Vladimír Mečiar
BRATISLAVA - Bývalý premiér Vladimír Mečiar si na sobotňajšom sneme ĽS-HZDS v Nitre pravdepodobne posilní svoje dominantné postavenie na čele tejto strany. Jej delegátov čaká okrem volieb predsedu aj neľahká úloha, ako zabrániť ďalšiemu poklesu obľúbenosti kedysi hlavnej politickej sily v krajine.
Pred snemom panuje očakávanie, že Mečiar s prevahou zvíťazí nad svojím protikandidátom Viliamom Veteškom a potvrdí si tak pozíciu najdlhšie pôsobiaceho šéfa parlamentnej strany. Politológovia aj členovia strany poukazujú na to, že voliči strany si ju stále veľmi často zosobňujú práve s Mečiarom.
Mečiar si zaistil podporu väčšiny delegátov počas uplynulých týždňov. Z ôsmich regionálnych snemov dali prednosť Veteškovi iba v Trnavskom kraji, v ktorom je šéfom strany iný Mečiarov oponent, predseda samosprávneho kraja a poslanec Tibor Mikuš. Ten už skôr navrhol Mečiarovi, aby sa stiahol do funkcie čestného predsedu strany. Prišiel tiež s nápadom, aby sa strana zbavila niekdajšieho pôvodného mena a skratky HZDS. V rámci predsnemového slovného iskrenia medzi kandidátmi sa objavili aj obvinenia z "kupovania" hlasov delegátov, spochybňovanie Veteškovho víťazstva na regionálnom sneme ĽS-HZDS v Trnave alebo špekulácie o chystanom vylúčení Vetešku a Mikuša zo strany.
Veteška vopred poprel, že by chcel po očakávanej porážke odísť z ĽS-HZDS, podľa komentátorov sa však bude musieť rozlúčiť s funkciami podpredsedu strany a parlamentu. Podnikateľ v cestovnom ruchu by sa tak pridal do početného radu bývalých Mečiarových spolupracovníkov, ktorí sa po kritike autoritatívneho predsedu ocitli v jeho nemilosti. Medzi nimi bol napríklad aj terajší prezident Ivan Gašparovič.
Práve Veteška a Mikuš zdôvodňovali potrebu obmeny na čele ĽS-HZDS obavami z pokračujúceho poklesu voličskej podpory. Mečiar vedie HZDS od jeho vzniku v roku 1991. Pod jeho vedením hnutie dvakrát dominovalo vo vláde s viac ako tretinovou podporou vo voľbách. Jeho obľúbenosť vážnejšie nepoškodili ani ekonomické aféry a politické prešľapy, pre ktoré sa Slovensko na čas dostalo na vedľajšiu koľaj v integrácii do EÚ a NATO.
Po odchode strany do opozície v roku 1998 však podpora hnutia postupne klesala. V minuloročných voľbách sa ĽS-HZDS so ziskom 8,79 percenta hlasov stala druhou najmenšou parlamentnou stranou. Mečiar sa však netajil tým, že jeho hlavným cieľom bol návrat do vlády, a to aj za cenu straty preferencií. Aj preto sa ĽS-HZDS v súčasnej vláde ľavicového premiéra Roberta Fica nakoniec uspokojila iba s dvomi ministerskými kreslami.
Mečiar, ktorý tiež dvakrát neúspešne kandidoval na prezidenta republiky, pred snemom podobne ako viackrát v minulosti avizoval, že chce pred verejnosťou zabodovať predstavením "nových tvárí", odborníkov či straníckych komisií. ĽS-HZDS, ktorá sa podľa prieskumov opiera najmä o starších voličov, však podľa analytikov drží nad hranicou zvoliteľnosti do parlamentu práve osoba terajšieho predsedu.
Mečiar si zaistil podporu väčšiny delegátov počas uplynulých týždňov. Z ôsmich regionálnych snemov dali prednosť Veteškovi iba v Trnavskom kraji, v ktorom je šéfom strany iný Mečiarov oponent, predseda samosprávneho kraja a poslanec Tibor Mikuš. Ten už skôr navrhol Mečiarovi, aby sa stiahol do funkcie čestného predsedu strany. Prišiel tiež s nápadom, aby sa strana zbavila niekdajšieho pôvodného mena a skratky HZDS. V rámci predsnemového slovného iskrenia medzi kandidátmi sa objavili aj obvinenia z "kupovania" hlasov delegátov, spochybňovanie Veteškovho víťazstva na regionálnom sneme ĽS-HZDS v Trnave alebo špekulácie o chystanom vylúčení Vetešku a Mikuša zo strany.
Veteška vopred poprel, že by chcel po očakávanej porážke odísť z ĽS-HZDS, podľa komentátorov sa však bude musieť rozlúčiť s funkciami podpredsedu strany a parlamentu. Podnikateľ v cestovnom ruchu by sa tak pridal do početného radu bývalých Mečiarových spolupracovníkov, ktorí sa po kritike autoritatívneho predsedu ocitli v jeho nemilosti. Medzi nimi bol napríklad aj terajší prezident Ivan Gašparovič.
Práve Veteška a Mikuš zdôvodňovali potrebu obmeny na čele ĽS-HZDS obavami z pokračujúceho poklesu voličskej podpory. Mečiar vedie HZDS od jeho vzniku v roku 1991. Pod jeho vedením hnutie dvakrát dominovalo vo vláde s viac ako tretinovou podporou vo voľbách. Jeho obľúbenosť vážnejšie nepoškodili ani ekonomické aféry a politické prešľapy, pre ktoré sa Slovensko na čas dostalo na vedľajšiu koľaj v integrácii do EÚ a NATO.
Po odchode strany do opozície v roku 1998 však podpora hnutia postupne klesala. V minuloročných voľbách sa ĽS-HZDS so ziskom 8,79 percenta hlasov stala druhou najmenšou parlamentnou stranou. Mečiar sa však netajil tým, že jeho hlavným cieľom bol návrat do vlády, a to aj za cenu straty preferencií. Aj preto sa ĽS-HZDS v súčasnej vláde ľavicového premiéra Roberta Fica nakoniec uspokojila iba s dvomi ministerskými kreslami.
Mečiar, ktorý tiež dvakrát neúspešne kandidoval na prezidenta republiky, pred snemom podobne ako viackrát v minulosti avizoval, že chce pred verejnosťou zabodovať predstavením "nových tvárí", odborníkov či straníckych komisií. ĽS-HZDS, ktorá sa podľa prieskumov opiera najmä o starších voličov, však podľa analytikov drží nad hranicou zvoliteľnosti do parlamentu práve osoba terajšieho predsedu.
