemajú zabezpečenú miestnu dostupnosť, ďalej kapacitná priepustnosť a demografická štruktúra lekárov. Vzniknúť tak má klasifikácia okresov na zabezpečené, rizikové, rizikovo nedostatkové a kriticky nedostatkové. Rezort zdravotníctva má tieto informácie poskytnúť lekárom, ktorí by mali záujem o zriadenie novej praxe. Napomôcť to má k rozhodnutiu, kde si zriadia ambulanciu. Prospech z toho majú mať aj vyššie územné celky. Rezort očakáva, že by sa z nich mohli stať koordinátori siete poskytovateľov ambulantnej starostlivosti.

Zavedie sa tiež možnosť finančnej podpory na zriaďovanie nových ambulancií v nedostatkových okresoch formou jednorazového príspevku v sume približne 60.000 eur, ktoré majú smerovať z plánu obnovy a odolnosti. O ten by sa mohli uchádzať aj úplne noví lekári, ale aj existujúci poskytovatelia, u ktorých sa zamestná nový lekár, ktorý ešte nemá záujem zriadiť si vlastnú prax. Rezort verí, že tento krok podporí mladých lekárov po ukončení štúdia, aby sa vrátili do svojho rodiska alebo do iných nedostatkových či rizikových regiónov.

V ďalších fázach zavádzania reformy sa má riešiť podpora všeobecných ambulancií pre existujúcich poskytovateľov a definovanie novej koncepcie všeobecného lekárstva. Priniesť má rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov aj sestier či napríklad zníženie administratívnej záťaže.

SR bude môcť prijať od Európskej investičnej banky 120 miliónov eur

Slovensko bude môcť prijať od Európskej investičnej banky 120 miliónov eur už v januári 2022. Majú byť určené pre oblasť teplárenstva a na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Vyplýva to z novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorou sa mení aj zákon o Environmentálnom fonde. V utorok novú legislatívu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. O návrhu rokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

Právna norma hovorí o peniazoch z Modernizačného fondu, ktoré môže Slovensko prijať len na jeden samostatný účet a v termíne do 20. januára 2022. Novela má zabezpečiť správne fungovanie Modernizačného fondu vrátane tokov financií, ktoré z tohto fondu budú prichádzať na Slovensko. "Tieto finančné prostriedky budú následne prerozdelené pre Ministerstvo životného prostredia SR a pre Ministerstvo hospodárstva SR," uvádza sa v materiáli. Envirorezort dodáva, že bez navrhovanej právnej úpravy by prijímanie týchto finančných prostriedkov a ich následná distribúcia medzi vykonávateľov fondu neboli možné.

Na podporu investícii z Modernizačného fondu má minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) zriadiť komisiu. Tá by mala mať kompetenciu určiť výšku peňazí, ktoré budú zaslané na účet Environmentálneho fondu a na samostatný účet rezortu hospodárstva. Envirofond má poskytovať podporu z prostriedkov fondu na financovanie investičných návrhov s cieľom modernizácie energetických systémov a zlepšenia energetickej efektívnosti. To vo výške a spôsobom, ktorý určí komisia pre Modernizačný fond, tvrdí MŽP.

Modernizačný fond je podľa materiálu nízkouhlíkový podporný mechanizmus zriadený smernicou Európskej únie, ktorý slúži na podporu investícií vrátane financovania malých investičných projektov, na modernizáciu energetických systémov a zlepšenie energetickej efektívnosti v členských štátoch.

Plénum schválilo rozpočet na budúci rok, deficit má dosiahnuť 4,94 %

Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok schválilo zákon roka, teda štátny rozpočet na budúci rok. Hlasovalo zaň 91 zo 146 prítomných poslancov. Spolu s ním vzalo plénum na vedomie rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky. Štátny rozpočet na budúci rok podporili poslanecké kluby OĽANO, SaS a Sme rodina. Proti hlasovali poslanci Smeru-SD a ĽSNS. Z nezaradených poslancov rozpočet podporili Jana Žitňanská, Alexandra Pivková, Miriam Šuteková, Ján Krošlák a Juraj Šeliga. Zdržali sa Jozef Šimko, Miroslav Kollár a Tomáš Valášek, ostatní nezaradení boli proti.

Slovensko by malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Schodok v tomto roku má byť necelých 8 % HDP. V ďalších rokoch by mal deficit verejných financií klesať pod 3-percentnú hranicu. V roku 2023 by to malo byť 2,7 % HDP. Na rok 2024 vyžaduje platná legislatíva pri očakávanej úrovni verejného dlhu vyrovnaný rozpočet. To by si podľa rezortu financií vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení na úrovni takmer 4 miliardy eur. Celkové príjmy verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 44,2 miliardy eur a výdavky 49,4 miliardy eur. Samotný štátny rozpočet počíta v návrhu s celkovými príjmami v roku 2022 v hodnote takmer 20 miliárd eur a výdavkami 25,4 miliardy eur. Schodok v hotovostnom vyjadrení by tak mal dosiahnuť 5,5 miliardy eur.

Viacročný rozpočet verejnej správy počíta s tým, že by mal hrubý dlh SR kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 % HDP. Následne do roku 2024 by mal klesnúť pod 59 % HDP. Návrh rozpočtu obsahuje na roky 2022 až 2024 alokáciu peňazí z plánu obnovy v celkovom objeme 4,59 miliardy eur. V budúcom roku má najviac výdavkov z tohto plánu smerovať do zelenej ekonomiky (454 miliónov eur), vzdelávania (323 miliónov eur) a zdravia (218 miliónov eur).

Viacero pozmeňujúcich návrhov

Plénum zároveň odobrilo presunutie prostriedkov z dotačného systému z kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS), ktoré boli určené na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok, do príslušného podprogramu Ministerstva kultúry (MK) SR ako trvalé systémové riešenie poskytovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na tieto účely. Finančné prostriedky v danom podprograme sa prijatím pozmeňujúceho návrhu Milana Vetráka (OĽANO) zvýšia o 2,69 milióna eur a o túto sumu sa zároveň znižujú dotácie obciam.

Pozmeňujúci návrh k rozpočtu predložil aj nezaradený poslanec Erik Tomáš, hovoril v ňom o 200 eurách pre všetkých dôchodcov na výdavky spojené s rastom cien. Nezaradený poslanec Richard Raši chcel zasa presunúť z rezervy štátneho rozpočtu na budúci rok 500 miliónov eur do kapitoly rezortu zdravotníctva. Oba návrhy však plénum odmietlo. Poslanec ĽSNS Martin Beluský zasa chcel v rámci kapitoly VPS znížiť rezervu na negatívne vplyvy pandémie o viac ako 135 miliónov eur. Išlo by o jednorazovú pomoc osobám nad 60 rokov na zmiernenie dôsledkov pandémie a rastu cien energií a potravín. Ani tento pozmeňujúci návrh poslanci neschválili.

Minister financií Igor Matovič (OĽANO) podmienil výslednú podobu rozpočtu na rok 2022 viacerými zákonmi, a to o dôchodkovej reforme, výdavkových stropoch a o dlhovej brzde. Pri rokovaní o návrhu rozpočtu v pléne parlamentu Matovič vyhlásil, že aj keď bude rozpočet schválený s deficitom 4,94 % HDP, nedovolí čerpať z prostriedkov nad 4,3 %, keďže sa v koalícii na troch ústavných zmenách nedohodli.

Poslanci odmietli novelu, ktorou chcel Baránik obmedziť právomoc šéfa GP

Právomoc generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutie podľa paragrafu 363 Trestného poriadku sa zatiaľ obmedzovať nebude. Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli v utorkovom hlasovaní novelu Trestného poriadku, ktorú predložil Alojz Baránik (SaS). Chcel, aby navrhnúť postup podľa paragrafu mohli len poškodený a zúčastnená osoba, a to len v neprospech obvineného. Proti hlasovali okrem opozície aj poslanci Sme rodina i niektorí poslanci klubu OĽANO.

Poslanec navrhoval zúžiť okruh osôb, ktoré sú oprávnené podať návrh na postup paragrafu 363, len na poškodeného a zúčastnenú osobu, ktorí by mohli navrhnúť zrušenie rozhodnutia len v neprospech obvineného. "Rovnako aj generálny prokurátor bude môcť zrušiť právoplatné rozhodnutie z úradnej povinnosti len v neprospech obvineného," navrhoval poslanec.

Paragraf 363 hovorí o tom, že generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Môže tak urobiť aj na návrh obvineného a zrušiť obvinenie v jeho prospech. Táto právomoc je podľa Baránika definovaná tak široko, že stráca charakter mimoriadneho opravného prostriedku. Umožňuje to podľa neho napríklad zrušiť nielen rozhodnutia vo veci samej, ale aj rozhodnutia procesného charakteru.

"Neraz týmto postupom dochádza k zrušeniu uznesení o vznesení obvinenia, čo v konečnom dôsledku vedie k zastaveniu trestného konania, pretože generálny prokurátor vysloví nezákonnosť dôkazov," tvrdil. K zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia podľa poslanca dochádza v skorej fáze trestného stíhania. Myslí si, že právomoc rozhodovať o vine či nevine obvineného patrí výlučne súdu.

Poslanci neschválili návrh o detských lesných kluboch

Detské lesné kluby sa oficiálne nestanú zariadeniami predprimárneho vzdelávania. Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorkovom hlasovaní nepodporili novelu školského zákona, ktorú predložili poslanci Radovan Sloboda a Anna Zemanová (obaja SaS). Chceli, aby sa rozšírili kapacity na zabezpečovanie povinného predprimárneho vzdelávania počas prechodného obdobia do roku 2024.

"Detské lesné kluby, respektíve škôlky, sú alternatívou voči klasickým škôlkam, pričom kladú väčší dôraz na pobyt v prírode, individuálny prístup či dostatok pohybu. Cieľom novely zákona je, aby detské lesné kluby mohli byť zapísané do registra zariadení predprimárneho vzdelávania. Táto zmena tak v rámci povinného predškolského vzdelávania zvýši kapacity škôlok na Slovensku počas prechodného obdobia do roku 2024," tvrdil Sloboda.

Návrhom tiež chceli upraviť požiadavky na personálne zabezpečenie v detských lesných kluboch. Súčasťou návrhu bolo aj zabezpečenie financovania povinného predprimárneho vzdelávania v detských lesných kluboch.

Prelomila veto prezidentky, schválila novelu zákona o verejných vodovodoch

Vlastníkom verejného vodovodu či kanalizácie má byť po novom len obec alebo mesto, poprípade ich združenia a právnické osoby. Definovať sa má aj malá čistiareň odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov slúžiaca na individuálne čistenie splaškových odpadových vôd z rodinných domov, menších penziónov či chát. Vyplýva to z novely zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorú v utorok opätovne schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Plénum tak prelomilo veto prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá zákon vrátila parlamentu. Žiadala o úpravy. Parlament schválil novelu v pôvodnom znení.

Vlastníkom verejných vodovodov a kanalizácií môže byť v súčasnosti akákoľvek právnická osoba, ktorá má sídlo v SR a je bezúhonná. Envirorezort pripomenul, že to v praxi prinieslo problémy a nedostatočnú ochranu verejného záujmu. "Ide o prípady, keď napríklad developer, ktorý vybuduje v obci niekoľko rodinných domov a inžinierske siete, ktoré sú napojené na existujúci už prevádzkovaný verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, toto odpredá vlastníkom rodinných domov v rozpore so zákonom, podľa ktorého vlastníkmi nemôžu byť fyzické osoby," upozornil v dôvodovej správe.

Podľa novej legislatívy budú vlastníkom len subjekty verejného práva - obec, združenie obcí alebo právnická osoba s majetkovou účasťou obce, viacerých obcí alebo s vlastnou majetkovou účasťou. Novela upravuje kompetencie okresných úradov v rámci dohľadu nad verejnými vodovodmi a kanalizáciami. Mal by spresniť a doplniť podmienky pre správu prevádzkovateľa a povinnosti pre vlastníka verejného vodovodu či kanalizácie. Zavádza sa aj rovnaké postavenie subjektov, ktoré zabezpečujú výstavbu a prevádzkovanie vodovodných potrubí verejných vodovodov a stokových sietí kanalizácií mimo zastavaného územia obce.

Pozmeňujúcim návrhom poslanci do novely doplnili ustanovenie o zabezpečení jednotného prístupu k opravám a údržbám vodovodných prípojok, ktoré sú realizované vo verejnom priestranstve. Zabezpečovať ich má vlastník verejného vodovodu, na ktorý je vodovodná prípojka pripojená. Novelou sa dopĺňajú aj ustanovenia týkajúce sa malých (domových) čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov. Tie sa po novom majú realizovať v prípadoch, ak nie je možné z technických dôvodov alebo neprimerane vysokých nákladov pripojenie nehnuteľnosti na verejnú kanalizáciu.

Do skupiny malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov bude patriť aj podskupina domová čistiareň odpadových vôd, ktorá je navrhovaná obvykle pre rodinné domy, bytové domy či malé penzióny. Nová legislatíva prináša aj zmeny týkajúce sa malých čistiarní odpadových vôd a povinnosti pre vlastníka na zabezpečenie technickej revízie. Nová právna úprava má byť účinná od 30. decembra, avšak viaceré ustanovenia začnú platiť od januára 2022 a ďalšie od januára 2023.

Poslanci Sme rodina budú hlasovať proti reforme nemocníc, vyhlásil Kollár

Poslanci Národnej rady (NR) SR za klub Sme rodina budú hlasovať proti reforme nemocníc. Hlasovať sa má po 17.00 h. Oznámil to šéf Sme rodina a parlamentu Boris Kollár. Šéf NR SR podľa svojich slov sľúbil regiónom, že ak nebudú ich podmienky splnené, reformu nepodporí. Klub Sme rodina má 17 poslancov. Reformu nepodporilo Sme rodina už ani v prvom čítaní.

Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský skonštatoval, že reforma je nebezpečná pre slovenské zdravotníctvo. Vyzval všetkých poslancov, aby ju nepodporili. Nijako podľa neho nebola vyriešená požiadavka Memoranda za lepšie zdravotníctvo, aby sa reforma opravila a bola lepšie zabezpečená ambulantná zdravotná starostlivosť. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) si podľa neho nesplnil úlohu komunikovať o reforme s nespokojnými regiónmi.

Podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter, ktorý bol rovnako ako Visolajský podpísaný pod memorandom,  súhlasil, že návrh zákona v predloženej podobe nezohľadňuje a nenapĺňa ich požiadavky. Chýba podľa neho garancia, že prijatím reformy nehrozí zníženie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Rozpočet podľa Petra Pellegriniho negarantuje žiadne zachovanie sociálnych istôt

Rozpočet negarantuje žiadne zachovanie sociálnych istôt, ľudia na Slovensku budú chudobnieť. Uviedol to nezaradený poslanec a líder strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Pokračoval, že strana návrh rozpočtu na rok 2022 nepodporí. Pellegrini komentoval, že ide o rozpočet, ktorý pokračuje v zadlžovaní Slovenska a vo zvyšovaní chudoby. Konštatoval, že sa to dotkne širokej vrstvy obyvateľstva. "Rozpočet neprináša žiadnu konsolidáciu verejných financií, naopak, naďalej pokračuje v prudkom zvyšovaní zadlženia našej krajiny," povedal.

Dodal, že poslanec Richard Raši predložil pozmeňujúci návrh, ktorým by sa presunulo z rezervy štátneho rozpočtu na budúci rok 500 miliónov eur do kapitoly rezortu zdravotníctva. Malo by tak ísť aj o stabilizáciu zdravotníkov. Predseda Národnej rady (NR) SR a líder Sme rodina Boris Kollár povedal, že za tento pozmeňujúci návrh zahlasuje.

Pozmeňujúci návrh predložil aj poslanec Erik Tomáš, ktorý by presunul 300 miliónov eur z rezervy do kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. V rámci toho by sa mala ponúknuť každému seniorovi kompenzácia vo výške 200 eur za zvýšenie cien energií, plynu a potravín.