Jozef Kopold našiel stopy po páde svojho kolegu.
BRATISLAVA - Viac svetla v tragickom prípade úmrtia slovenského horolezca v Himalájach prináša spoveď jeho kolegu!
Jozef Kopold, ktorý ako posledný videl Marka Hudáka († 37) nažive, rozpráva, čo sa vlastne na himalájskej osemtisícovke Šiša Pangma stalo. Na internetovej stránke expedície píše o ich poslednom rozhovore tesne pod vrcholom a potom o svojom osamotenom návrate po jeho stopách.
„Je to dosť čerstvé na to, aby som nepísal o emóciách,“ začína svoju spoveď 27-ročný Dodo Kopold. Vysvetľuje, prečo sa s Hudákom pri útoku na 8 046-metrovú horu rozdelili: „V Himalájach má každý svoje tempo. Keď sú dvaja lezci 100 či 200 metrov od seba, neznamená to, že nelezú spolu. Čakali sme sa.“
Kopold asi 200 m pod vrcholom na Hudáka počkal, aby prehodili pár slov. „Cítil sa dobre, strašne túžil po vrchole. Povedal: Dodo, sľúb mi, že to vylezieme. Pôjdem za tebou. Ak by som nevládal, choď hore, ja pôjdem pomaly dole a počkám ťa v C2 (druhý bivak vo výške 7 200 m - pozn. red.),“ popisuje Kopold. To boli posledné Hudákove slová...
„Päťdesiat metrov pod vrcholom som videl, ako pomaly zostupoval popri starých fixných lanách. Bolo to bezpečnejšie, na krajoch bol nafúkaný sneh a fixy morálne vzbudzovali istotu. Ale v skutočnosti veľmi nedržali,“ píše Kopold, ktorý sa na vrchole nezdržal dlho.
„Veľmi fúkalo. Zostupoval som rýchlo a po Markovej stope. Tá sa však končila asi vo výške 7 600 m. Zapichnutý čakan a žiadna ďalšia stopa po krokoch. Marek sa asi musel šmyknúť pri cvakaní sa do zľadovatených fixov a zrútil sa dole. Terén bol zľadovatený a strmý. Pri páde musel nabrať veľkú rýchlosť a zrútiť sa cez skalnú stenu pri C2. Pri pátraní som našiel stopy akoby po brzdení a tiež jeho roztrhnutú rukavicu...“
Jozef Kopold oceňoval na svojom lezeckom partnerovi skvelú kondíciu a pevnú vôľu: „Bol tvrdý sám na seba. Obdivujem ho za to, že sa dokázal tak blízko vrcholu otočiť. Možno si to neviete predstaviť, ale vrchol bol už ako na dlani. Preliezli sme k nemu viac než 2 000 m, prežili dva studené bivaky a Markovi chýbalo len tých pár metrov. Možno hodina hore. Neviem, čo bolo dôvodom jeho nečakanej reakcie na zostup. To už navždy zostane nezodpovedanou otázkou...“
„Je to dosť čerstvé na to, aby som nepísal o emóciách,“ začína svoju spoveď 27-ročný Dodo Kopold. Vysvetľuje, prečo sa s Hudákom pri útoku na 8 046-metrovú horu rozdelili: „V Himalájach má každý svoje tempo. Keď sú dvaja lezci 100 či 200 metrov od seba, neznamená to, že nelezú spolu. Čakali sme sa.“
Kopold asi 200 m pod vrcholom na Hudáka počkal, aby prehodili pár slov. „Cítil sa dobre, strašne túžil po vrchole. Povedal: Dodo, sľúb mi, že to vylezieme. Pôjdem za tebou. Ak by som nevládal, choď hore, ja pôjdem pomaly dole a počkám ťa v C2 (druhý bivak vo výške 7 200 m - pozn. red.),“ popisuje Kopold. To boli posledné Hudákove slová...
„Päťdesiat metrov pod vrcholom som videl, ako pomaly zostupoval popri starých fixných lanách. Bolo to bezpečnejšie, na krajoch bol nafúkaný sneh a fixy morálne vzbudzovali istotu. Ale v skutočnosti veľmi nedržali,“ píše Kopold, ktorý sa na vrchole nezdržal dlho.
„Veľmi fúkalo. Zostupoval som rýchlo a po Markovej stope. Tá sa však končila asi vo výške 7 600 m. Zapichnutý čakan a žiadna ďalšia stopa po krokoch. Marek sa asi musel šmyknúť pri cvakaní sa do zľadovatených fixov a zrútil sa dole. Terén bol zľadovatený a strmý. Pri páde musel nabrať veľkú rýchlosť a zrútiť sa cez skalnú stenu pri C2. Pri pátraní som našiel stopy akoby po brzdení a tiež jeho roztrhnutú rukavicu...“
Kopold: Už sa nedozvieme, prečo sa otočil
Jozef Kopold oceňoval na svojom lezeckom partnerovi skvelú kondíciu a pevnú vôľu: „Bol tvrdý sám na seba. Obdivujem ho za to, že sa dokázal tak blízko vrcholu otočiť. Možno si to neviete predstaviť, ale vrchol bol už ako na dlani. Preliezli sme k nemu viac než 2 000 m, prežili dva studené bivaky a Markovi chýbalo len tých pár metrov. Možno hodina hore. Neviem, čo bolo dôvodom jeho nečakanej reakcie na zostup. To už navždy zostane nezodpovedanou otázkou...“
