Zľava bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský a podpredseda KDH Vladimír Palko. (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Situácia vo vzťahu medzi Slovenskom a Maďarskom sa radikalizuje. Touto vetou sa začína spoločné vyhlásenie troch poslancov Národnej rady SR za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - Vladimíra Palka, Františka Mikloška a Pavla Minárika a bývalého predsedu KDH Jána Čarnogurského, ktoré spoločne prezentovali na dnešnej tlačovej besede.
Jej nosnou témou bol aktuálny stav slovensko - maďarských vzťahov a vznik nového maďarského paramilitantného hnutia Maďarská garda. Palko pre médiá potvrdil, že nejde o vyhlásenie KDH, ale len ich štyroch. Na otázku agentúry SITA, či text vyhlásenia konzultovali s predsedom KDH Pavlom Hrušovským, Čarnogurský reagoval, že nie, pretože neexistuje žiadny záväzok, ktorý by im to prikazoval a tlačová beseda nebola zvolaná s cieľom kritizovať KDH.
Radikalizácia nám nesmie byť ľahostajná a treba nájsť na ňu čo najúčinnejšiu odpoveď, uvádza sa vo vyhlásení. Za účinnú odpoveď štvorica nepovažuje urážanie Maďarov, ale v čiastkových prípadoch možno podľa nej použiť aj silu. "Myslíme si, že ak by na Slovensko prišiel príslušník Maďarskej gardy, mal by byť zatknutý a trestne stíhaný podľa § 312 Trestného zákona," uvádza sa vo vyhlásení.
V diskusii o krivdách minulosti je účinnou slovenskou odpoveďou poukázať na to, že Slováci nie sú o nič väčšími dlžníkmi voči Maďarom, ako Maďari voči Slovákom. Štvorica členov KDH vo vyhlásení navrhuje gestá vzájomného porozumenia v tom zmysle, aby parlamenty Slovenska a Maďarska na základe vzájomnej dohody súčasne prijali uznesenia, ktorými by bola vyjadrená ľútosť nad utrpením Slovákov vyhnaných po Viedenskej arbitráži a Maďarov vysídlených na základe Benešových dekrétov. "Zrušenie Benešových dekrétov však nepodporujeme, sú súčasťou medzinárodného usporiadania po 2. svetovej vojne," uvádza sa vo vyhlásení.
Domnievame sa, že Maďarsko by mohlo prispieť k porozumeniu medzi Slovenskom a Maďarskom niektorými svojimi gestami, pokračuje text vyhlásenia, ktoré špecifikuje, "že ako príklad takého gesta uvádzame navrátenie niektorých kultúrnych pamiatok, ktoré vznikli v minulosti na území Slovenska a mali by byť dnes súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. Boli však odvezené vo viacerých vlnách od roku 1867 až po 2. svetovú vojnu na územie dnešného Maďarska, kde sa nachádzajú. O nutnosti navrátenia týchto kultúrnych pamiatok hovorí Trianonská dohoda i Parížska mierová zmluva po 2. svetovej vojne.
O navrátení týchto predmetov rokovala v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia československo-maďarská komisia, avšak bez výsledku. Domnievame sa, že SMK by mohla pomôcť pri sprostredkovaní navrátenia týchto kultúrnych pamiatok," končí sa vyhlásenie ktoré sformulovali Vladimír Palko, Pavol Minárik, František Mikloško a Ján Čarnogurský.
Radikalizácia nám nesmie byť ľahostajná a treba nájsť na ňu čo najúčinnejšiu odpoveď, uvádza sa vo vyhlásení. Za účinnú odpoveď štvorica nepovažuje urážanie Maďarov, ale v čiastkových prípadoch možno podľa nej použiť aj silu. "Myslíme si, že ak by na Slovensko prišiel príslušník Maďarskej gardy, mal by byť zatknutý a trestne stíhaný podľa § 312 Trestného zákona," uvádza sa vo vyhlásení.
V diskusii o krivdách minulosti je účinnou slovenskou odpoveďou poukázať na to, že Slováci nie sú o nič väčšími dlžníkmi voči Maďarom, ako Maďari voči Slovákom. Štvorica členov KDH vo vyhlásení navrhuje gestá vzájomného porozumenia v tom zmysle, aby parlamenty Slovenska a Maďarska na základe vzájomnej dohody súčasne prijali uznesenia, ktorými by bola vyjadrená ľútosť nad utrpením Slovákov vyhnaných po Viedenskej arbitráži a Maďarov vysídlených na základe Benešových dekrétov. "Zrušenie Benešových dekrétov však nepodporujeme, sú súčasťou medzinárodného usporiadania po 2. svetovej vojne," uvádza sa vo vyhlásení.
Domnievame sa, že Maďarsko by mohlo prispieť k porozumeniu medzi Slovenskom a Maďarskom niektorými svojimi gestami, pokračuje text vyhlásenia, ktoré špecifikuje, "že ako príklad takého gesta uvádzame navrátenie niektorých kultúrnych pamiatok, ktoré vznikli v minulosti na území Slovenska a mali by byť dnes súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. Boli však odvezené vo viacerých vlnách od roku 1867 až po 2. svetovú vojnu na územie dnešného Maďarska, kde sa nachádzajú. O nutnosti navrátenia týchto kultúrnych pamiatok hovorí Trianonská dohoda i Parížska mierová zmluva po 2. svetovej vojne.
O navrátení týchto predmetov rokovala v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia československo-maďarská komisia, avšak bez výsledku. Domnievame sa, že SMK by mohla pomôcť pri sprostredkovaní navrátenia týchto kultúrnych pamiatok," končí sa vyhlásenie ktoré sformulovali Vladimír Palko, Pavol Minárik, František Mikloško a Ján Čarnogurský.
