VRANOV NAD TOPĽOU – Mesto Vranov nad Topľou na východe Slovenska sa ako jedno z deviatich miest pýši kostolom, ktorý povýšili v roku 2008 na baziliku minor. Okrem mnohých sôch, rezieb a vzácnych pamiatok je bazilika známa obrazom Panny Márie, ktorá pred viac ako 300 rokmi ronil krvavé slzy.
Obraz Panny Márie sa vo vranovskom kostole uctieva dodnes a uchováva sa v hlavnom oltári miestnej baziliky minor. Pavlínsky kronikár Mikuláš Benger uvádza, že tento mariánsky obraz vlastnil František Golecký. Za nevysvetliteľných príčin však obraz ostával v domácnosti rodiny Berčénich. Pavlíni prišli prvýkrát do kontaktu s obrazom 21. augusta 1708, práve v deň, kedy začal obraz slziť. Od začiatku to bol úradný kontakt.
Očité svedectvo krvavého slzenia
Fenomén krvavého slzenia obrazu potvrdili mnohí miestni obyvatelia či očití svedkovia. Okrem nich však slzenie potvrdil vo svojom reporte aj miestny farár a predstavený Kláštora pavlínov vo Vranove Augustín Hnatovič a jeho zástupca Matej Soóš. „Tieto slzy som vlastnoručne utrel za prítomnosti otca Soóša a mnohých laikov,“ napísal Hnatovič v správe pre vtedajšieho generálneho predstaveného pavlínov Jána Kristolovca.
Obraz bol následne prenesený z domu Berčénich do farského kostola, kde ho ďalej spravovali pavlíni. Neskôr v septembri premenovali chrám na Kostol Narodenia Panny Márie. Od tohto dňa sa stal chrám vyhľadávaným mariánskym pútnickým chrámom. Odvtedy každoročne tento sviatok 8. septembra prichádzali veriaci na toto miesto na bohatú odpustovú slávnosť.
Obraz sa dostal do širokého povedomia
Povesť milostivého obrazu Panny Márie Vranovskej sa v pomerne krátkom čase dostala do povedomia nielen okolia farnosti , ale jeho povesť sa rozšírila až na trnavské územie. Svedčí o tom zápis, podľa ktorého roku 1713 majiteľ dediny Ružindol z úcty voči Panne Márii obetoval vranovskému kostolu striebornú lampu, tzv. večné svetlo pred svätostánkom.
Kostol dostával mnohé ďalšie dary z vďačnosti a niektoré z nich sú vo forme darovaných predmetov uchované v dvoch zasklených schránkach umiestnených po pravej a ľavej strane oltára. Okrem iného aj pápežský ruženec Jána Pavla II.
Pôvodný obraz obnovili
Obraz je dodnes umiestnený v nadstavbe hlavného oltára Kostola Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou. Autorská i časová dimenzia výtvarného diela sú anonymné. Znalci však tvrdia, že obraz pochádza zo 17. storočia a má znaky neskorej renesancie až ranného baroka.
Na pôvodný, autentický obraz bola priložená druhá vrstva z tenkého strieborného a pozláteného plechu ako odev pre dieťatko Ježiša a jeho matku. Obraz doplnili aj koruny umiestnené nad ich hlavami. Pribudlo aj maliarske zvýraznenie slzenia, ktoré je viditeľné v kútiku ľavého oka Panny Márie a slza stekajúca po ľavom líci. Druhým zvýraznením je nadpis umiestnený pod obrazom v latinčine – „Milostivý obraz Najsvätejšej Panny Márie, slzami plačúcej na Kalvárii.“
Očami dnešného pozorovateľa vyzerá obraz inak než je jeho autentická podoba. Obraz podrobili súkromnej obhliadke v roku 1998 ešte pred jeho konzerváciou a následne bola vypracovaná a sprístupnená odborná dokumentácia.
Konzerváciu vykonal akademický maliar Ľubomír Cáp pod dohľadom Pamiatkového ústavu v Bratislave a vedenia vtedajšieho Regionálneho strediska v Prešove. Zreštaurovaný obraz po obhliadke uložili na pôvodné miesto v oltári. Vranovský obrazu je uznaný ešte ministerstvom kultúry ČSSR za národnú pamiatku ako olejomaľba na plátne a nedatovaná práca anonymného maliara.
Kostol prežil dva požiare
Kostol zasvätený Najsvätejšej Panne Márii má za sebou dlhú históriu. Má za sebou vyše 550-ročnú históriu. Jeho založenie sa spája pôvodne s rádom františkánov, ktorí založili vo Vranove kláštor ešte pred rokom 1440. Zemepán Juraj Bátori ich však takmer po sto rokoch donútil u Vranova odísť a kostol v nasledujúcom období používalo spoločenstvo evanjelikov. Od roku 1672 sa však situácia zmenila a kláštor spolu s kostolom patril rehoľníkov rádu pavlínov, ktorým patrím dodnes.
Kostol je postavený v gotickom slohu, ktorý si kostol zachoval do apríla 1718, keď spolu s mestom kostol i kláštor vyhoreli. Po požiari ho zrenovovali už v barokovom slohu. Zrenovovaný kostol opäť posvätil jágerský biskup František Barkóci v septembri 1756. Kostol postihol v roku 1873 ďalší požiar, z fresiek Jána Lukáša Krackera tak zostali iba fragmenty.
Vatikán kostol povýšil na baziliku minor
Dodnes sa zachovali sochárske a rezbárske dielo majstra Jozefa Hartmanna v podobe hlavného oltára, kazateľnice a troch bočných oltárov. Interiér zdobí aj spomínaný zázračný obraz Panny Márie, ktorý požiar prežil. Kostol Narodenia Panny Márie sa stal bazilikou minor v roku 2008. Stal sa tak v poradí deviatou bazilikou na Slovensku.
Rozhodol o tom Vatikán dekrétom zo dňa 19. júna 2008 podpísaným prefektom kongregácie pre bohoslužby a vysluhovanie sviatosti Františkom kardinálom Arinzem. Slávnostne bola táto skutočnosť vyhlásená 6. septembra 2008 za účasti kardinála Jozefa Tomka, metropolitu košickej arcidiecézy Alojza Tkáča, vtedajšieho primátora mesta a tisícky veriacich. Poďakovanie za toto povýšenie patrí Benediktovi XVI., vtedajšiemu pápežovi. Povýšením kostola významnou mierou stúpol nielen cirkevný, ale aj svetský význam tohto pútnického miesta.
