Šéf poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj
BRATISLAVA - Slovenská národná strana dnes zmenila text návrhu zákona o štátotvorných zásluhách politika a katolíckeho kňaza Andreja Hlinku, čím si získala podporu koaličných partnerov a opozičného KDH.
SNS upustila od návrhu trestať poškodzovanie dobrého mena Hlinku, aj od toho, aby ho zákon vyhlásil za "Otca národa". Celý text zostručnila. Vo výbore za návrh hlasovali všetci poslanci koalície a KDH.
"Berte to ako ústretový krok predkladateľov, aby návrh prešiel s čo najväčšou podporou," vysvetlil dnešné zmeny šéf poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Podľa neho terajší návrh len vecne konštatuje zásluhy Andreja Hlinku a je porovnateľný s českými a slovenskými zákonmi napríklad o Tomášovi Garriguovi Masarykovi, Milanovi Rastislavovi Štefánikovi či Edvardovi Benešovi.
Paragraf o ochrane Hlinkovho dobrého mena SNS vypustila, pretože podľa nej aj súčasný trestný zákon umožňuje ochranu dobrého mena kohokoľvek. Titulu Otec národa sa zase vzdala SNS preto, že nebol počas diskusií jednoznačne chápaný. "Ten, kto má v úcte Andreja Hlinku, ho bude aj tak volať Otec národa," povedal Rafaj.
Pôvodne boli proti zákonu vládna ĽS-HZDS, ale aj niektorí koaliční poslanci zo Smeru. Poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek však dnes zákon obhajoval, podľa neho ním parlament iba vzdá úctu osobnosti podobne, ako to robia mestá či inštitúcie.
Za prijatie návrhu dnes hlasoval aj Pavol Minárik z KDH, ktorého poslanci tiež predložili návrh zákona o Hlinkových zásluhách. Hnutie si za to vyslúžilo obvinenie SNS, že im kradne agendu. "Dnešné zmeny smerujú k takému návrhu zákona, ktorý som prekladal ja," povedal médiám Minárik, podľa ktorého je aktuálny text triezvy, nikoho nevylučuje a nikoho nedráždi. Preto už podľa neho nie je dôvod, prečo by KDH návrh nepodporilo.
Za zákon však pravdepodobne ani po zmenách nezahlasujú poslanci SDKÚ-DS. Podľa poslankyne Magdalény Vášáryovej sa zákonom nedá vynútiť si niekoho zbožňovanie. Naopak, jeho prijatie podľa nej môže zhoršiť obraz Slovenska v zahraničí. Jej kolega Tomáš Galbavý však podporil dnešné návrhy, ktoré podľa neho text zmiernili.
S návrhom zákona nesúhlasili predstavitelia evanjelickej cirkvi, ako aj židovského náboženstva, katolícka cirkev sa k nemu nevyjadrila.
Hlinka, ktorý presadzoval autonómiu Slovenska, zomrel 16. augusta 1938, teda ešte pred vznikom Slovenského štátu, ktorý spolupracoval s nacistickým Nemeckom. Ľudová strana, ktorej bol Hlinka zakladateľom a ktorá niesla jeho meno, však počas vojny stála na čele autoritárskeho režimu Jozefa Tisa.
Paragraf o ochrane Hlinkovho dobrého mena SNS vypustila, pretože podľa nej aj súčasný trestný zákon umožňuje ochranu dobrého mena kohokoľvek. Titulu Otec národa sa zase vzdala SNS preto, že nebol počas diskusií jednoznačne chápaný. "Ten, kto má v úcte Andreja Hlinku, ho bude aj tak volať Otec národa," povedal Rafaj.
Pôvodne boli proti zákonu vládna ĽS-HZDS, ale aj niektorí koaliční poslanci zo Smeru. Poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek však dnes zákon obhajoval, podľa neho ním parlament iba vzdá úctu osobnosti podobne, ako to robia mestá či inštitúcie.
Za prijatie návrhu dnes hlasoval aj Pavol Minárik z KDH, ktorého poslanci tiež predložili návrh zákona o Hlinkových zásluhách. Hnutie si za to vyslúžilo obvinenie SNS, že im kradne agendu. "Dnešné zmeny smerujú k takému návrhu zákona, ktorý som prekladal ja," povedal médiám Minárik, podľa ktorého je aktuálny text triezvy, nikoho nevylučuje a nikoho nedráždi. Preto už podľa neho nie je dôvod, prečo by KDH návrh nepodporilo.
Za zákon však pravdepodobne ani po zmenách nezahlasujú poslanci SDKÚ-DS. Podľa poslankyne Magdalény Vášáryovej sa zákonom nedá vynútiť si niekoho zbožňovanie. Naopak, jeho prijatie podľa nej môže zhoršiť obraz Slovenska v zahraničí. Jej kolega Tomáš Galbavý však podporil dnešné návrhy, ktoré podľa neho text zmiernili.
S návrhom zákona nesúhlasili predstavitelia evanjelickej cirkvi, ako aj židovského náboženstva, katolícka cirkev sa k nemu nevyjadrila.
Hlinka, ktorý presadzoval autonómiu Slovenska, zomrel 16. augusta 1938, teda ešte pred vznikom Slovenského štátu, ktorý spolupracoval s nacistickým Nemeckom. Ľudová strana, ktorej bol Hlinka zakladateľom a ktorá niesla jeho meno, však počas vojny stála na čele autoritárskeho režimu Jozefa Tisa.
