BRATISLAVA - Pokuty za jazdu po spoplatnených úsekoch diaľnic a rýchlostných ciest bez elektronickej diaľničnej známky sa znížia z tristo na 150 eur. Prevádzkovatelia motorových vozidiel do 3,5 tony zaplatia sto eur pri úhrade pokuty do pätnástich dní.
Vyplýva to z novely zákona o diaľničnej známke, ktorú v pondelok schválili poslanci Národnej rady SR. Zmeny nadobudnú účinnosť 1. novembra namiesto navrhovaného termínu 1. októbra. "Návrh zákona sa zameriava na úpravu správnych deliktov, znižuje sa výška pokút, vypúšťa sa možnosť sankcionovať prevádzkovateľa vozidla opakovane za každý kalendárny deň. Režim rozkazného konania sa podriaďuje zásade absorpcie sankcií za správne delikty spáchané v priebehu jedného kalendárneho mesiaca," priblížil novelu zákona o diaľničnej známke pred druhým čítaním v parlamente minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Árpád Érsek (Most - Híd).
Vodiči bez známky budú môcť dostať pokutu po novom raz za mesiac, a nie za každý deň, ako predpokladá platný zákon. Ak vodič dostane opäť pokutu v priebehu dvanástich mesiacov a dodatočne si zakúpi diaľničnú známku, ďalšiu sankciu nebude musieť zaplatiť. Novela počíta s jednorazovou pokutou 150 eur aj spätne pre všetky tieto priestupky zaznamenané doteraz kamerovým systémom Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (NDS).
Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr do troch rokov od porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti. Novela za správny delikt v podobe nezaplatenia známky pripúšťa aj uloženie pokuty vo výške od 150 do 500 eur. Ak ten istý prevádzkovateľ vozidla spácha rovnakým vozidlom viac správnych deliktov, v jednom konaní mu bude uložená len jedna pokuta. V prípade viacerých deliktov rôznymi vozidlami sa rozhodne a pokutu dostane osobitne vo viacerých konaniach.
Správne delikty budú posudzovať príslušné okresné úrady. Ak má prevádzkovateľ vozidla bydlisko, miesto podnikania alebo sídlo mimo územia SR, tieto konania budú zabezpečovať okresné úrady v sídle kraja, v obvode ktorého bolo prvý raz zistené porušenie povinnosti úhrady diaľničnej známky.
Liberáli pridali niekoľko pozmeňujúcich návrhov
Poslanci za SaS Miroslav Ivan, Janou Kiššová a Karol Galek k novele zákona o diaľničnej známke predložil tri pozmeňujúce návrhy. Navrhli, aby ročné diaľničné známky platili 365 dní od zakúpenia a nielen počas kalendárneho roka, resp. do konca januára nasledujúceho roka. Tento návrh obsahoval aj možnosť zakúpiť známku spätne o jeden deň.
Chceli tiež znížiť výšku pokuty z tristo na sto eur, resp. pri skoršej úhrade na 50 eur, a zrušiť povinnosť uhrádzať diaľničné známky za prípojné vozíky. Parlament prvé dva pozmeňujúce návrhy SaS neschválil a o treťom nehlasoval vzhľadom na schválenie spoločnej správy k novele zákona.
Prvý pozmeňujúci návrh mal podľa Ivana odstrániť lapsus v zákone, že je možné kúpiť spätne diaľničnú známku a bude platná od 1. januára tohto roka. "Motorista má prakticky čas do konca tohto roka sa vyviniť. V tom istom pozmeňováku navrhujeme, aby ročná známka bola platná 365 dní," povedal Ivan na tlačovej besede pred hlasovaním o novele zákona. Zrušenie úhrady za známku pre prípojné vozíky malo podľa poslanca zjednodušiť život motoristom a byrokratické zaťaženie úradov, ktoré za vozíky vodičov pokutujú.
"Je obrovská skupina zahraničných motoristov, ktorých nepokutujeme. Ak by sme to naozaj robili, mohli by sme už dávno mať pokuty, ktoré by boli výchovné. A aj to je dôvod, prečo navrhujeme zmenu výšky pokuty," povedal Ivan. Pripomenul, že v pléne vyzval ministra dopravy, aby začal intenzívne pracovať na tom ako zahraničných motoristov motivovať k tomu, aby si skutočne zakupovali diaľničné známky.
Systém elektronických diaľničných známok namiesto nálepiek je v prevádzke od začiatku tohto roka. Spočiatku boli problémy s rozlišovaním vozidiel oslobodených od úhrady. Tisícky vodičov jazdili po diaľniciach bez známky, pričom za každý deň im hrozila pokuta tristo eur. Pokuty však nedostávajú, keďže okresné úrady im ich neposielajú, a tým zas diaľničiari neposkytujú podklady. Okresné úrady by mali začať posielať pokuty až po účinnosti novely zákona.
Doriešiť treba vymáhanie pokút od zahraničných vodičov, keďže súčasný systém to neumožňuje. Ministerstvo dopravy chcelo o tom rokovať s maďarskými partnermi, ktorí s tým majú skúsenosti. "Musíme to riešiť jednoduchým spôsobom, na hraniciach musíme sprísniť kontrolu. Existuje mechanizmus, ktorý napríklad využívajú Maďari. Analyzujem ho," uviedol Érsek. Poverená právnická kancelária z maďarskej strany vymáha pokuty od zahraničných motoristov.
Minister vyslovil pochybnosť, či to nie je protiústavné, ak má taká kancelária možnosť vstupu do osobných dát na základe ŠPZ áut. "Toto sú tiež otázky, na ktoré budeme musieť odpovedať v krátkom čase," poznamenal minister. Zatiaľ to podľa neho vyzerá tak, že pri hraničných priechodoch treba posilniť kontrolu a NDS musí preverovať vozidlá fyzicky, či majú uhradenú diaľničnú známku.
Minister dopravy pripustil zvýšenie ceny desaťdňovej známky, ktoré podľa neho využívajú najmä zahraniční motoristi. "Analyzujeme výšku, aké by to malo pozitíva alebo dopad na štátny rozpočet. Nemáme tak veľkú diaľničnú sieť, takže musíme nájsť schodnú cestu," povedal Érsek. "Národná diaľničná spoločnosť víta otvorenie diskusie o cenách elektronických diaľničných známok, ktorých cena sa na Slovensku nezvyšovala od roku 2011. Ceny mesačných a ročných elektronických diaľničných známok na Slovensku sú najnižšie spomedzi okolitých krajín Európskej únie," oznámila nedávno NDS. Konečné slovo pri určovaní cien elektronických diaľničných známok má vláda.
