BRATISLAVA - Čím majú ľudia negatívnejšie postoje voči očkovaniu, tým menšiu ochotu prejavili aj voči možnosti dať sa zaočkovať proti novému koronavírusu, ktorý spôsobuje infekčné respiračné ochorenie COVID-19. Vyplýva to z dotazníkového prieskumu Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý vedci spustili začiatkom marca.
"Zdá sa teda, že ľudia, ktorí majú už vytvorené negatívne postoje voči očkovaniu, sú vo svojich postojoch – hoci iracionálnych – pomerne konzistentní," povedala Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
V závere štúdie však vyjadrili psychológovia SAV nádej, že postoje k očkovaniu sa po prekonaní súčasnej krízy môžu zmeniť najmä preto, že ľudia sa momentálne cítia viac ohrození. V dotazníku sa totiž ľudia vyjadrili, že na ochotu dať sa zaočkovať vplývajú predovšetkým emočné faktory, ako je pocit ohrozenia či vnímanie rizika.
Z prieskumov akadémie podľa Jakuba Šrola z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV jednoznačne vyplýva, že vedecké myslenie ľudí chráni pred rôznymi nepodloženými presvedčeniami, ako sú konšpiračné teórie, pseudoveda či viera v paranormálne javy. "Ukázalo sa, že ľudia s lepším vedeckým myslením majú menej konšpiračných teórií o vzniku, šírení a liečbe nového koronavírusu, ako aj menej konšpiračných teórií vo všeobecnosti. Tiež platí, že ľudia s lepším vedeckým myslením menej dôverujú alternatívnej medicíne," hovorí Šrol.
O nízkej vedeckej gramotnosti slovenských žiakov podľa Vladimíry Čavojovej z toho istého ústavu SAV hovoria každoročne podpriemerné výsledky v medzinárodnom testovaní PISA. "Ukázalo sa, že žiaci nechápu vedecké princípy, no majú dostatok samotných vedomostí. Aj tento moment nás podnietil pozrieť sa bližšie na to, ako vedecky myslíme v čase koronavírusu," povedala.
