BRATISLAVA - Aj slovenskí meteorológovia majú zmysel pre nadpozemskú krásu. Dôkazom je video, ktoré sa objavilo na Facebooku Slovenského hydrometeorologické ústavu (SHMÚ). Odborníci pomocou neho vysvetlili, ako vznikajú vzácne nočné svetielkujúce oblaky.
Nejednému z nás sa už pošťastilo, že na oblohe mohol pozorovať zriedkavé nočné oblaky. „Počas brieždenia alebo súmraku, tieto do vĺn, pruhov alebo závojov usporiadané striebristé a jemne svetielkujúce oblaky výrazne kontrastujú s tmavomodrou temnotou oblohy. Reč je o takzvaných nočných svetielkujúcich oblakoch (NLC, z angl. Noctilucent Clouds),“ opísali meteorológovia z SHMÚ.
Z pokojného kúpania zlý sen! Zážitok zo Zelenej vody, z ktorého sa dvíha žalúdok
Podľa odborníkov ide o veľmi tenké oblaky, ktoré s bežnou oblačnosťou v troposfére nemajú nič spoločné. Vyskytujú sa vo výškach 75 až 90 kilometrov, teda v blízkosti hornej hranice mezosféry. „V polárnych a miernych šírkach ide o najchladnejšiu časť zemskej atmosféry, teplota tu môže v období okolo letného slnovratu klesnúť až k -160 stupňov Celzia. Pri takto extrémnych teplotách a v podmienkach už takmer neexistujúceho atmosférického tlaku dokáže aj mimoriadne nízke, doslova stopové množstvo vodnej pary skondenzovať a vytvoriť vláknam a závojom podobné štruktúry,“ ozrejmili odborníci.
Ich pôvod nevedeli vysvetliť
Pôvodne sa predpokladalo, že NCL sú tvorené výlučne z častíc vulkanického alebo kozmického prachu, ale v roku 1965 bola publikovaná novšia teória, podľa ktorej sú oblaky zložené predovšetkým z kryštálikov ľadu, vznikajúcich ako priamy produkt sublimácie vodnej pary. Experti však nevedeli vysvetliť, kde sa vodná para v takýchto výškach berie. Zistili, že jej najväčším zdrojom je syntéza atmosférického kyslíka a vodíka, a potom predovšetkým nižšie ležiace vrstvy atmosféry, z ktorých sem vodná para preniká turbulentnou difúziou.
„Zvlášť výrazné a dobre pozorovateľné NCL oblaky sú po veľkých vulkanických erupciách, ktoré dokážu do mezosférických výšok dopraviť väčšie množstvo vodnej pary a prachových aerosólov. V posledných rokoch sa významným zdrojom vody v mezosfére stáva aj metán, ktorého koncentrácia v atmosfére rýchlo rastie, a ktorý, na rozdiel od vodnej pary, sa do mezosféry dostáva oveľa jednoduchšie a rýchlejšie, keďže jeho množstvo nie je v atmosfére závislé od teploty vzduchu,“ dodali meteorológovia.
