BRATISLAVA – Ak môže Slovensko niečo považovať za svoje prírodné bohatstvo, je to voda. Odborníci u nás poznajú až 1 782 zdrojov minerálnych vôd, z ktorých niektoré sú európskymi unikátmi. Viac o nich porozprával významný slovenský hydrogeochemik a environmentálny geológ Dušan Bodiš a Jarmila Božíková, riaditeľka Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva SR.
Minerálne vody na Slovensku, to bola téma prednášky vo vedeckej kaviarne Veda v CENTRE, v ktorej vystúpili poprední slovenskí odborníci skúmajúci zloženie, účinky a využitie našich prírodných vôd. „Minerálne vody boli odjakživa spojené s históriou, kultúrou a umením,“ povedal na úvod prednášky Dušan Bodiš, hydrogeochemik a environmentálny geológ zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave.
Tvár si opláchla minerálnou vodou: Po mesiaci bola zaskočená výsledkami!
Na Slovensku je podľa Bodiša v súčasnosti registrovaných až 1 782 zdrojov minerálnych vôd, ktoré sa líšia svojím zložením, ale aj teplotou. Za toto podzemné bohatstvo môžeme ďakovať mimoriadne priaznivými prírodným podmienkam, aké u nás panujú. Nájdeme tu nielen sladké, ale aj slané minerálne vody prehistorického morského pôvodu.
Od obyčajnej podzemnej vody sa minerálna líši mineralizáciou, čiže obsahom rozpustených minerálnych látok, ktorý je pri „minerálkach“ vyšší ako 1000 miligramov na liter – či už je to obsah sírovodíka, oxidu uhličitého alebo stopových prvkov ako lítia, zinku, bóru alebo fluóru, môžeme v súvislosti s nimi hovoriť o priaznivých účinkoch na ľudské zdravie. „Aké horninové prostredie v oblasti prevláda, taký je výsledok chemického zloženia minerálnej vody,“ spresnil Bodiš.
Minerálne rarity
„Minerálna voda môže mať aj smrtiace účinky,“ upozornil geológ a do pozornosti dal známy prípad spred 105 až 130-tisíc rokov, ktorý odhalil nález výliatku lebky neandertálca v kameňolome v Gánovciach, kde sa ťažil travertín. Neandertálka, ktorá sa vtedy priblížila k travertínovému jazierku, sa nadýchala nebezpečných výparov oxidu uhličitého. Omdlela, spadla do vody a zomrela.
Ak by ste u nás hľadali vody podobného zloženia ako v Mŕtvom mori (342 mg/l NaCl), boli by ste sklamaní. Je však pravda, že mnohé slovenské minerálne vody sa pýšia zvýšeným obsahom chloridu sodného. Slaná je napríklad Cigeľka (28 mg/), Láb (120 mg/l) a voda v Podhájskej (19 mg/l). Len pre porovnanie, svetový oceán má salinitu 35 mg/l.
Najvyšší obsah oxidu uhličitého má prameň Baldovce (3 400 mg/l) a najvyšší podiel sírovodíka nájdete v kúpeľných vodách v Smrdákoch (500-700 mg/l), čo je podľa odborníka európsky unikát. Prameň v Dudinciach má zasa podobné zloženie ako minerálne vody v Japonsku. Obsahuje totiž zhruba rovnaké množstvo oxidu uhličitého (1000 mg/l) a chloridu sodného (1000 mg/l).
Najstaršie slovenské kúpele
Prirodzeným dôsledkom minerálneho bohatstva Slovenska je rozvoj kúpeľnej liečby, ktorá má u nás viac ako 900-ročnú históriu. Najstaršie pramene hovoria o tzv. bojnických termách, spomínaných v listine kráľa Kolomana z roku 1 113. Záznamy z rokov 1242 až 1281 pripisujú liečivé vlastnosti vode z Turčianskych Teplíc, Sliaču a Bardejovských kúpeľov. V 16. storočí k nim pribudli aj Rajecké Teplice, Piešťany a Vyšné Ružbachy.
Zásadný význam pre rozmach kúpeľníctva u nás mala panovníčka Mária Terézia, ktorá dala spísať súpis kúpeľov a minerálnych vôd v Rakúsko-Uhorskej monarchii. Na Slovensku už v 18. storočí hovorili o 128 lokalitách. Na začiatku 20. storočia bolo na Slovensku známych až 80 kúpeľov, ale mnohé z nich postupne zanikali, ozrejmila Jarmila Božíková, riaditeľka Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva SR.
Z 1 782 zdrojov minerálnych vôd je dnes oficiálne uznaných 122. To znamená, že prešli prísnymi kontrolami a ich obsah zložiek potvrdili niekoľkoročné analýzy. Spomedzi nich ešte môžeme vybrať tie, ktoré majú liečivé účinky. Takých máme na Slovensku až 80 a mnohé z nich sú dnes právom využívané aj na kúpeľnú liečbu.
Videozáznam prednášky nájdete TU.
