BRATISLAVA – Vo výskume stresu patria slovenskí odborníci k svetovej špičke. Príkladom je uznávaná farmakologička Daniela Ježová z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV, ktorá sa zaoberá stresom a depresiou. V prednáške vo vedeckej kaviarni Vedy v CENTRE vysvetlila, čo sa deje s ľudským telom počas stresu.
„Väčšina ľudí si myslí, že vie, čo je to stres, pretože každý ho má dostatok. Nie je to pravda, je to iba dogma, ktorej ľudia veria,“ objasnila farmakologička Daniela Ježová. Hoci sa mnohí z nás stresu boja a pripisujú mu negatívne konotácie, nie je až taký strašný. Stres ako odpoveď tela nám totiž pomáha prekonávať záťažové situácie.
Aj vy máte neustále sny o tom, ako musíte ísť nepripravení na skúšku? Vedci zistili, čo to znamená
„Stresová reakcia vznikla už počas fylogenézy a pomáhala ľuďom prežiť,“ vysvetlila. Keď bolo treba bojovať alebo utekať do bezpečia, telo muselo reagovať rýchlo a bdelo. Stres bol potrebný, pretože organizmus pripravil do akcie. Avšak, stres je pozitívny len do tej miery, do akej ho vieme zdravo zvládať.
Aj saunovanie je stresový faktor
Počas stresu sa tvorí v nadobličkách adrenalín a kortizol, ktorý je druhým najvýznamnejším stresovým hormónom. Ked sa do tela vylúči kortizol, mobilizuje v záťažovej situácii zdroje energie a vďaka nemu sme schopní bleskove konať. Ak je ale stresových podmienok priveľa, často sa opakujú a nevieme ich kontrolovať, vysoké hladiny kortizolu môžu byť príčinou poškodenia mozgu a psychických porúch. Adrenalín zvyšuje činnosť srdca a pri akútnej stresovej situácii ho potrebujeme na jej prekonanie. Keď však k takejto situácii dochádza často, môžu sa objaviť kardiovaskulárne problémy.
Stresu sa ľudia vystavujú dokonca aj v saune, upozornila odborníčka. Pri hypertermii dochádza k vylučovaniu stresových hormónov. Okrem nich ale stúpa aj produkcia endorfínov, preto sa po saune cítime dobre. Ak je však pobyt v saune príliš častý, napríklad dvakrát týždenne, pôsobí na telo kontroproduktívne a u žien vyvoláva poruchy menštruačného cyklu a poruchy plodnosti u mužov (spomalené spermie).
Paradoxná úzkosť
Neželaným produktom stresu je i úzkosť, sprevádzaná napríklad búšením srdca, potením a trasom rúk. Jej dosah však závisí od typu osobnosti. V spoločnosti všeobecne panuje mylný názor, že úzkostní ľudia reagujú nadmerne na stresové situácie. Nie je to tak, argumentuje vedkyňa. Nepríjemný pocit úzkostných ľudí počas stresovej situácie nesúvisí s nadmernou produkciou stresových homónov, ale práve naopak – stresová odpoveď týchto ľudí je nízka. V tele sa im počas extrémnej úzkosti tvorí menej látok, ktoré organizmu pomáhajú stres zvládať.
Slováci majú viac radosti ako stresu
Stres, na ktorý človek reaguje maladaptívne, je škodlivý. Ak je mu človek vystavený pričasto, môže sa potýkať s kardiovaskulárnymi chorobami, ale aj psychickými obtiažami, napríklad depresiou. Ako však doplnila Ježová, z prieskumu stresu na Slovensku vyplynulo, že našinci sa oveľa častejšie stretávajú s pocitom radosti ako s oklieštením v stresovej situácii. Druhým najčastejším pocitom Slovákov je láska, stres je až na treťom mieste. Tí, ktorým stres nedovolí pokojne spávať, ho spájajú predovšetkým s prácou a finančnou situáciou.
