BERLÍN - Archeológovia našli na nemeckom ostrove Rujana v Baltskom mori stovky viac ako 1000 rokov starých mincí, prsteňov, perál, náramkov či náhrdelníkov. Podľa agentúry DPA sú spájané s dobou legendárneho dánskeho kráľa Haralda I., prezývaného Modrozub.
Z lietadla na Sibíri padal šokujúci náklad: Na dráhe sa váľal poklad v obrovskej hodnote
Dvaja amatérski archeológovia, vrátane trinásťročného chlapca, v januári najprv našli jednu striebornú mincu v blízkosti dediny Schaprode. Do ďalšieho pátrania sa zapojili profesionálni archeológovia, ktorí cez víkend objavili celý poklad, informoval Krajinský úrad pre kultúru a pamiatkovú starostlivosť spolkovej krajiny Meklenbursko-Predné Pomoransko.
"Tento poklad je najväčším jednotlivým nálezom mincí z doby Modrozuba v oblasti južného Baltu, a je preto mimoriadne významný," cituje DPA vedúceho vykopávok Michaela Schirrena.
Obaja amatérski archeológovia museli o svojom objave mlčať, aby dali profesionálom čas s plánovaním a boli prizvaní k účasti na ďalších vykopávkach. "Bol to najväčší objav môjho života," povedal amatérsky archeológ René Schön agentúre DPA.
Schön a trinásťročný Luca Malaschnitschenko lokalitu prehľadávali s pomocou detektora kovov, keď druhý z nich našiel kúsok kovu, o ktorom sa spočiatku domnieval, že ide len o odpad z hliníka. Keď predmet očistili, pochopili, že ide o niečo oveľa cennejšie.
Zhruba stovka z celkom 500 až 600 mincí pochádza podľa archeológov pravdepodobne z doby panovania Haralda I., známeho tiež pod prezývkou Harald Modrozub. Ten vládol oblasti dnešného Dánska, severného Nemecka, južného Švédska a časti Nórska v druhej polovici desiateho storočia a do svojho kráľovstva priniesol kresťanstvo.
Prezývku Modrozub si Harald vyslúžil vďaka mŕtvemu zubu, ktorý pôsobil modrasto. Dnes je po ňom pomenovaná technológia bezdrôtového prenosu dát Bluetooth (anglicky Modrozub), ktorú vyvinula švédska firma Ericsson. Schopnosť Haralda I. spájať Škandináviu má byť analógiou schopnosti technológie Bluetooth prepájať počítače s mobilnými zariadeniami.
