BRATISLAVA – Štát nedokáže najbližšie roky zabezpečiť celoslovenský skríning karcinómu prsníka. Pripustil to štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Stanislav Špánik. Hovorí, že vec brzdia organizačné problémy, nedostatok financií a legislatíva, napríklad zákon o ochrane osobných údajov.
"Budem však robiť všetko pre to, aby sa vec pohla čo najviac dopredu," povedal Špánik na tlačovej konferencii. Rakovina prsníka patrí k najčastejším nádorom v ženskej populácii na Slovensku, lekári ročne novodiagnostikujú stovky žien, často v pokročilom štádiu, mnohé na následky ochorenia umierajú. Pacientske organizácie štát na skríning karcinómu prsníka vyzývajú dlhodobo, pretože ochorenie sa tak v populácii vyhľadáva aktívne a organizovane.
"Často sa ním diagnostikujú nádory ešte vo včasnom klinickom štádiu, čo predznamenáva šancu na možné úplné vyliečenie žien, v iných krajinách je to samozrejmosťou už roky," povedala Eva Bacigalová z občianskeho združenia Amazonky. "Ide o zložitý a dlhý proces, vyžadujúci si investície a náročnú organizáciu, bezproblémovú spoluúčasť poisťovní, momentálne je s tým problém," priznal Špánik, ktorý do funkcie štátneho tajomníka nastúpil ako onkológ. Potrebu skríningu si uvedomuje, a "ubezpečuje, že v tejto veci robí, čo môže, aj z toho dôvodu prijal funkciu na MZ".
Organizácia skríningu si vyžaduje centrum, ktoré ho bude koordinovať či dostatok mamografických pracovísk a prístrojov. Okolo centra plány stoja, priznal Špánik s tým, že je mu to ľúto. "A síce mamografov máme na Slovensku dosť, nevieme, ktoré spĺňajú kritériá," vysvetlil štátny tajomník. Štát podľa neho čaká v tejto veci ešte veľa práce. Skríningová mamografia by sa mala vykonávať na pracoviskách, ktoré sú overené auditom kvality a v súlade s podmienkami smerníc Európskej únie. Štát podľa neho brzdí aj zákon o ochrane osobných údajov, a to konkrétne pri možnom zbieraní a spracovaní výsledkov.
Preventívne mamografické vyšetrenie je odporúčané ženám od 40 do 69 rokov v dvojročných intervaloch. Možno ním zistiť už malé dobre liečiteľné malígne nádory. "Zúčastňuje sa ho niečo málo nad 20 percent Sloveniek, ak by sa do toho štát zaangažoval, čísla účasti by mohli stúpnuť," povedala lekárka Alena Kállayová s tým, že pri účasti žien v 70 až 75 percentách by sa úmrtnosť na rakovinu prsníka mohla znížiť o 30 až 35 percent.
Na skríning nádorových ochorení u svojich poistencov sa nedávno podujala najmenšia zdravotná poisťovňa na Slovensku. Union ZP avizuje, že tento rok finišuje s prípravou druhej fázy, v ktorej dostanú pozvánky na skríning ďalší poistenci. Špánik ale tvrdí, že nešlo o skríning vo svojej podstate. "A preto sa táto poisťovňa stretla, bohužiaľ, so žalostnou účasťou," dodal.
Pacienti kritizujú úhrady lieku Duodopa
Pacienti s Parkinsonovou chorobou sa cítia byť oklamaní ministerstvom zdravotníctva. Nepáči sa im postup jeho kategorizačnej komisie pri zmene prístupu k liečbe a úhrady lieku Duodopa, ktorý označili za dôležitý. Rezort v marci oznámil, že pacienti už nebudú na liek potrebovať takzvanú výnimku a že bude rovno hradený z verejného zdravotného poistenia. Pacienti ale v tejto veci namietajú navrhované limity na maximálnu úhradu zo zdravotných poisťovní, ktoré podľa nich nevytvárajú žiaden finančný vankúš pre hradenie liečby nových pacientov.
"Sme vďační za odporúčanie zaradiť liek Duodopa do zoznamu liekov hradených z verejného zdravotného poistenia, zásadné zníženie limitov úhrad ale považujeme za neprijateľné," povedala Katarína Félixová z OZ Spoločnosť Parkinson Slovensko.
Nový odporúčaný návrh je totiž podľa Félixovej nastavený spôsobom, pri ktorom jeden pacient musí ísť zo systému von, aby mohol byť liečený ten ďalší, nový. "Skupina pacientov, ktorí liečbu potrebujú, pritom narastá," zdôraznila Félixová. Kalavskú preto žiada, aby odporúčaný návrh kategorizačnej komisie neakceptovala a vrátila sa k pôvodne navrhovaným finančným limitom, ktoré umožňujú životne dôležitú liečbu aj novým pacientom.
Rezort zdravotníctva hovorí, že vec úhrad konzultoval so zdravotnými poisťovňami, odborníkmi či Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, pričom sa vychádzalo z dát reálnej spotreby liekov pacientmi s uvedenou diagnózou. "Situáciu ale monitorujeme a sme ochotní reagovať na vývoj a potreby pacienta, kategorizačný zoznam sa prehodnocuje v pravidelných intervaloch," povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Tá tiež poukázala, že farmaceutická firma má stále priestor na uzatvorenie zmluvy o výške zľavy, čím môže byť odliečených ešte viac pacientov. "Zároveň je dôležité spomenúť aj referencovanie, cena lieku tak môže v budúcnosti ešte klesať," povedala Eliášová. Liek Duodopa bol v režime výnimiek od roku 2009 a podľa rezortu až vďaka novej legislatíve budú mať pacienti s Parkinsonovou chorobou prístup k lieku. "A je pre nich teda dobrou správou, že už nebudú musieť čakať v neistote, či im zdravotná poisťovňa tento liek na výnimku schváli," dodala Eliášová. Rozhodnutie kategorizačnej komisie vstúpi do platnosti prvého júla tohto roka.
Podmienky na vstup liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia sa zmenili od januára tohto roka. Rezort zdravotníctva v rámci zmien sľuboval lepšiu dostupnosť modernej liečby pre slovenských pacientov, ktorú preplatia zdravotné poisťovne.
Od zavedenia liekovej reformy v roku 2011 je nevyhnutným kritériom pre zaradenie lieku medzi tie, ktoré sú hradené zo zdravotného poistenia, nákladová efektívnosť. Liek musí splniť podmienku nákladov na tzv. QALY, teda roky života v štandardizovanej kvalite života. Parameter má pomôcť nakúpiť za čo najmenej peňazí čo najviac zdravia. Štát tak určil strop, koľko je ochotný zaplatiť za zlepšenie zdravia chorých. Po novom je to 41-násobok priemernej mesačnej mzdy, kedysi to bolo oveľa menej.
