PRAHA - Čerstvo zrodené Československo sa pred sto rokmi zaradilo medzi európske krajiny, ktoré krátko po skončení prvej svetovej vojny zavádzali osemhodinový pracovný čas. Oficiálne sa tak stalo 19. decembra 1918 prijatím zákona číslo 91/1918 "o 8-hodinnej dobe pracovnej". Zákon platil až do roku 1965 a dĺžka pracovnej doby nesmela "trvať zásadne dlhšie, než osem hodín vo dvadsiatich štyroch hodinách alebo najviac štyridsaťosem hodín týždenne" (pracovalo sa šesť dní v týždni).
Československo sa zmenilo na Česko-Slovensko: Štát vydržal iba pár mesiacov, vojna za dverami
Ešte na začiatku 18. storočia pracovali robotníci v priemysle až 16 hodín denne, ročne vyše 3000 hodín. V prvej polovici 19. storočia už bola pracovná doba 12 až 14 hodín, pred prvou svetovou vojnou sa potom vo väčšine štátov pracovalo 10 až 12 hodín denne.
Mnohoročné požiadavky na skrátenie doby práce sprevádzali koncom 19. a začiatkom 20. storočia rozsiahle demonštrácie a štrajky. Štrajk amerických robotníkov v Chicagu 1. mája 1886, tvrdo potláčaný políciou, dal vzniknúť Sviatku práce.
Ani po roku 1918 ale neskončili ďalšie snahy o skrátenie pracovného času, najmä toho týždenného, zavedené bolo napríklad voľné sobotné popoludnie. Už v roku 1956 klesol na 46 hodín týždenne, čo potvrdil aj zákonník práce z roku 1965.
Od októbra 1968 sa postupne do praxe zavádzal päťdňový pracovný týždeň, od 90. rokov týždenný pracovný čas činil 42,5 hodiny, teraz to je 40 hodín. Prešlo sa totiž na "čistú" dobu, do ktorej sa už nezapočítavajú prestávky.
