RIMAVSKÁ SOBOTA - Mir Obaidullah je lekárom, ktorý je pôvodom z Afganistanu. Okrem toho je aj predsedom Zväzu Afgáncov na Slovensku a angažuje sa aj v strane Za ľudí. Ako vidí manažovanie pandémie na Slovensku? V rozhovore sa dozviete aj to, čo hovorí na súčasnú situáciu v Afganistane.
V rozhovore sa dozviete:
- Prečo odišiel z Afganistanu a ostal na Slovensku
- Čo hovorí na súčasné zvládanie pandémie na Slovensku
- Aká je úroveň zdravotníctva na Slovensku
- Čo hovorí na súčasnú situáciu v Afganistane
Väčšina Afgáncov, podobne ako vy, prišla na Slovensko pred rokmi. Neuvažovali ste za ten čas, že sa do Afganistanu vrátite?
Prišiel som do Československa v 1985 študovať medicínu, v 1992 po úspešnom ukončení štúdia na LF v KE som sa chcel vrátiť do Afganistanu, mal som už z Afganského veľvyslanectva v Prahe aj letenky presne na 26.7.1992 z Prahy. Nechcel som zostať tu, chcel som sa vrátiť do Afganistanu. Bohužiaľ, v tom čase zvrhli nášho progresívneho prezidenta Dr.Najiba, dostali sa k moci mudžahídovia, obdobná neistá situácia presne ako teraz, tak som zostal, kým sa neupokojí situácia, potom prišli Talibanci a bola ešte horšia situácia. Medzitým som sa tu oženil, prišli deti a boli iné starosti ako Afganistan. Po príchode medzinárodných síl do Afaganistanu v 2002 aj som občas rozmýšľal, ale vždy boli nejaké starosti atestácie a nedôvera voči stabilite v Afganistane do roku 2010 a po roku 2010 sa situácia postupne zhoršila, takže už som nadtým veľmi nerozmýšľal.
Prečo ste sa rozhodli ostať na Slovensku a založiť tu kliniku?
Slovensko mám veľmi rád, Košice sú pre mňa alma mater, ale chcel som sa vrátiť do Afganistanu a robiť tam lekára v Kábulskej veľkej Univerzitnej nemocnici blízko nášho domu alebo vo veľkej významnej vojenskej nemocnici v Kábule, čo bol môj sen od detstva. V 1992, keď som skončil medicínu a vznikla presne taká istá situácia ako dnes, tak som musel zostať na Slovensku. Našiel som si prácu v NsP Rimavská Sobota a odvtedy sa Rimavská Sobota stala pre mňa druhým Kábulom. A rozhodol som sa niečo užitočné urobiť pre ľudí v okrese Rimavská Sobota, ktorí ma prijali ako svojho, za čo im som a zostanem vďačný.
Pôsobíte ako lekár už pár desaťročí na Slovensku. Vedeli by ste porovnať úroveň zdravotníctva za ten čas, ktorý ste na Slovensku? Posunulo sa niekde?
Myslím že áno, uroveň zdravotníctva sa posunula určite vyššie, minimálne slovenské zdravotníctvo drží krok aspoň so susednými štátmi bývalého socialistického bloku. Určite sa mohlo viac urobiť, ale to by sa muselo menej kradnúť. S krajinami západnej Európy sa to bohužiaľ nedá porovnať, ale to chce aj čas a silnejšie odhodlanie. Som členom strany Za Ľudí na Slovensku, som aj členom zdravotníckej skupiny strany Za Ľudí, kde robíme na presadzovaní čistého zdravotníctva - myslím tým od korupcie. Spolupracujem s pani Veronikou Remišovou, predsedníčkou našej strany, ktorej odhodlanosť o nekorupčnú krajinu je mi príkladom a som hrdý, že ju máme.
Ako vnímate vy, ako lekár, manažovanie pandémie na Slovensku a to, že kopec ľudí odmieta vakcínu?
Manažovanie pandémie malo svoje veľké problémy a nedostatky, ale kde a v ktorej krajine ich nemali? Niekde menej, niekde viac, ale všade ich mali. Skúsenosti robia majstrov, predtým neboli skúsenosti s pandémiou, improvizovalo sa veľa, tak sa bohužiaľ robili aj chyby. Určite sa mohlo lepšie manažovať, ako všetko iné v živote. Veľkým problémom pandémie na Slovensku nie je ani v manažovaní pandémie, ako v politizácii pandémie ako vďačnej témy pre niektoré politické strany a maximálne nevďačnej témy pre Slovensko.
Podarilo sa, bohužiaľ, politickým zneužívaním tejto témy opozíciou a chaotickými rozhodnutiami vlády rozdeliť spoločnosť na tábory, vytvorila sa davová psychóza, preto sa vytvorila skupina ľudí, ktorá veľmi podporuje očkovanie a opatrenia a na skupinu, ktorá je úplne proti všetkému, toto sa nemalo stať, očkovanie je výsostne medicínska téma nie politická! Bolo by zaujímavé urobiť prieskum o zaočkovanosti medzi voličmi jednotlivých politických strán, predpokladám že by sa potvrdila silná politizácia témy pandémie a vakcinácie. V každom prípade, doplatia na to všetci ľudia!
Myslíte si, že mohli vládni politici spraviť niečo inak, aby ľudia viac dôverovali odborníkom?
Určite áno! Pandémia je témou spoločenskou, zaberie všetky odvetvia spoločnosti a mala aj zostať spoločenskou témou, na Slovensku sa bohužiaľ stala politickou témou, bohužiaľ politici zabúdajú na jednu vec - že aj, ak tá téma prinesie niekomu body, ale v skutočnosti ubližuje všetkým rovnako. Úlohou vládnych politikov v terajšej situácii, narozdiel od 2020, by malo byť zabezpečenie očkovania pre všetkých občanov nad 12 rokov na dobrovoľnom základe, nenásilná propaganda očkovania ako najlepší spôsob ochrany a zabrániť opätovnému zatváraniu ekonomiky.
Určite by som nikoho nenútil do očkovania ani neobmedzil ekonomické činnosti a ani už nenariadil kto čo má robiť! Každý už vie, či sa dá očkovať a bude žiť slobodnejšie alebo bude nonstop v pohotovosti. Celá podstata opatrenia COVID automatu je v ROR a to už ľudia vedia dokonale. Áno, ak sa zvýši počet vážene chorých na COVID u kompletne očkovaných a u ľudí a ľudí, ktorí prekonali COVID do 180 dni a eventuálne sa zvýši úmrtnosť v týchto dvoch kategóriách, tak mať v rezerve terajší COVID automat. Každý musí vedieť, že nesie výhody a následky svojho rozhodnutia, bez toho, aby bol niekým donútený. Paradoxne vtedy sa rozhodnú ľudia pre väčšiu istotu, v tomto prípade sa dajú očkovať.
Čo sa týka Afganistanu, aký bol, keď ste z neho odchádzali?
Odišiel som ako skoro 17-ročný z Afganistanu, z Kábulu, v tom čase boli v Afganistane Rusi a bol pomerne pokoj. Ženy neboli zahalené, žilo sa veselšie, hlavne v Kábule a väčších mestách, ale aj v tom čase bolo všade vojsko, tanky, zákazy nočného vychádzania a frontové línie vo viacerých mestách. Mal som 10 rokov, keď sa začala vojna v Afganistane, pomaly pôjdem do dôchodku a stále je vojna. Je to, bohužiaľ, bludný kruh.
Aký máte pohľad na to, čo sa v Afganistane deje teraz?
Pravdupovediac, som v rozpakoch, keď som ešte bol v Afganistane ako študent strednej školy, bol som aktivistom proti mudžahidinom, ktorí bojovali v tom čase proti progresívnej demokratickej vláde v Afganistane, veru ani teraz ich nemusím. Paradoxne, oni tí mudžahidovia, sú pri moci posledných 20 rokov v Afganistane s podporou svetového spoločenstva. Veľmi nevidím rozdiel v spôsoboch boja medzi nimi v časoch, keď bojovali proti legitímnej progresívnej vláde Afganistanu a terajšími Talibancami.
Aby bolo jasné - som úplne proti všetkým fundamentalistom, extrémistom. Bol som a som proti Talibanu, nakoniec pred 5 rokmi mi Talibanci veľmi krutým spôsobom zabili brata v Afganistane, čo im veľmi ťažko môžem odpustiť. Moja blízka rodina musela opustiť Afganistan, ale na druhej strane nemyslím si, že tá skorumpovaná vláda, ktorá bola pri moci a svojou neschopnosťou a pre väčšinu Afgancov nezrozumiteľnou politikou, rozdelila Afganistan a ľudí na kusy na skupiny, vytvorila vrstvu rozprávkovo bohatých ľudí, mafiánov, drogovej mafie, veľkej väčšiny chudoby a skoro 3-4 miliónov drogovo závislých ľudí (deti, ženy, muži) v Afganistane, vďaka skorumpovanej polícii sa zvýšila kriminalita, vraždy, únosy, krádeže v mestách, vrátane Kábulu – pomaly ani s mobilným telefónom ste nemohli isť do mesta, lebo by boli zabili, by bola lepšou alternatívou. Toto bol podľa mňa aj problém afganskej armády, ktorá asi uvažovala, či bude bojovať za tú, po uši skorumpovanú vládu a skorumpovaných politikov, a či položia ako ostatní pred nimi život alebo nebudú bojovať, nebojovali ale nepridali sa k Talibanu!
V Afganistane bohužiaľ tretia alternatíva pre ľudí neexistuje, ľudia sú väčšinou vojnou v Afganistane zúfalí, unavení, bezmocní, hlavne sklamaní aj tým, že tam bolo aj svetové spoločenstvo so svojou armádou a možnosťami a, bohužiaľ, im zanechali len skorumpovanú vládu, vojnu a ďalšie utrpenie. Preto som v rozpakoch, čo sa týka pohľadu na terajšiu situáciu v Afganistane. Ale jedna vec, čo je teraz povzbudzujúca, aspoň pre mňa, a v mne vytvorí ako tak nádej je, že teraz v kuse Talibanci aspoň deklarujú že sa zmenili, že potrebujú všetkých ľudí mužov aj ženy, vyhlásili generálny - pardon –amnestiu, že budú akceptovať ľudské práva a práva žien, aj keď, samozrejme, s ale... Že nie sú tým, čím boli, že znížia produkciu drog v Afganistane na 0, že znížia mieru kriminality v Afganistane, že od nich nehrozí žiadne nebezpečenstvo voči svetovému spoločenstvu a že zlikvidujú bojovníkov IS v Afganistane. Aj doteraz, zatiaľ čo robia a ako sa správajú v mestách k ľudom, je evidentný rozdiel oproti 1996. Nechcem tým povedať, že hurá, vyhrali sme alebo že sa im dá veriť, ale pre tých 35 miliónov ľudí, čo neskutočne denne trpia, snáď konečne príde mier a postupne možno aj sloboda a pokrok.
Vracali ste sa do svojej rodnej krajiny? Máte tam teraz nejakých príbuzných?
Áno chodím do Afganistanu rád , mám pekne spomienky na veľkú rodinu na bratrancov , kamarátov na školu na to celé obdobie ,keď som ešte bol v Afganistane . vždy si naberiem pozit. energiu keď tam idem ,ale priznám sa že o to radšej sa už vraciam naspäť na Slovensko a do Rimavskej Soboty , no už je to tak. V Afganistane aj široká rodina je blízka , tak že mám blízku rodinu tam . Ale rodičia a súrodenci po vražde môjho brata pre hrozbu nebezpečenstva museli skôr opustiť Afganistan.
Talibanci sa nechali počuť, že nechcú zaviesť taký režim, aký bol do roku 2001, myslíte, že sa tomu dá veriť?
Osobne mám problém tomu veriť, ale máme na vyber? Svetové spoločenstvo má iný náhradný plán? Existuje momentálne iná alternatíva? Ako vidímel neostáva nám nič iné, len veriť a dufať, že to myslia vážne a možno im aj pomôcť, aby tomu tak bolo. Deklarujú to vo všetkých domácich a medzinárodných fórach, sú vystavení možnému celonárodnému povstaniu v Afganistane a dobe internetu a sociálnych sietí. S najväčšou pravdepodobnosťou nebudú vo vláde sami, ale aj ďalšie politické sily Afganistanu. Nie sú v rokoch 1996-2001, keď v Afganistane nebol a nefungoval ani mobilný telefón. Možno, že to myslia vážne - takže uvidíme.
Strach majú aj ženy, ktoré vykupujú burky. Boja sa, že nebudú mať právo na vzdelanie či prácu a mnohé sa obávajú toho, že von budú môcť vyjsť len s mužským doprovodom a že budú dané do sexuálneho otroctva. Myslíte si, že hrozí aj tento scenár?
Ten strach je opodstatnený, ale ako som povedal. svetosvete Talibanci tvrdia, že sa zmenili, že nechajú ženy chodiť do školy aj do práce, ale musia byť oblečené podľa šaria. Myslím si, že urobia opatrenia ako v Iráne - predpokladám, čo tiež nie je veľkou výhrou, ale nemajú bohužiaľ Afganci veľmi na výber.
Ako si myslíte, že sa celá situácia v Afganistane bude vyvíjať?
Toto je veľký otáznik. Po toľkých revolúciách, prevratoch, rokovaniach s medzinárodnou účasťou, po intervenciách ZSSR a teraz aj celého sveta do Afganistanu, čo som zažil a sledoval, si netrúfam predvídať, ako sa vyvinie situácia v Afganistane. Môžeme len predpokladať. Ale dúfam, že konečne príde trvalý mier v Afganistane a v oblasti. Najlepšie v celom svete, nech všetci ľudia žijú konečne ako ľudia. Videl som kedysi jeden film, kde na jednej stene po likvidácii tej časti sveta bolo napísané, že "Naučili sme sa plávať v mori ako ryby, naučili sme lietať vo vzduchu ako vtáci, už sa len stačí naučiť sa žiť na zemi ako človek.“
