BRATISLAVA - Chovatelia exotického vtáctva, zbystrite pozornosť. Viete, že vírusom vtáčej chrípky sa môže nakaziť aj vaša andulka? Prečítajte si, ako sa vírus prejavuje a čo by ste mali robiť, aby ste sa nákaze vyhli.
Vtáčou chrípkou sa môžu podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS SR) nakaziť aj doma chované exotické vtáky. Ohrozené nie sú len vtáky vo voliérach na záhradnom dvore, ale aj domáce papagáje či kanáriky. Podľa Jána Gúgha, hovorcu Slovenskej ornitologickej spoločnosti, by ste mali v prvom rade zamedziť styku domáceho zvieraťa s voľne žijúcim vtáctvom a umiestniť ho do chránených či uzavretých priestorov.
Vtáčia chrípka straší aj na východe: Ohnisko potvrdili v drobnochove hydiny pri Prešove
Ako spresnil Gúgh, „vírus vtáčej chrípky sa k nám nešíri priamou migráciou vtákov z Číny, ako si často ľudia mylne myslia. Vírus sa podľa vedeckých článkov šíri seriálovo, teda vodné vtáky sa nakazia v zle zabezpečených chovoch hydiny v Kórei a Číne, na hniezdiskách na Sibíri a na migračných zastávkach potom dochádza ku kontaktu populácií zimujúcich v Európe a Ázii.“
Gúgh zároveň doplnil, že väčšina vtákov je voči vírusu odolná, ale priamy dopad má vtáčia chrípka napríklad na labute a predovšetkým na doma chovanú hydinu, preto je nevyhnutné chov hydiny riadne zabezpečiť. Vírus vtáčej chrípky sa šíri trusom a sekrétmi horných dýchacích ciest. V rámci chovu sa môže šíriť aj prostredníctvom kontaminovaných predmetov, krmiva a vody.
Ako sa prejavuje?
„Hlavnými klinickými príznakmi chrípky vtákov je strata plachosti, znížená aktivita a príjem krmiva, postihnuté jedince sa zhlukujú pod tepelným zdrojom, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá znáška. Objavujú sa aj respiračné príznaky ako sú kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy hlavy, viečok, výtok z nosových otvorov. Ďalej sa vyskytujú aj poruchy tráviaceho (hnačky) a nervového systému (kŕče, poruchy pohybu, strata plachosti). Tieto príznaky sa vyskytujú ojedinele alebo v kombinácii,“ upozorňuje ŠVPS SR.
Vírus je relatívne odolný. Podľa ŠVPS SR v truse prežíva 30 dní pri teplote 4 stupne Celzia, alebo 7 dní pri teplote 20 stupňov Celzia, pri izbovej teplote na slame 28 dní a na vajcovej škrupine 8 dní. Dokonca nejaký čas prežíva aj vo vode pri pH 7-8 a ničí ho najmä kyslé prostredie, éter, jód, amónne soli a tukové rozpúšťadlá. „Z dezinfekčných prostriedkov účinných proti vírusu vtáčej chrípky sú: 2- 4-percentný lúh sodný, 2- 4-percentné chlórové vápno, 4- 8- percentný chloramin B a môže sa použiť aj formalín v 10-percentnej koncentrácii,“ uvádza ŠVPS SR.
Nakaziť sa môže aj človek
Odborníci sa zhodujú, že prenos vírusu na človeka je zriedkavý - je možný len priamym kontaktom s infikovanými vtákmi alebo vtáčími produktmi. Človek sa môže infikovať aj po kontakte s predmetmi, na ktorých sa vírus uchytil. Najväčšie riziko však predstavuje trus, sekréty dýchacieho ústrojenstva alebo konzumácia nedostatočne tepelne upraveného mäsa. „Pri tepelnom spracovaní hydinového mäsa a hydinových produktov sa vírus vtáčej chrípky inaktivuje pri 70 stupňoch Celzia. Perie a páperie z hydiny môže byť takisto infekčné v dôsledku kontaminácie trusom alebo inými telovými tekutinami. Ďalšie nebezpečenstvo pre ľudí predstavuje nelegálny dovoz hydiny. Vysokému riziku nakazeniu vírusom aviárnej influenzy sú vystavení ľudia, ktorí v rámci cestovania navštevujú krajiny s výskytom vtáčej chrípky. Pre zabránenie nakazenia v postihnutých oblastiach je dôležitá osobná hygiena a vyhýbanie sa priamemu a nepriamemu kontaktu s nakazenou hydinou a jej produktami,“ radí ŠVPS SR.
Nakaziť sa môžu aj iné zvieratá
„Vtáčia chrípka je ochorenie spôsobené vírusmi vtáčej chrípky typu A u vtákov, hydiny, príp. iných zvierat. Prirodzenými hostiteľmi vírusu vtáčej chrípky sú divožijúce vtáky, hydina, prípadne iné zvieratá. Nákaza sa na ľudí prenáša len výnimočne z infikovaných zvierat najčastejšie pri nedodržaní zásad osobnej hygieny vdýchnutím prachu s obsahom výlučkov chorých, resp. uhynutých zvierat,“ objasnila Zuzana Drobová, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR.
Drobová doplnila, že vírus vtáčej chrípky typu A má niekoľko subtypov. Riziko nakazenia sa vírusom A(H5N8) pre ľudí pri pobytoch v štátoch, kde bol zaznamenaný ich pozitívny záchyt v chovoch hydiny, je nízke. „Vírus vtáčej chrípky A(H5N8) sa doteraz potvrdil iba u zvierat (voľne žijúcich vtákov, u vtákov v zajatí (v ZOO) a v chovoch hydiny) a nebol zaznamenaný prenos vírusu vtáčej chrípky A(H5N8) zo zvierat na ľudí. Ochorenie u ľudí vyvolané vírusom A(H5N8) sa doteraz nevyskytlo,“ doplnila.
